Mapa stránky Prejsť na obsah Kontakt

Slovník pojmov


Adiktológia

Adiktológia je novokoncipovaný multidisciplinárny odbor, zameraný na liečbu, prevenciu a výskum užívania návykových látok, ako aj iných foriem potencionálne závislého chovania, dopadov na jednotlivca a na spoločnosť a na sociálnu integráciu osôb, ktoré v dôsledku takýchto foriem chovania trpia. Odbor vznikol v dôsledku postupne narastajúceho prepojovania nových poznatkov o príčinách a rozvoji závislostného chovania z odboru medicíny, psychológie, sociológie a sociálnej práce. Adiktológia súčasne berie do úvahy aj poznatky z iných vedeckých disciplín, ako je ekonomika,právo, kriminológia, pedagogika, politológia, religionistika, kultúrna a sociálna antropologia. K štúdiu špecifických foriem ľudského chovania s potenciálom vytvorenia závislosti teda adiktológae pristupuje v širšom výkladovom rámci štúdia kultúrnych , historických, sociálnych, ekonomických, environmentálnych a štrukturálnych podmienok a faktorov, ktoré ovplyvňujú správanie človeka.
 
zdroj:www.adiktologie.cz

Abstinencia

Abstinenciu môžeme charakterizovať ako zdržanlivosť, striedmosť. Ide o zložitý a diferencovaný mechanizmus viazaný na subjekt, na ktorý vplývajú exogénne a endogénne činitele. V atmosfére celého radu vplyvov, tlakov, podnetov je abstinencia mimoriadne ťažká, realizovateľná dvoma spôsobmi : • abstinencia ako životný štýl je výsledkom pôsobenia väčšinou exogénnych činiteľov. Opiera sa o spolupôsobenie vzdelávania a výchovy, o vlastné skúsenosti, o životnú filozofiu rodiny, známych, o postoje a hodnotové orientácie, o motiváciu abstinujúceho, • abstinencia prijatá ako ochranný mechanizmus je výsledkom tak exogénnych, ako aj endogénnych činiteľov. Akceptácia abstinencie tu má zdravotné pozadie častokrát súvisiace s ohrozením života u tých, ktorí sa stali drogovo závislými, alebo sú postihnutí chorobou, kde abstinencia determinuje jej zvládnutie. V tejto podobe je abstinencia životnou nevyhnutnosťou.

Abstinenčný syndróm

Abstinenčný syndróm predstavuje prítomnosť nepríjemných fyzických a niekedy aj psychických príznakov, ak organizmus nie je intoxikovaný (pozri intoxikácia) drogou. Jeho výskyt a intenzita významnou mierou závisí od stupňa vytvorenej fyzickej závislosti (pozri fyzická závislosť). Abstinenčný syndróm predstavuje jednoznačný indikátor fyzickej závislosti.

Abúzus

Abúzus môžeme charakterizovať ako nadmerné užívanie alebo zneužívanie drog (liečiv) s negatívnymi dôsledkami na fyzickú a psychickú výkonnosť človeka. V medicínsko-právnej rovine ide o neoprávnené užívanie drog (pozri droga) nesúvisiace alebo nezlúčiteľné s medicínskou praxou. Vyskytuje sa ako abúzus bez návyku, s návykom, jednorázový, príležitostný, opakovaný, pravidelný, periodický.

Adaptácia

Proces prispôsobenia sa organizmu menlivým biologickým, pracovným, psychologickým, sociálnym podmienkam prostredia. Adaptácia je proces upravovania a regulovania vzťahov organizmu (osobnosti) a menlivých podmienok prostredia na primeranú, prípadne optimálnu úroveň vzájomnej interakcie. Adaptácia z biologického hľadiska predstavuje proces v priebehu ktorého, pod vplyvom podnetov pôsobiacich z prostredia kontinuálne alebo prerušovane, dochádza postupne k prestavbe príslušných orgánov (morfologická adaptácia) a následne k zmenám ich funkcie (funkčná adaptácia). Adaptačné zmeny sa uskutočňujú na úrovni orgánov, orgánových sústav i celého organizmu. Môžu v sebe zahrňovať vedľa pomerne jednoduchých dejov, tiež komplexné zmeny reakcií organizmu. Adaptácia udržuje homeostázu a tým zabezpečuje výkonnosť, dĺžku života a reprodukčnú schopnosť v aktuálnych podmienkach prostredia.

Agresia

Agresiou označujeme útočné správanie, ktoré obyčajne nastupuje ako reakcia na skutočné alebo iba zdanlivé ohrozenie vlastnej moci, najčastejšie ako prejav hnevu. Ide o akt nepriateľstva smerujúci vedome k poškodeniu druhého, k obmedzeniu jeho slobody a ku spôsobeniu psychickej alebo fyzickej bolesti. Agresia môže byť priama alebo nepriama (napr. verbálna, mimikou a pod.), môže byť zameraná proti predmetom, zvieratám, iným ľuďom alebo voči sebe samému (autoagresia). Agresia je úkaz jednorázový alebo sporadický.

Agresivita

V psychológii osobnosti sa definuje ako osobnostná črta, ktorá charakterizuje nielen sklon k útočnosti a prejavy nepriateľstva, ale tiež nadmernú súťaživosť, expanzívnosť a sebapresadzovanie sa. Ide o tendenciu k nepriateľskému, útočnému až deštruktívnemu konaniu voči objektu (druhej osobe, skupine, inštitúcii), alebo sebe samému. Zahrňuje rôzne prejavy a formy od skrytých (napr. vo fantázii), cez verbálne a symbolické, až po otvorenú agresiu (napadnutie, ničenie). Príčiny agresivity u človeka sú rôznorodé a zložité, prevažne spoločenskej a ekonomickej povahy. Z bezprostredných psychologických zdrojov sa uvádzajú citová frustrácia, nenaplnené ašpirácie, úzkosť, nedostatok až absencia psychickej a fyzickej relaxácie, ale tiež náhle a neočakávané ohrozenie.

Alkohol

Alkohol je pravdepodobne známy už od praveku. Získava sa z prírodných zdrojov (ovocie, obilie) kvasením, pálením, varením a kombináciou týchto spôsobov. Chemicky ide o etanol, etylalkohol (C2H5OH), zložený z uhlíka, vodíka a kyslíka. Alkohol ovplyvňuje predovšetkým látkovú premenu a nervový systém. Farmakologické vlastnosti sú tlmivé, euforizačné a analgetické. Alkohol je všeobecne vnímaný ako spoločensky akceptovaná, „legálna droga“. Najmenší obsah alkoholu je v pive (3 až 10 % alkoholu), víno obsahuje 8 až 15 % alkoholu, najviac alkoholu obsahujú liehoviny (30 - 50 a viac percent). Alkohol sa prijíma per os ( perorálne ). Abúzus alkoholu, ako aj alkoholová závislosť patria medzi jeden z najzávažnejších medicínskych a spoločenských problémov. Alkohol môže mať svojim pôsobením na psychiku a sociálne správanie človeka mnohoraký, negatívny vplyv nielen na samotného jedinca, ale aj na celé sociálne prostredie (napr. úroveň a etika správania, dodržiavanie morálnych noriem, spoločenský a profesionálny status, dopravné nehody, trestné činy, rozvodovosť). Alkohol už v menších dávkach znižuje prejavy pozornosti, reakčnú pohotovosť, koordináciu pohybov, pri vyšších dávkach vedie k výpadkom pamäti, vzťahovačnosti, agresivite, pocitom úzkosti. Dlhotrvajúci abúzus a závislosť od alkoholu môže ďalej zapríčiniť vznik a rozvoj závažných psychických porúch, zdravotných problémov a chorôb. Celý rad výskumov pomerne jednoznačne dokumentuje závislosť medzi vznikom a rozvojom arteriálnej hypertenzie (vysokým krvným tlakom) a požívaním alkoholu. Rovnako sa považuje za dostatočne preukázaný vzťah medzi požívaním alkoholu a vznikom nádorových ochorení rozličných orgánov. Alkoholizmus vedie k pečeňovej cirhóze, obezite, poškodzovaniu endokrinného systému, mozgového tkaniva . Vplyv požívania alkoholických nápojov na kardiovaskulárne ochorenia závisí od množstva a frekvencie jeho užívania. Abúzus vedie k zreteľne škodlivým účinkom. Naproti tomu pravidelné požívanie malých dávok alkoholu (okolo 15 gramov denne, čo predstavuje asi 2 dl vína) znižuje riziko výskytu ischemickej choroby srdca a infarktu myokardu. Tento účinok sa vysvetľuje tým, že mierne požívanie alkoholu má pravdepodobne pozitívny vplyv na tukový metabolizmus, na pomer niektorých tukových látok v krvi (zvyšovanie hladiny lipoproteínov HDL - High Density Lipoproteins - lipoproteíny s vysokou hustotou, ktorých niektoré frakcie pôsobia antiskleroticky na steny ciev). Je potrebné zdôrazniť obtiažnosť vymedzenia hranice medzi bezpečným a nebezpečným pitím.

Amfetamíny ( psychostimulanciá )

Amfetamíny patria medzi psychofarmaká, ktoré pre svoje silné excitačné účinky na CNS označujeme ako psychostimulanciá. Použitie amfetamínu a jeho derivátov bolo spočiatku vyslovene terapeutické (liečba narkolepsie - náhle, nepredvídateľné záchvaty spavosti, parkinsonizmu, migrény, impotencie, dekongescia sliznice nosa a horných dýchacích ciest pri nádche, tlmenie hyperaktívnych detí). Neskôr začali byť „oceňované“ vedľajšie účinky týchto liečiv, a to najmä výrazný psychostimulačný účinok - pocit sily, sebadôvery, neunaviteľnosti, všemohúcnosti. Tieto „budivé amíny“ - „životabudiče“ schopné vybičovať fyzické a psychické výkony, našli svoje uplatnenie vo vojenských operáciách (diaľkové lety, ponorková služba, zvýšenie bojaschopnosti), u vodičov diaľkových ťahačov, ale aj u športovcov, umelcov, študentov, manažérov. Sú to vlastne sympatikomimetické amíny (ako adrenalín a noradrenalín), u ktorých stimulácia nervového systému prevyšuje periférny sympatikomimetický efekt. Štrukturálne sa amfetamín podobá chemickému transmiteru norepinefrinu, ktorý hrá v ľudskom tele dôležitú úlohy v odpovedi na stres a emócie. Amfetamin napodobňuje alebo zvyšuje vplyv norepinefrinu na mozog a na nervový systém. Látky tejto skupiny sa získavajú cestou chemickej syntézy. Na ich výrobu, prípadne úpravu z polotovarov (prekurzorov) nie je spravidla potrebné zložité chemické vybavenie. Najčastejšie zneužívané budivé amíny sú : Metamfetamín (Pervitín), Amfetamin (Psychoton, Benzedrin, Elastonon), Dexamfetamín (Dexedrin, Dexamed), MDMA-Extáza, Fenmetrazín, Dexfenmetrazín,, Centedrin, Ritalin, Preludin, Mirapont. Vzhľad : Amfetamín a jeho príbuzné deriváty sú v chemicky čistej formy biele jemne kryštalické prášky bez osobitného zápachu, mierne nahorklej chute, dobre rozpustné vo vode. Distribuujú sa najčastejšie vo forme tabliet, niekedy v injekčnom roztoku. Spôsob aplikácie : Najčastejším spôsobom aplikácie je použitie per os. Ak je droga (pozri droga) v práškovej forme, môže sa i šnupať (vdychovať nosom), zriedkavá je inhalácia (pozri inhalácia) výparov po zahriatí. Niektoré drogy amfetamínového typu sa aplikujú injekčne (intravenózne). V takomto prípade účinok nastupuje takmer okamžite (speed), je to silný a krátky vnem, extrémne radostný a neopísateľný. Táto eufória je krátka, s rozvojom tolerancie. Vplyvy a riziká : Psychostimulačný účinok amfetamínov sa prejavuje eufóriou (pozri eufória), pocitom prívodu psychickej a fyzickej energie, zrýchlením intelektuálnych funkcií, kapacity pamäti, kreativity, sebadôverou, stratou zábran v komunikácii, stratou emocionálnych zábran a anxiozity (pozri anxiozita), pocitom schopnosti zvládnuť všetko náročné. Subjekt má často vystupňované libido, pričom snaha využiť tento stav je neproduktívna a často vedie k impotencii (erekcia nie je ovládaná sympatikom, ale parasympatikom). V drogových kruhoch je v súvislosti s amfetamínmi známy tzv. fenomén speedových „jázd“. Ide o niekoľkodňové ťahy, keď sa toxikomani opakovaným podávaním amfetamínov , udržujú v nálade. Po takýchto akciách nasleduje spánok - 48 hodín a viac a po prebudení nastupuje pocit úplného vyčerpania, depresie, dehydratácie a hladu (droga potlačuje pocit hladu). Chronická závislosť na drogách amfetamínového typu je charakteristická somatickými (strata hmotnosti, srdcová arytmia, zvýšenie krvného tlaku), ale predovšetkým psychickými ťažkosťami. Dochádza k rozvratu koordinačných a regulačných funkcií CNS (droga je výrazne neurotoxická - indukuje degeneráciu a neskôr ireverzibilnú stratu početných nervových zakončení), objavujú sa halucinácie vizuálne, sluchové, čuchové a taktilné, nepokoj, úzkosť, depresia, psychóza. V dôsledku bludov pri psychóze alebo depresii môže dôjsť k pokusu o samovraždu. Osobnosť konzumenta sa rýchlo degraduje. U osôb v chronickej drogovej závislosti od amfetamínov dochádza k znižovaniu prahu pre vzplanutie agresívnej reakcie, strate kontrolných mechanizmov, kontroly nad sebou. Táto skutočnosť môže

Anaboliká ( anabolické steroidy )

Chemicky pripravené analógy a deriváty steroidných hormónov, ktoré sa normálne tvoria v pohlavných bunkách. Najvýraznejší účinok majú mužské pohlavné hormóny - androgény. Anabolické steroidy teda predstavujú skupinu látok steroidnej povahy, ktoré sa svojou chemickou štruktúrou a účinkami podobajú mužskému pohlavnému hormónu testosterónu. Podobne ako vlastný mužský pohlavný hormón testosterón, majú dva základné účinky - androgénny a anabolický. Androgénne účinky sa prejavujú vytváraním, resp. zdôrazňovaním mužských pohlavných znakov a to tak primárnych ako aj sekundárnych (rast a rozvoj pohlavných orgánov, rozvoj a rozmiestnenie ochlpenia, činnosť mazových a potných žliaz, rast hrtanu a hlasových chrupaviek - hrubnutie hlasu, psychické zmeny). Anabolické účinky spočívajú v stimulácii syntézy bielkovín (proteosyntézy), ktorá sa prejavuje zvýšením rastu svalovej hmoty a sily, do určitej miery i kostí, ako i miernym zvýšením počtu červených krviniek. Medzi prejavy anabolických účinkov možno zaradiť aj podporu a urýchľovanie procesov reštitúcie organizmu po telesnom zaťažení (obnova energetických zdrojov a narušených štrukturálnych bielkovín a enzýmov). Z hľadiska priaznivého vplyvu na výkon je žiadúci predovšetkým anabolický efekt, kým androgénne účinky sa prejavujú skôr ako vedľajší nežiadúci efekt. Vzájomný pomer anabolického a androgénneho účinku sa vo farmakológii označuje ako tzv. terapeutický index. Práve tento pomer určuje „kvalitu“ daného preparátu. Užívanie (zneužívanie) anabolických steroidov môže mať vedľajšie, zdravotne nepriaznivé účinky. Ide napr. o poškodenie pečeňových buniek s následnými poruchami činnosti tohto dôležitého orgánu, o negatívne zmeny hladiny krvných lipidov (týka sa to predovšetkým výrazného poklesu pomeru HDL : LDL - lipoproteínov s vysokou a nízkou hustotou). Toto zmenené lipidové spektrum výrazne prispieva k zvýšeniu rizika srdcovo-cievnych ochorení. Ďalším negatívnym účinkom je vplyv na hypertenziu (zvýšený krvný tlak), čo môže viesť ku vzniku embólie, mozgovej porážky a poškodeniu obličiek. Zneužívanie anabolických steroidov vedie k viacerým telesným (vonkajšie príznaky) zmenám. U mužov je to napr. hypertrofia svalov, alopécia (rednutie a strata vlasov), exoftalmus (vystupujúce oči), gynekomastia (zväčšenie prsných bradaviek) a pseudolaktácia (výtok tekutiny, ktorá sa podobá materskému mlieku), akné (pozdĺž oboch strán chrbtice), hypogenitalizmus (atrofia genitálnej oblasti), progéria (predčasné starnutie). U žien hypertrofia svalov, široké plecia, exoftalmus, akné, virilizácia s príznakmi ako zhrubnutie hlasu, hirzutizmus (nadmerný rast ochlpenia na tvári i na prsiach), atrofia prsníkov, rast klitorisu, atď. K vedľajším nepriaznivým účinkom patria zmeny v psychickej oblasti, ktoré sa prejavujú náladovou nestabilitou spojenou s možnou agresivitou. Závažným rizikom užívania anabolických steroidov, najmä v mladších vekových kategóriách je skutočnosť, že môžu slúžiť ako vstupné drogy s možnosťou vzniku závislosti.

Drogová situácia v EU

Adresa

Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava