...

Dobrý deň, nikdy som si nemyslela, že som závisla na drogách. Vždy som vedela, že to mám všetko pod kontrolou. Začalo to alkoholom potom marihuanou a ked som vyskúšala pervitín zrazu som sa zoznámila s ludmi ktorý ho brali tiež a bolo s toho to, že som si ho dávala každý víkend.. Takéto moje obdobie trvalo asi rok.. Až kým som nestratila skoro všetkých mojích kamarátov. Keď mi dali šancu rozhodla som sa stým prestať..Vydržala som dosť dlho ale nepamatám si presne kolko no dlho teda niekolko mesiacov.. Našla som si priateľa a dúfala že si to už nikdy nedám, lenže zo začiatku to bolo medzi nami tak že on mal ešte priatelku a ja som musela čakať kym ju opusti.. takže raz za čas sa stalo, že ked mi oznámil, že musí odisť za nou (lebo ona bola z iného mesta) odišiel na celý víkend ja som bola samozrejmne v depkách a skončilo to tak že som si vždy dala opať P...... Potom mi zomrel môj najlepšie kamarát ktorý sa sám zabil a bolo to koli drogám, lebo bol už na dne slubila som si, ze tak to už fakt nikdy v zivote si nedám ale ani to nepomohlo Ked mi raz kamarát môjho priatela oznámil že sním ona čaka bábo (btw kedže je zákerny ma oklamal) bola som taka zufala ze som si dala už aj heroin.. ale iba som ho fajčila.. Koli tomuto všetkému to somnou vzdal a opustil ma.. Bola som zúfala, že ani koli človeku ktorého som milovala som nedokázala prestat robit blbosti. Od vtedy som si povedala, že stop už nikdy viac.. Zase som vydrzala pomaly rok.. no opat prisiel den a zase sa to stalo.. vzdy po vytriezveni toho som tak zufala a sklamana sama zo seba.. ale proste neviem tomu odolat a v poslednej dobe sa moje vikendy začinaju podobat tým ktoré boli kedysi.. chcem vediet či mam vyhladat pomoc či sa fakt len vyhovaram na tie problemy a preto to robim alebo čo ... Viem, že hlavne musím prestať piť, lebo nikdy sa to nestane ked som triezva.. vtedy mi vyvolavaju ludia aby som snimi isla si dat navadzaju ma ale nikdy ma nepresvedcia lebo si uvedomujem svoje priority viest normálny zivot mat pracu a tak.. ale pride vikend idem s kamosky von opijeme sa a zrazu bud nato začnem myslet ja alebo vzdy niekoho stretnem a vtedy proste nedokázem tomu povedat nie..Nechcem si priznat ze som natom závisla.. Ale viem, že somnou nieje niečo v poriadku, a chcela by som stým skoncovať už nadobro. v podstate ani neviem kam mam ísť pre nejaku radu a bojím sa ist do nejakého centra ani nie bojím ako hambim.. Ďakujem ak budete ochotný odpovedať a poradit.