liečenie

Ak ľudstvo dokáže nájsť účinnú odpoveď na otázku, že ako je možné pomôcť človeku, ktorý pomoc nechce a odmieta ju, tak veľa takých problémov akým je aj závislosť, by sa určite ľahšie riešilo. Chceli by ste syna nasmerovať na liečenie, ktoré on odmieta. Už je dospelý a zdá sa, že mimo Vašu kontrolu. Jednou z chýb pri riešení takéhoto problému býva, že rodičia začnú preberať neprimerane veľkú zodpovednosť za drogujúceho syna, čo nezriedka vedie u nich aj k pocitom viny („ako sme ho vychovali, kde sme urobili chybu, čo sme zanedbali, môžme za to my“...), v rodine sa usadí napätie, zmätok, pribúdajú hádky, výčitky a problém ostáva, dokonca narastá. Prečo na to upozorňujem? Pretože takúto situáciu syn môže využívať a manipulovať s celou rodinou. Zistíte to keď si uvedomíte, že riešite za neho jeho problémy (posielate za ním jeho veci, asi mu platíte účty za mobil len aby bol aspoň sem tam v dosahu, zatĺkate pred políciou krádeže peňazí z domu, asi ho aj finančne podporujete a platíte časť jeho dlhov, keď je doma tak mu varíte, riadite okolo neho, platíte mu nájom, dávate vreckové, zakrývate že pácha trestnú činnosť akým drogovanie a držba drogy je, že si neplní žiadne povinnosti, nechávate sa využívať...). Problém je vážny a o to viac, že bezprostredne ohrozuje Vášho syna aj na živote. Ak sa nebude riešiť, bude sa logicky zväčšovať. Ďalšou chybou býva rezignácia rodiny, že sa s tým aj tak už nedá nič robiť. Závislosť je ochorenie, ako mnoho iných a dá sa aj liečiť. Rodina má možnosť tento problém ovplyvňovať a pomôcť závislému, aj keď v začiatkoch sa zdá, že to ide pomaly a nepatrnými krokmi. Problém, ktorý sa tvoril niekoľko rokov, nie je možné vyriešiť jedným rozhovorom, nejakým zákazom, či príkazom. Úmerne tomu, ako dlho sa vyvíjal, potrebuje čas zase na to, aby došlo aj k jeho zmene. Prosím, vyzbrojte sa veľkou dávkou trpezlivosti. Nie je ničím nezvyčajným, že drogujúci odmieta pomoc a nepriznáva si ani, že je závislý. Zatiaľ mu je s drogou dobre (zažíva nevšedné pocity, eufóriu, cíti sa výnimočný, patrí do originálnej partie, tam mu nik a nič nevyčíta, nemá žiadne povinnosti, zodpovednosť, nemyslí na dôsledky a asi ani nevie, čo závislosť v ďalšom obnáša, aké choroby, či komplikácie so zákonom... ešte aj veci mu posielate, môže beztrestne doma kradnúť...). Nemá záujem počúvať nejaké výčitky, obviňovanie, hádky... jednoducho si odíde a vie, že budete čakať, aby prišiel a odpustíte mu. Toto ale nemá byť obviňovanie Vás ako rodičov, to by som si nedovolila. Napokon, to nie je Vaša vina, že syn droguje. Je dospelý, rozhodol sa drogovať a musí niesť zodpovednosť a dôsledky za akékoľvek svoje správanie. Nemôžete to urobiť miesto neho, pretože jednoducho nie je možné žiť jeho život. Syn teda zatiaľ odmieta pomoc, pričom je známe, že pomôcť sa dá iba tomu, kto chce a pýta si o pomoc. Ste v náročnej situácii, myslíte iba na syna (kým on vlastne o Vašu pomoc nestojí, čo však neznamená, že mu budete drogovanie "uľahčovať"), hľadáte príčiny, vysvetlenie že prečo sa to stalo... Čo teda robiť? Napadlo Vám myslieť aj na seba? Aký život žijete, trápite sa a nič to na veci nemení? Odporúčam Vám, najprv sa zorientujte čo najlepšie v tom, čo vlastne drogová závislosť je (zatiaľ ju poznáte iba zo správania syna, vyhľadajte si však čo najviac informácii (na internete aj na tejto adrese www.infodrogy.sk , v knihách ktoré sa venujú konkrétne tomu problému, že čo má rodina robiť, keď dieťa droguje, kontaktujte ľudí, ktorí majú podobný problém, rodičov narkomanov, že ako to zvládajú, stretnite sa a hľadajte ako to riešiť, ako si navzájom pomôcť .. neostávajte izolovaní, roztrpčení, vystrašení, bezradní a sami), aby ste získali náhľad na túto chorobu a skôr pochopili formy pomoci jednak sebe i závislému synovi. Svoj život musí syn zvládnuť sám. Ak je situácia príliš ťažká a neriešiteľná, vyhľadajte odbornú pomoc aj pre seba (ak sa cítite zúfalí, bezmocní a nevládzete ďalej). Zistíte, že je to problém mnohých, že sa dá postupne riešiť a naučíte sa mu čeliť a zvládať ho a pomôžete aj synovi. Pokiaľ máte ďalšie deti, venujte aj im svoju pozornosť a nezanedbávajte ich, môžu Vám byť rovnako nápomocné a oporou v tomto zápase. Ak ste na to dvaja (aj manžel, partner), rozhodne ťahajte za jeden koniec! Pozor na vzájomné výčitky, obviňovanie sa! Syn teda občas k Vám príde, pokradne a popredá čo sa dá, odíde. Nepočúva možno aj preto, že doposiaľ počul iba samé výčitky, obviňovanie, prosby... V tejto situácii nie sú na mieste a nakoniec (ako aj sami vidíte) nevedú k ničomu, len k zabuchnutým dverám, vypnutému mobilu a k Vašim veľkým obavám o neho. Čo s tým teda? Vo Vašom vzťahu so synom budú dôležité pravidlá a tie si musíte určiť. Prísne, reálne, láskavé, ale musia sa dodržiavať a nesmiete od nich ustupovať (napr.: viac žiadne veci za Tebou nebudeme posielať ak odídeš, ešte raz niečo z domu ukradneš vrátane peňazí, podáme trestné oznámenie na políciu, vymeníme zámok v dverách, domov môžeš prísť len nenafetovaný, odteraz nebudeme platiť Tvoje dlhy, ak neprestaneš užívať drogy, oznámime to na polícii, nerátaj s finančnou pomocou kým nepôjdeš na liečenie a neprestaneš brať drogy...). Nedajte sa vydierať, prestaňte synovi „uľahčovať“ drogovanie, neustupujte. Skúste sa opakovane s ním pozhovárať, keď nie je nafetovaný. Povedzte mu, čo ho čaká ak bude drogovať (nikde sa nezamestná, bude kradnúť, zatknú ho, nedokončí si žiadnu školu, poškodí si zdravie, nakazí sa vážnymi prenosnými chorobami, skončí na psychiatrii, zomrie...). Nech aj on povie o tom, prečo droguje, aké má plány, čo chce dosiahnuť, pričom starostlivo zvážte svoje protiargumenty. Pripravte sa na takéto rozhovory vopred, načítajte si čo najviac o drogách (knihy, internet), aby Vaše argumenty mali váhu. Buďte trpezliví, ak to nepôjde na prvý, ani druhý pokus. Keď ani tak nebude chcieť zmenu, trvajte na Vašich podmienkach. Dôležité je, aby porozumel, že ho neodmietate ako človeka, ale že odmietate to čo robí, že droguje. Tým, že zmeníte Váš prístup a správanie voči synovi, donútite ho postupne časom tiež k zmenám. Pracujte teda v prvom rade na svojej zmene (zmene svojich postojov, očakávaní, prístupu, vhľadu do drogovej problematiky...). Chráňte si ostatné vzťahy v rodine, buďte jednotní a postupujte po spoločnej dohode. Získajte potrebné informácie o závislosti a preneste ich do Vášho dennodenného života. Ak by sa syn rozhodol nakoniec skúsiť dobrovoľné liečenie, treba zájsť od ambulancie psychiatra a požiadať, aby mu vystavil Návrh na liečenie. Ten potom potvrdí poisťovňa a tá bude aj synovi trojmesačnú liečbu (napr. v našom protidrogovom centre na www.olup-prednahora.sk ) finančne hradiť. Ďalšie centrá sú tiež v B. Bystrici, Košiciach, Žiline a Bratislave. Odporúčam na Návrh dopísať aj kontaktné telefónne číslo pre rýchlejšie vybavenie uvedenej dokumentácie. Inou formou je liečba nariadená súdom (napr. ak sa bude riešiť trestný čin synovej krádeže peňazí a cenností z domu čo oznámite, že robí kvôli drogám...alebo ho budú stíhať pre dlžoby kvôli drogám, ktoré Vy už nebudete splácať...). Prajem veľa trpezlivosti a síl. MUDr. Mária Martinove, PhD. psychiater