Ako postupovat pri zistení amfetamínov a metanfetamínov

Z Vašich slov je cítiť bezradnosť. Ak dobre rozumiem, dosiahli ste toxikologické vyšetrenie moča u dievčaťa a bolo pozitívne na amfetamíny (zrejme pervitin). Tomu by nasvedčovali aj Vami popísané príznaky a jeho správanie. Nepíšete, ako dlho táto situácia trvá. Závislosť od ilegálnych drog (najmä od amfetamínov či opioidov) sa môže rozvinúť za pomerne krátku dobu od prvého experimentovania s drogou ( za pár týždňov či mesiacov). Keď teda jedinec prejde od experimentovania s drogou (aj viacerými drogami naraz) k pravidelnému užívaniu, vzniká závislosť od drog, ktorá si vyžaduje liečbu a komplexný terapeutický prístup. Ak si uvedomíme, že závislosť je naučené správanie, pochopíme aj to, že toto sa dá zmeniť, tzv. naučiť sa správať inak, abstinentsky. Potom by sme situáciu nemali vidieť ako beznádejnú. Aký prístup teda k dospelému dievčaťu, ktoré droguje, zvoliť ? Zrejme príkazy, či násilné zákazy nebudú tou jedinou cestou k „záchrane“. Dievča je dospelé, má právo rozhodovať o tom, čo urobí. Mať právomoci, možnosť samostatne sa rozhodnúť je jedna vec, horšie je to už s preberaním zodpovednosti za dôsledky svojich rozhodnutí a za konanie. S konaním však ruka v ruke musí ísť aj zodpovednosť za to, čo človek urobí. Ak máte s dievčaťom dobrý a otvorený vzťah, je tu možnosť pre úprimný a rovnocenný rozhovor na túto tému. Stavať sa do role staršieho, skúsenejšieho dospelého, ktorý všetko dopredu vie, by asi nemalo veľký význam. Hodnoty a normy dievčaťa sú zrejme teraz orientované viac na to, čo hovorí skupina rovesníkov, partia, v ktorej sa pohybuje. Aj to je však určité obdobie osamostatňovania sa dieťaťa, ktoré môže proti autorite dospelých takto brojiť, chce sa od nich líšiť, zároveň však dobre prijíma, ak s ním jednajú ako s dospelým. Bez jednostranných príkazov, ale otvorene skúste hovoriť o pravidlách, hraniciach, možnostiach, či obmedzeniach. Skúste sa s dievčaťom pozhovárať, spýtajte sa, čo by chcela v živote dosiahnuť a či to pôjde takýmto spôsobom, ako funguje teraz, aj v budúcnosti. Opýtajte sa jej, s akými ľuďmi sa stretáva, čo spolu robia, ako trávia voľný čas, prípadne ak by sa dalo, hovorte aj otvorene o droge – čo jej droga dáva, či by takýto zážitok nevedela nájsť iným bezpečným a nerizikovým spôsobom a niekde inde... Ak zvážite rozhovor na túto tému, odporúčam Vám, aby ste mali o drogovej problematike vopred dostatok infomácií. Sú na internetových stránkach (napr. odborno-náučné materiály od MUDr. K. Nešpora sú aj na stiahnutie z internetových stránok, kde cez vyhľadávač napíšte jeho meno a hľadajte pod názvom: texty k stiahnutiu) a sú aj knihy zaoberajúce sa drogovou problematikou mládeže (pýtajte si knihy o závislosti z vydavateľstva Grada). Dievča sa nenarodilo závislé a určite sa nechcelo stať závislým. Vždy je to súhra viacerých faktorov, prečo sa rozvinie závislosť. Základnými podmienkami sú: prostredie, v ktorom je nejaká príležitosť, či ponuka drogy a nakoniec samotná osobnosť jedinca, ktorý skúša drogy (niečo hľadá, skúša, je zvedavý, podrobí sa partii, potom droguje, lebo už je závislý a nevie byť bez drogy...). Problém, ktorý vznikne (závislosť) je zložitý a často veľmi komplikovaný nielen pre závislého, ale aj pre jeho okolie, ktoré tým trpí. Teda, závislosť je už spomínané naučené správanie, ktoré sa rozvíja v nejakom časovom období (pár mesiacov, až rokov). Opakom závislosti je abstinencia od psychoaktívnych látok. Predpokladá radikálnu zmenu naučeného závislého správania na abstinentské. Dá sa to vtedy, ak závislý chce svoje správanie zmeniť. Dievča zdá sa toho času zmenu zrejme nechce a nie je vo Vašich silách zmeniť jej správanie proti jej vôli. Je však vo Vašich silách (ak žijete v spoločnej domácnosti, napr. ako jej rodičia) zmeniť svoje správanie (svoj prístup) voči nej. Napr. to čo jej bolo doteraz tolerované (zmeny správania, zhoršený prospech, náladovosť...), prestať tolerovať (trvať na školskej dochádzke, zlepšiť si prospech, podieľať sa na chode domácnosti, plniť si ostatné povinnosti....). Závislí, ktorí chcú fetovať, manipulujú a nútia svoje okolie k činom, ktoré sú v rozpore s presvedčeniami, morálkou, či hodnotami okolia. V strachu alebo v snahe to ututlať, je často „pohodlnejšie“ násilnému správaniu závislého vyhovieť. Ak však jednáme podľa jeho potrieb (zatĺkame, prehliadame, netrváme na zmene...) udržujeme jeho závislosť, sme tzv. spoluzávislí. Zmysluplný dohovor s dievčaťom je možný vtedy, ak sa preberie z opojenia (napr. skoro ráno, kým si nedá dávku alebo cca 2-3 hodiny po užití drogy...) a je schopná vnímať, niekedy aj spolupracovať (sľúbi liečenie, zmenu a urobí aj prvé kroky k nej...). Nemá zmysel sa s ňou dohadovať, keď je pod vplyvom drogy. Teda treba sa snažiť jasne dohodnúť na pravidlách v rodine (čo si navzájom budeme a čo nie tolerovať) a nekompromisne na nich trvať (napr. ak ešte raz užiješ drogu, nahlásim Ťa polícii, ak neprídeš domov do tej a tej hodiny, bude zamknuté..., alebo: nafetovaná viac nesmieš prísť domov...). Je to vlastne o pravidlách v rodine, prísnych a nekompromisných. Užívateľ drogy by mal pochopiť, že ho neodmietate ako človeka (máme Ťa radi ako dcéru, sestru...), ale že nesúhlasíte s tým, ako sa správa (že berie drogy). Ak na to nepristúpi, môže si žiť podľa svojich predstáv (fetovať), ale nie s nami (rodinou). Často to celé je beh na dlhé trate, kde je potrebný čas a trpezlivosť, ale aj rozhodnosť a nekompromisnosť. O rady môžete požiadať aj v spádovej psychiatrickej ambulancii alebo u psychológa (v Centre psychologicko poradenských služieb v každom okresnom meste). Vždy je nádej, že sa dievča zmení, využite pre to teda všetky svoje možnosti. Veľa šťastia a trpezlivosti želá MUDr. M. Martinove, PhD, psychiater