02.12.2005
"Gréckokatolícka diecézna charita sa už dlhší čas aktivizuje v resocializačnom systéme, ktorý sa nesie pod názvom Cesta domov. Skladá sa zo štyroch objektov, ktorých cieľom je postupná resocializácia najmä drogovo závislých občanov a ľudí bez domova. Služby poskytuje podľa zákona č. 195 z roku 1998 zb. zákona o sociálnej pomoci. Nultý stupeň je sociálne centrum, prvý stupeň nocľaháreň Archa, druhý stupeň dom Charitas a tretí stupeň Dom nádeje. O charakteristike jednotlivých objektov hovoril redaktor so šéfredaktorom časopisu Cesta Marekom BADIDOM. Hovorili o prvom stupni, o nocľahárni Archa."
M. BADIDA:
"Resocializačný systém Cesta k domu sa vlastne skladá zo štyroch stupňov. Prvým stupňom je nocľaháreň Archa, je to také záchytné miesto, je to útulok pre ľudí bez domova, pre bezdomovcov. Prvý stupeň, to je budova, ktorá sa nachádza v Prešove na ulici Pod Štadovom. Samotná budova je postavená zo sadrokartónu, sú to bývalé ubytovne pre stavbárov. Bola tu jedáleň. Cieľom útulku pre bezdomovcov je poskytnúť im najzákladnejšie biologické a hygienické podmienky, priestor na to, aby mali aspoň kde si dačo uvariť, aby sa mali kde vyspať, priestor na to, aby sa mali kde vysprchovať. A je tu ešte šatník, kde môžu dostať čisté šaty. Bezplatne, sú to vlastne veci z akcií, ktoré dali ľudia, Prešovčania . Nosia také staré veci do šatníka a to sa potom dáva ľuďom bez domova. O nocľaháreň s kapacitou 60 70 ľudí je cez zimu väčší záujem, pretože cez leto sa ľudia bez domova vyspia hocikde. V zime, keď sú mrazy, tak je nocľaháreň Archa plnšia, je to aj náročnejšie na prevádzku. Keď je zimné obdobie, je všetko náročnejšie. Čo sa týka klientely, lebo hovoríme, že to sú klienti, lebo my im vlastne preukazujeme sociálnu službu, takže hovoríme o klientele sociálnych služieb. Sú tu ľudia bez domova, sú tu závislí ľudia, sú tu bývalí väzni, ktorí práve vyšli z basy. Máme tu aj desať detí z detských domovov, sú to mladí ľudia, ktorým skončil pobyt v detskom domove a dostali sa na ulicu. Nemajú kam ísť, sú tu v nocľahárni Archa. Ojedinele sa stane aj to, že sú tu aj týrané ženy, ktoré utekajú z konfliktnej rodiny: Cieľom tohto zariadenia je poskytnúť týmto ľuďom najzákladnejšie podmienky života. Títo ľudia sa tu môžu vyspať, prenocovať, nie je tu obmedzený pobyt, môžu tu byť aj dlhšie. Dakedy sú tu 2, 3, 4 roky. Musia však preukázať, že sú v hmotnej núdzi, lebo to nemôže byť zneužívané. Za noc platia 20 korún, to je taký motivačný poplatok, aby to nebolo zneužívané."
M. HRIB:
"Koľko ľudí sa sem zmestí? Aké kapacity máte? Nestalo sa že ste ich nemali kde ubytovať?"
M. BADIDA:
"Stalo sa, hlavne v tých zimných obdobiach sa stane, že jednoducho nemáme miesto. Riešili sme to prístelkami na podlahe. Keď sa stal takýto prípad, bolo to ťažké, ale jednu dve noci sa to vydržalo, že tu človek zostal, ale dlhšie zostať nemohol, musel si hľadať dajaké náhradné ubytovanie. Nedávno sa stalo aj to, že prišli dve vysokoškoláčky, mali skúšky a prišli na prax. Stretli sa tu s bezdomovcom, nadviazali kontakt. Zistili, že jeden je dosť inteligentný, začali preňho vybavovať ubytovanie. Prešli celý Prešov, nenašli nič, nakoniec sa stalo to, že jedno z tých dvoch dievčat presvedčilo svojich rodičov, aby ho zobrali domov. Je to človek, ktorý má psychiatrickú diagnózu, ja sám som sa s ním rozprával, ako aj s tou vysokoškoláčkou, študentkou sociológie. Povedal som jej, sama nevieš, do čoho ideš. Ona napriek tomu si ho zobrala domov, napísala o tom článok do novín. Uverejnili sme jej to v našom časopise a stalo sa to, že momentálne je ten človek našim najlepším kolportérom, najkomunikovateľnejším. Ten človek nechce zostať len na úrovni bezdomovca, chce si dakde nájsť prácu. Niekoľko mesiacov u nich býval, pomáhal im, potom od nich odišiel, aby nebol záťažou. Momentálne žije tu, v nocľahárni, hľadá si ubytovanie, hľadá si prácu. Distribuuje časopis Cesta a je našim najlepším predajcom. Teda, sú aj také prípady, že keď sa sem človek na prvýkrát nedostane, skúša sa vynájsť a sme za neho radi."
STORIN
M. HRIB, redaktor:"Gréckokatolícka diecézna charita sa už dlhší čas aktivizuje v resocializačnom systéme, ktorý sa nesie pod názvom Cesta domov. Skladá sa zo štyroch objektov, ktorých cieľom je postupná resocializácia najmä drogovo závislých občanov a ľudí bez domova."
"Gréckokatolícka diecézna charita sa už dlhší čas aktivizuje v resocializačnom systéme, ktorý sa nesie pod názvom Cesta domov. Skladá sa zo štyroch objektov, ktorých cieľom je postupná resocializácia najmä drogovo závislých občanov a ľudí bez domova. Služby poskytuje podľa zákona č. 195 z roku 1998 zb. zákona o sociálnej pomoci. Nultý stupeň je sociálne centrum, prvý stupeň nocľaháreň Archa, druhý stupeň dom Charitas a tretí stupeň Dom nádeje. O charakteristike jednotlivých objektov hovoril redaktor so šéfredaktorom časopisu Cesta Marekom BADIDOM. Hovorili o prvom stupni, o nocľahárni Archa."
M. BADIDA:
"Resocializačný systém Cesta k domu sa vlastne skladá zo štyroch stupňov. Prvým stupňom je nocľaháreň Archa, je to také záchytné miesto, je to útulok pre ľudí bez domova, pre bezdomovcov. Prvý stupeň, to je budova, ktorá sa nachádza v Prešove na ulici Pod Štadovom. Samotná budova je postavená zo sadrokartónu, sú to bývalé ubytovne pre stavbárov. Bola tu jedáleň. Cieľom útulku pre bezdomovcov je poskytnúť im najzákladnejšie biologické a hygienické podmienky, priestor na to, aby mali aspoň kde si dačo uvariť, aby sa mali kde vyspať, priestor na to, aby sa mali kde vysprchovať. A je tu ešte šatník, kde môžu dostať čisté šaty. Bezplatne, sú to vlastne veci z akcií, ktoré dali ľudia, Prešovčania . Nosia také staré veci do šatníka a to sa potom dáva ľuďom bez domova. O nocľaháreň s kapacitou 60 70 ľudí je cez zimu väčší záujem, pretože cez leto sa ľudia bez domova vyspia hocikde. V zime, keď sú mrazy, tak je nocľaháreň Archa plnšia, je to aj náročnejšie na prevádzku. Keď je zimné obdobie, je všetko náročnejšie. Čo sa týka klientely, lebo hovoríme, že to sú klienti, lebo my im vlastne preukazujeme sociálnu službu, takže hovoríme o klientele sociálnych služieb. Sú tu ľudia bez domova, sú tu závislí ľudia, sú tu bývalí väzni, ktorí práve vyšli z basy. Máme tu aj desať detí z detských domovov, sú to mladí ľudia, ktorým skončil pobyt v detskom domove a dostali sa na ulicu. Nemajú kam ísť, sú tu v nocľahárni Archa. Ojedinele sa stane aj to, že sú tu aj týrané ženy, ktoré utekajú z konfliktnej rodiny: Cieľom tohto zariadenia je poskytnúť týmto ľuďom najzákladnejšie podmienky života. Títo ľudia sa tu môžu vyspať, prenocovať, nie je tu obmedzený pobyt, môžu tu byť aj dlhšie. Dakedy sú tu 2, 3, 4 roky. Musia však preukázať, že sú v hmotnej núdzi, lebo to nemôže byť zneužívané. Za noc platia 20 korún, to je taký motivačný poplatok, aby to nebolo zneužívané."
M. HRIB:
"Koľko ľudí sa sem zmestí? Aké kapacity máte? Nestalo sa že ste ich nemali kde ubytovať?"
M. BADIDA:
"Stalo sa, hlavne v tých zimných obdobiach sa stane, že jednoducho nemáme miesto. Riešili sme to prístelkami na podlahe. Keď sa stal takýto prípad, bolo to ťažké, ale jednu dve noci sa to vydržalo, že tu človek zostal, ale dlhšie zostať nemohol, musel si hľadať dajaké náhradné ubytovanie. Nedávno sa stalo aj to, že prišli dve vysokoškoláčky, mali skúšky a prišli na prax. Stretli sa tu s bezdomovcom, nadviazali kontakt. Zistili, že jeden je dosť inteligentný, začali preňho vybavovať ubytovanie. Prešli celý Prešov, nenašli nič, nakoniec sa stalo to, že jedno z tých dvoch dievčat presvedčilo svojich rodičov, aby ho zobrali domov. Je to človek, ktorý má psychiatrickú diagnózu, ja sám som sa s ním rozprával, ako aj s tou vysokoškoláčkou, študentkou sociológie. Povedal som jej, sama nevieš, do čoho ideš. Ona napriek tomu si ho zobrala domov, napísala o tom článok do novín. Uverejnili sme jej to v našom časopise a stalo sa to, že momentálne je ten človek našim najlepším kolportérom, najkomunikovateľnejším. Ten človek nechce zostať len na úrovni bezdomovca, chce si dakde nájsť prácu. Niekoľko mesiacov u nich býval, pomáhal im, potom od nich odišiel, aby nebol záťažou. Momentálne žije tu, v nocľahárni, hľadá si ubytovanie, hľadá si prácu. Distribuuje časopis Cesta a je našim najlepším predajcom. Teda, sú aj také prípady, že keď sa sem človek na prvýkrát nedostane, skúša sa vynájsť a sme za neho radi."
STORIN