Mapa stránky Prejsť na obsah Kontakt

Drogy kanabisového typu

Ide o historicky dávno známu skupinu psychoaktívnych látok. Historické záznamy siahajú až do roku 2300 pred naším letopočtom, konkrétne do čínskych medicínskych záznamov. Existuje mnoho používaných a známych termínov reprezentujúcich kanabinoidy, z ktorých najpoužívanejší a najznámejší je zrejme marihuana.

Botanický termín marihuana predstavuje rastlinu Cannabis sativa L. Vo väčšine zemí, hlavne však v USA je zo zákona termín marihuana akákoľvek časť rastliny Cannabis sativa L, živica získaná z ktorejkoľvek časti rastliny a akékoľvek priemyselné spracovanie, soľ, zmes alebo prípravok z tejto rastliny alebo jej časti.

Do tohto termínu sa však nezaraďujú steblá dospelej rastliny, konopné vlákna, oleje alebo potraviny (napr. koláče) pripravované z lisovaných alebo sterilizovaných semien neschopných klíčenia (Public Law, section 102). Keďže použitie marihuany je rozšírené z Číny po Indiu, do Južnej Afriky a Európy, vyvinulo sa aj mnoho názvov pre samotnú marihuanu. Starovekí Germáni drogu z konope nazývali lanapas, Asýrčania kunubu, Gréci kannabos. V indických brahmánskych textoch sa extrakty z konope spomínajú ako nápoje večného života, ktoré pripravili démoni pre boha Višnu. Podľa povestí, aj z rozhovorov Marca Pola a z jeho ciest po Oriente, sa absolútna vernosť assasínskych bojovníkov svojmu vodcovi šejkovi Hassanovi v protitureckom odboji zakladala práve na účinkoch drog z konope. Avšak prevažne v Číne rastlina Cannabis sativa L bola predovšetkým kultivovaná pre zdroj konopných vlákien (oblečenie, povrazy) a počas druhej svetovej vojny sa jej kultivácia rozšírila do USA (Khan, 2012). Priemyselné vlastnosti konope boli známe už od nepamäti. Guttenbergova biblia bola vytlačená na konopnom papieri. Na rovnakom papieri bol spísaný aj prvý text Amerického vyhlásenia nezávislosti. Na konopných plátnach maľovali Rembrandt aj van Gogh. Vo Fordovom múzeu v USA je zachovaný automobil z roku 1941 s karosériou vyrobenou laminovaním konopných vlákien. Historicky prvý seriózny výskum drog z konope vykonal Sylvestre de Sacy, ktorý sa zúčastnil Napoleonovho ťaženia do Egypta. Vzorky drog, ktoré z výpravy priviezol de Sacy analyzoval Lamarck. Účinky hašišu (forma marihuany) sa spomínajú v dielach Baudelaira aj A. Dumasa. Marihuana je každodenne témou číslo jedna v polemikách o jej legalizáciu. Medicínske využitie marihuany je súčasťou vyše 10 000 odborných štúdií. S marihuanou sa stretávame v súdobých gastronomických knihách či pokútnych receptúrach.

Zdroje drogy

Zdrojom rastlinných kanabinoidov alebo fytokonabinoidov, jedinečného súboru zlúčenín je konope siate (Cannabis sativa), ktoré sa vyskytuje vo viacerých botanických variantoch. Patrí do čeľade Cannabaceae, ktorá má iba jeden rod Cannabis a jeden druh sativa (Elsohly & Slade, 2005).

Táto rastlina obsahuje vyše 420 rôznych chemických zlúčenín, z toho 61 je označovaných ako kanabinoidy (Turner, Elsohly, & Boeren, 1980). V rastline sú prítomné aj prekurzory účinných látok - kanabinoidné kyseliny, ktoré sa účinkom tepla menia na aktívne kanabinoidy.

Cannabis sativa je rastlina dosahujúca výšku spravidla 4,5-5,5 metra, ale samozrejme aj menej. Vo všeobecnosti platí, že rastlina konope siate kultivovaná pre priemysel je menšia, s krátkym steblom, menším počtom listov vyskytujúcim sa prevažne pri vrchole stebla. Ilegálne alebo divo rastúce rastliny v prírode sú vyššie, mnohopočetne vetvené s početnými listami s psychoaktívnymi látkami sústredenými v listoch a v horných kvitnúcich častiach rastliny. Rastliny pestované v odlišných podmienkach majú rozdielnu koncentráciu psychoaktívnych látok v odlišných častiach tela rastliny (pre hlavnú psychoaktívnu látku a to ?9-THC sa jej obsah v rastline pohybuje od <0,1-10%), (Karch, 2007).

Rastlina je dvojdomá, t.j. jednotlivé rastliny majú iba samčie alebo samičie kvety. Rastliny majú úzke dlhé listy s charakteristickým jemným vrúbkovaním. Listy sú z hornej strany sýto tmavozelené, na spodnej ploche svetlejšie. Je zaujímavé, že listy na stonke sú prítomné vždy len v nepárnom počte buď 3, 5, alebo 7 (Khan, 2012). Kvitnúce samičie rastliny vylučujú na kvetoch značné množstvo lepkavej živice. Konope siate rastie od mierneho až po tropické zemepisné pásmo. Ideálnym klimatickým regiónom pre konope je India, Mexiko, Panama, Kolumbia, Jamajka.

V posledných rokoch nastáva trend v nelegálnej výrobe syntetických kanabinoidov označovaných ako JWH trojčíslie (napr.JWH-250) alebo HU trojčíslie (napr. HU-210) alebo AM-2201 (resp. AM iné číslo) atď. Ide o vysušené naimpregnované časti rastlín roztokom syntetického kanabinoidu, pričom tieto rastliny nepatria do rodu Cannabis a slúžia len ako nosiče pre drogu. Pri syntetických kanabinoidoch ide väčšinou o sáčky s rôznym nápisom napr. spice.

Syntetické kanabinoidy, rôzne formy spracovania konope siateho alebo samotná rastlina, vystupujú v rôznych krajinách, kumunitách alebo na ulici pod rozličnými názvami ako napríklad tráva, Maryša, zelené, šiška joint-všetky (Slovensko), weed (USA), grass (USA), dope, dagga (Južná Afrika), smoke, tea, jive, Mary Jane (USA) atď.

Spôsoby užívania

Spôsoby užívania závisia od toho, ako je rastlina Cannabis sativa spracovaná ako aj od podmienok pestovania, t.j. pri rôznych podmienkach a spôsoboch spracovania je rôzne množstvo aktívnej látky ?9-THC (THC) prítomné v rôznych častiach rastliny. Aktívna forma psychoaktívnej látky je vlastne trans ?9-THC (izomér), ktorý vzniká v tele z ?9-THC. THC je z rastliny pre potreby užívania extrahovaná rôznymi postupmi. Samotná rastlina obsahuje od 7 do 25 % THC. Konope používané pre priemyselné účely obsahuje menej ako 1 % THC.

„Hashis (hash)“ alebo v našom jazyku hašiš je výťažok samičích kvetov (menej často samčích), teda živice s výrazne štipľavým zápachom. Vo všeobecnosti je to hnedá alebo hnedo-čierna živicová hmota. Hašiš sa aplikuje fajčením pomocou tzv. pipe, čo je rúrka z dreva, kovu, hliny alebo z iného materiálu s malou nádobkou (vaničkou) na konci. Hašišový olej sa získa koncentrovaním živice (zahriatím dochádza k odpareniu extrakčných činidiel) a obsahuje až okolo 50 % THC. Olej je bezfarebný hnedý alebo čierny. Takzvaný kief je hašišový prášok. Resin je tmavá hnedá až čierna živica vznikajúca pri fajčení rastliny a obsahuje len stopové množstvo THC (Khan, 2012), (Karch, 2007). Hašiš je známy na ilegálnom trhu ako hash, honey oil, haš, šit, charos, ganja, bhang, kiff.

Klasickou formou aplikácie marihuany (vysušených častí rastliny) a hašišu je fajčenie s typickými dychovými exkurziami hlbokých nádychov, zadržaním dychu a výdychu. Už dlhodobo ani v strednej Európe nie je zriedkavosťou fajčenie marihuany pomocou vodnej fajky (nargilé), či prostredníctvom rôznych ochladzujúcich uzavretých zariadení v snahe opakovane koncentrovať marihuanový dym pre ďalšie vdychovanie (bongo). V posledných desaťročiach je častý spôsob aplikácie marihuany aj jej rozpúšťanie v tukoch, či alkohole, prípadne aj používanie marihuany ako prísady k jedlám. Marihuana sa drví do podoby tabaku v prípadoch klasického užívania fajčením, inokedy sa môže vyskytovať aj v podobe vysušených lístkov pre potreby lúhovania v čajoch či alkohole. Ďalší pojem týkajúci sa rastliny Cannabis sativa je Sinsemilla kvitnúci vrchol neoplodnenej samičej rastliny. Na takejto rastline nie sú prítomné semená. Je to tzv gurmánska marihuana, pretože obsahuje relatívne vysokú koncentráciu THC. Thai sticks je úzky bambusový pásik, okolo ktorého sú omotané listy marihuany. Koncentrácia THC v listoch je vyššia ako v doma vypestovanej rastline a táto forma sa považuje v drogovej kultúre za pomerne kvalitný produkt. Na rozdiel od hašišu a Sinsemilla sú tu prítomné semená, časti stebiel a stopiek z rastliny. Brick alebo Kilo je stlačená marihuana do tvaru tehly alebo hrubších pásov, plátov spolu so stonkami, listami, steblami a semenami (Karch, 2007).

Účinky a mechanizmus účinku

Endokanabinoidný systém v organizme je signálny systém (receptor a signálna molekula, ktorá sa na neho viaže) nachádzajúci sa po celom ľudskom tele a mozgu. Po spojení signálnej molekuly s receptorom dochádza k rôznym zmenám ako napríklad k zmene metabolizmu, expresii génov, k zmene tvaru bunky atď. Receptory boli objavené, keď sa na ne naviazala molekula ?9-THC (THC), (R G Pertwee, 2008; Roger G Pertwee, 2008).

Tieto receptory sú označované ako CB1 a CB2, teda endokanabinoidné receptory. THC však nie je jediná molekula, ktorá sa viaže na tieto receptory, dokonca ani po naviazaní na ne nevyvoláva úplnú zmenu. Tieto receptory boli vytvorené preto, lebo ľudské telo si syntetizuje vlastné molekuly (endogénne kanabinoidy) ako je napríklad anandamid, ktorý sa viaže na CB1 a CB2 receptory a vyvoláva rôzne zmeny podľa potreby organizmu. (Devane et al., 1992). CB1 receptory boli nájdené aj v centrálnych aj periférnych neurónoch, kde inhibujú (tlmia, eliminujú) neustále uvoľňovanie excitačných alebo inhibičných neurotransmiterov ako sú acetylcholín, dopamín, noradrenalín GABA a glutamát (Hill & Tasker, 2012; Roger G Pertwee, 2008). CB1 receptory ovplyvňujú procesy, ktoré zahŕňajú kognitívne myslenie a pamäť, zmeny motorických funkcií a analgetické účinky (Roger G Pertwee, 2008). V účinkoch na organizmus to ďalej znamená, že kanabinoidy spôsobujú po aplikácii miernu eufóriu s častými chybami vnímania (ilúzue, pseudoilúzie). Akútne drogou ovplyvnený jedinec obyčajne vie spočiatku ovládať svoje imaginárne „výlety“, pričom prežívanie reality je popisované ako radostnejšie a bezproblémovejšie. Záchvaty smiechu, emočné výbuchy sprevádzajú komunitné užívanie marihuany, či hašišu. Funkcia CB2 receptorov je predmetom rôznych debát avšak zostáva neznáma. CB2 receptory sú prítomné prevažne v bunkách imunitného systému, kde ovplyvňujú ich migráciu a uvoľňovanie cytokínov v mozgu alebo mimo neho. Naviazaním endogénnych kanabinoidov (napr. anandamid) dochádza k prirodzenej moduláci zápalového procesu. Exogénne kanabinoidy (THC a iné) však môžu túto moduláciu porušiť (Cabral & Staab, 2005; Mackie, 2008).

Veľmi podstatnou psychologicky podmienenou skutočnosťou opakovaného užívania marihuany predstavujú väzby na špecifické kultúrne prostredie s výberom počúvanej reprodukovanej hudby, štýlom obliekania, či spôsobu života. Peristatické faktory sú často dominantné v budovaní psychickej zložky závislosti od drog kanabisového typu. Kanabinoidy vykazujú pomerne nízku fyzickú závislosť, avšak z psychologického hľadiska predstavujú často bránu do sveta psychoaktívnych látok. K fyzickým príznakom akútneho ovplyvnenia drogami z konope patrí výrazné prekrvenie očných spojiviek, zvýšená frekvencia činnosti srdca (pulz), sucho v ústach, nekonštantné pocity na zvracanie, zvýšený apetít k jedlu v rôznych kombináciách či naopak nechutenstvo.

Konzumenti drog z konope popisujú paradoxné vnímanie plynúceho času, ktorý sa zdanlivo predlžuje, čo neraz výrazne mení schopnosť orientácie v čase a v priestore. V súvislosti s marihuanou sú popisované aj príznaky v zmysle halucinácií akustických, či vizuálnych.

Zdravotné riziká pri užívaní kanabinoidov

Ako už bolo naznačené vyššie, CB1 a CB2 receptory udržiavajú organizmus v určitom fyziologickom stave, vďaka syntéze vlastných endokanabinoidov, ako sú anandamid ale aj 2-arachidonoylglycerol (2-AG) ktoré sa na tieto receptory viažu s určitou afinitou (schopnosťou viazať sa na receptory). K udržiavaniu fyziologického stavu prispievajú aj proteíny, ktoré tieto endokanabinoidy prenášajú, syntetizujú a degradujú za prísne ustálených podmienok.

Príliš vysoká afinita alebo naopak príliš nízka afinita endokanabinoidov alebo aj exokanabinoidov (napr. THC, Cannabinol, CBD, Cannabigerol, všetko kanabinoidy prítomné v rastline Cannabis sativa), vedie k aktivácii alebo blokácii receptora CB1, CB2 a teda k poruchám fyziologických funkcií organizmu (resp. k vývoju rôznych patologických stavov), alebo opačne k udržiavaniu normálneho stavu organizmu (Maccarrone et al., 2015; R G Pertwee, 2008). Existujú jasné dôkazy, že príliš vysoká aktivita receptoru CB1 má svoju úlohu v kardiometabolických ochoreniach. Ďalej CB1 a CB2 sa podieľajú na rôznych procesoch v gastrointestinálnom trakte, kde aktivácia obidvoch znižuje motilitu tráviaceho traktu. V pečeni aktivácia CB1 podporuje vazodilatáciu, čo môže viesť ku tvorbe ascitu (hromadenie tekutiny v dutine brušnej), ďalej steatózu pečeňe, fibrinogenézu (zväzivovatenie), apoptózu pečeňových buniek. Aktivácia CB2 receptoru má opačný účinok v pečeni. Ďalej majú receptory CB1 a CB2 svoju pozitívnu alebo negatívnu úlohu v koži, imunitnom systéme a kostiach (Maccarrone et al., 2015). THC môže, aj aktivovať, aj blokovať funkciu CB1 alebo CB2 receptora, čo závisí od rôznych faktorov ako napríklad jeho koncentrácie, miesta kde pôsobí, prítomnosťou iných exo alebo endokanabinoidov a samozrejme od schopnosti viazať sa na receptor ( závislosť od jeho afinity), (R G Pertwee, 2008). THC má pomerne vysokú afinitu ku receptorom CB1 a CB2, signifikantne vyššiu (R G Pertwee, 2008) ako napríklad rôzne syntetické kanabinoidy ako JWH, AM, HU, alebo dokonca aj ako endokanabinoidy anandamid a 2-AG (Roger G Pertwee, 2008).

Predchádzajúce principiálne informácie naznačujú rôzne aspekty a dôsledky užívania kanabinoidov. K akútnej intoxikácii kanabinoidmi môžeme zaradiť - v zmysle ovplyvnenia psychických funkcií - spočiatku maskované poruchy integrity osobnosti u predisponovaných osôb. Vyskytujú sa príznaky agitovanosti (vzrušenia), eufória, utlmenie, halucinácie, poruchy orientácie, zvukové, optické dotykové ilúzie, strata pozornosti, oneskorený reakčný čas a iné. (Hoch et al., 2015). Z porúch telesných funkcií sa vyskytujú najmä časté zápalové ochorenia dýchacieho systému (chronické zápaly priedušiek a periférnych dýchacích ciest), ako aj atrofický emfyzém (rozdutie) pľúc u mladých osôb s neskorými fatálnymi dôsledkami na kardiorespiračný (srdcovo-pľúcny) systém, zvracanie, tachykardia, srdcové arytmie a mnoho ďlaších (Hoch et al., 2015).

Zo súdnolekárskej praxe stoja za zmienku prípady samovrážd, pri ktorých bola zistená závislosť od kanabinoidov, ale aj samovražda ako sprievodný fenomén jednorazového užitia psychoaktívnej látky. Pri chronickom užívaní marihuany bolo pozorované, že po prerušení užívania marihuany došlo k signifikantnému nárastu systolického aj diastolického krvného tlaku a pulzu (Vandrey, Umbricht, & Strain, 2011). Jednou z možností, prečo by človek mohol zomrieť, môže byť aj prerušenie užívania marihuany v kombinácii s už existujúcim patologickým stavom kardiovaskulárneho systému napr. disperznou myofibrózou srdca (Šikuta, Nižňanský et al.). Tento efekt je však potrebné ešte ďalej detailne skúmať. Je závislý od času, kedy je zdravotný stav užívateľa s anamnézou hypertenzie alebo poruchy činnosti srdca v pozícii, keď nedôjde k užitiu marihuany a dôjde k následnému zvýšeniu tlaku a tepu srdca (Vandrey et al., 2011).

Zoznam použitej literatúry:

Cabral, G. A., & Staab, A. (2005). Effects on the immune system. Handbook of Experimental Pharmacology, (168), 385–423.
Devane, W. A., Hanus, L., Breuer, A., Pertwee, R. G., Stevenson, L. A., Griffin, G., … Mechoulam, R. (1992). Isolation and structure of a brain constituent that binds to the cannabinoid receptor. Science (New York, N.Y.), 258(5090), 1946–9. Retrieved from
Elsohly, M. A., & Slade, D. (2005). Chemical constituents of marijuana: the complex mixture of natural cannabinoids. Life Sciences, 78 (5), 539–48.
Hill, M. N., & Tasker, J. G. (2012). Endocannabinoid signaling, glucocorticoid-mediated negative feedback, and regulation of the hypothalamic-pituitary-adrenal axis. Neuroscience, 204, 5–16.
Hoch, E., Bonnetn, U., Thomasius, R., Ganzer, F., Havemann-Reinecke, U., & Preuss, U. W. (2015). Risks associated with the non-medicinal use of cannabis. Deutsches A?rzteblatt International, 112 (16), 271–8.
Karch, S. B. (n.d.). Drug Abuse Handbook, Second Edition - CRC Press Book. Retrieved January 20, 2016, from https://www.crcpress.com/Drug-Abuse-Handbook-Second-Edition/Karch-MD-FFFLM/9780849316906
Khan, J. I. 2012. (n.d.). Basic Principles of Forensic Chemistry | JaVed I. Khan | Springer. Retrieved January 20, 2016,
Maccarrone, M., Bab, I., Bíró, T., Cabral, G. A., Dey, S. K., Di Marzo, V., … Zimmer, A. (2015). Endocannabinoid signaling at the periphery: 50 years after THC. Trends in Pharmacological Sciences, 36(5), 277–96.
Mackie, K. (2008). Cannabinoid receptors: where they are and what they do. Journal of Neuroendocrinology, 20 Suppl 1, 10–4.
Pertwee, R. G. (2008). Ligands that target cannabinoid receptors in the brain: from THC to anandamide and beyond. Addiction Biology, 13 (2), 147–59.
Pertwee, R. G. (2008). The diverse CB1 and CB2 receptor pharmacology of three plant cannabinoids: delta9-tetrahydrocannabinol, cannabidiol and delta9-tetrahydrocannabivarin. British Journal of Pharmacology, 153 (2), 199–215.
Section 102 (15) Public law 91-513:https://www.gpo.gov/fdsys/pkg/STATUTE-84/pdf/STATUTE-84-Pg1236.pdf
Sikuta J., Niznanský Ľ., Šidlo J., Kuruc R., Kovács A., Valent D., Plotz tod eines-jahrigen mannes, 93. Jahrestagung DGRM der Dutschen für Rechtsmedizin, 2014
Turner, C. E., Elsohly, M. A., & Boeren, E. G. (1980). Constituents of Cannabis sativa L. XVII. A Review of the Natural Constituents. Journal of Natural Products, 43(2), 169–234.
Vandrey, R., Umbricht, A., & Strain, E. C. (2011). Increased Blood Pressure Following Abrupt Cessation of Daily Cannabis Use. J. Addict. Med., 5 (1), 16–20.

Zdroj:
MUDr. Norbert MORAVANSKÝ, PhD.
Ing. Ľuboš Nižňanský, PhD.
Ústav súdneho lekárstva LF UK v Bratislave

Prof. MUDr. František NOVOMESKÝ, PhD.
Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK v Martine

Drogová situácia v EU

Adresa

Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava