Už Inkovia poznali pred 5000 rokmi rastlinu, ktorá dostala pomenovanie „Divine Drug of the Incas“ - Božská droga Inkov, pretože listy z rastliny kokainovníka považovali ako dar od ich bohov, (Khan, 2012). Prvé literárne zmienky o tejto droge siahajú do 16. storočia, do obdobia návratov Španielov a Portugalcov zo zámoria, ktorí prinášali podivné informácie o praktikách ľudí z Nového Sveta. Kokaín sa po prvýkrát dostal do Európy pravdepodobne v roku 1750, kedy ho priviezol Joseph de Jussieu, cestovateľ po Strednej Amerike. Rastlinu vedecky analyzoval Lamarck a dal jej doposiaľ platný názov Erythroxylon coca (červené drevo). V roku 1860 bola Albertom Niemanom objavená účinná látka izolovaná z rastliny a to kokaín, pravdepodobne s cieľom zistiť, čo spôsobuje daný efekt na organizmus, ak požuje túto rastlinu. Do roku 1880 neboli známe rozdiely medzi účinkami listov rastliny kokainovníka a čistého kokaínu. Avšak počas uvedeného roka boli skúmané Rusbym a Mortimerom fyziologické účinky čistého kokaínu a listov z rastliny kokainovníka a bolo preukázané, že sú rozdielne (Rusby, 1930). Prielom v štúdiu vplyvov kokaínu na ľudskú psychiku priniesli práce Sigmunda Freuda, ktorý pri pokusoch na sebe popisoval pocity úľavy, nadobudnutie fyzickej sily a energie a zvýšenie pracovných výkonov (Freud, 1977). Na základe viacerých výnimočných vlastností bol kokaín veľmi rýchlo aplikovaný do medicíny ako elixír celkovej vzpruhy a ako účinné anestetikum pri chirurgických operáciách (Karl Koller). V roku 1886 Sir Arthur Conan Doyle, keď študoval vo Viedni na univerzite napísal svoju druhú novelu so Sherlockom Holmesom, ktorý ako detektív užíval kokaín (Musto, 1968). Zaujímavosťou histórie kokaínu je, že Coca Cola do roku 1900 obsahovala popri kofeíne aj kokaín.
Po roku 1988 sa kokaín stáva najvýznamnejšou drogou na čiernom trhu. Rozsiahle ilegálne plantáže sa dnes rozprestierajú najmä v Kolumbii, Bolívii, Peru, Ekvádor Brazílii. Obchodné aktivity kokaínových kartelov nachádzajú odberateľov predovšetkým v Severnej Amerike a Európe. Obchod s kokaínom priniesol v posledných desaťročiach celý rad závažných sociologických dôsledkov nielen na často zúbožené obyvateľstvo krajín pôvodu kokaínu, ale v širšom uhle pohľadu aj na cieľové krajiny ilegálneho obchodu. Každý deň pribudne na svete asi 5000 ľudí, ktorí po prvýkrát vyskúšajú kokaín. Kokaín je najčastejšie uvádzaná droga v štatistických prehľadoch Národného inštitútu drogových závislostí USA v súvislosti s úmrtím na drogy.
Prírodným zdrojom kokaínu je rastlina kokaínovníka, jej rodové meno je Erythroxylum s približne 230 druhmi rozšírenými hlavne v Južnej Amerike, avšak rastlina sa nachádza aj ďaleko na východe ako je Java a India (Plowman & Hensold, 2004). Pre medicínske účely a zneužívania kokaínu ako narkotika sa pestujú len 4 druhy rodu Erythroxylum (Khan, 2012, Karch, 2007). Najvhodnejší geograficko-klimatický región sveta sú náhorné plošiny východných Ánd. Prispôsobenému variantu rastliny sa dobre darí aj v podmienkach dažďových pralesov. Na rastlinné alkaloidy chudobnejší variant „epadu“ sa preto rozšíril aj v Amazónii. Erythroxylon coca je až 2 metre vysoký ker s výrazne žilkovanými listami. Drevina má načervenalú farbu, od ktorej bol odvodený aj botanický názov. Kokové listy sa zberajú trikrát do roka.
Spôsoby užívania závisia hlavne od izolácie, teda chemickej formy a čistoty kokaínu extrahovanej z rastliny. Kokaín je užívaný v niekoľkých variantoch, z ktorých najjednoduchší sú listy kokaínovníka, ktoré sa žuvajú, bez ďalšej úpravy (najmä v oblasti Ánd). V listoch kokaínovníku je obsiahnuté približne 0,5 až 1% kokaínu. Čistý kokaín je v dvoch formách a to ako práškový kokaín hydrochlorid (ako soľ kokaínu, resp. kyslá forma) alebo ako kryštalický kokaín známy ako free base (voľná báza) - crack. Kyslá forma kokaínu, teda Hydrochlorid kokaínu sa upravuje na free base - voľná báza čo je kokaín separovaný od kyslého radikálu. Hydrochlorid kokaínu je omnoho viac termostabilnejší, t.j. jeho teplota tavenia je vyššia ako u voľnej bázy kokaínu, preto je tento drogový variant zneužívaný predovšetkým na tzv. sniffing (snorting) či dokonca po rozpustení vo vode vpichovaný do tela. Hlavným a najčastejším spôsobom aplikácie drogy je sniffing, t.j. vdychovanie drogy v prášku cez nosové otvory. Kokaín je usporiadaný do úzkych koľajníc a pomocou tenkej trubičky, prípadne zrolovanej bankovky je na viackrát vdýchnutý striedavo do jednej a následne druhej nosnej dierky. Sliznica nosa obsahuje nervové zakončenia čuchového nervu, pomocou ktorého sa kokaín priamo a rýchlo dostáva do mozgu. Zriedkavejšie je vdychovanie z chrbtovej plochy ruky, resp. z dlane. Voľná báza už pri bežnom zahrievaní vedie k odparovaniu, čiže umožňuje jej inhaláciu (vdychovanie, fajčenie). Pri jej zahrievaní dochádza k praskaniu (angl. crack - praskanie), preto crack (Khan, 2012). Fajčenie drog s obsahom kokaínu je viazané najmä na termostabilitu drogového variantu. Crack alebo Free base sa fajčí v malých sklenených fajočkách niekedy s prímesou oleja. Kokaín je možné rozpoznať od iných drogových skupín najmä skutočnosťou, že je to jemne zrnitý prášok, bez zápachu, ktorý po degustácii jazykom chladí, vyvolá znecitlivenie a pocit chladu na jazyku. Okrem vyššie uvedených variant kokaínu sa táto droga veľmi často kombinuje do rôznych zmesí v snahe znižovania ceny. Príkladom zmesí kokaínu je speedball, kde je kokaín kombinovaný s heroínom či bazooka v kombinácii s marihuanou. Nežiadúce prímesi identifikované vo vzorkách kokaínu predstavujú látky ako prokaín (novokaín) a lidokaín používané pre lokálnu anestéziu, benzokaín rôzne sacharidy, čo má za následok poškodenie organizmu a znižovanie čistoty kokaínu, ktorá môže klesnúť až na 20-30 percent u obidvoch foriem (Karch, 2007).
Menej tradičné spôsoby užívania kokaínu v interiéri sú crack house - bez okien a možnosti prievanu. Niektoré varianty kokaínu možno vpraviť do tela aj tzv. paranterálne, t.j. mimo črevný trakt, teda injekčne. Kokaín sa vo forme hydrochloridu vstrekuje do žily (i.v.), zriedkavejšie aj pod kožu (s.c.) alebo vnútrosvalovo (i.m.). Kokaín a jeho varianty sa veľmi často v drogovo závislej komunite používa ako súčasť sexuálnych praktík, pri ktorých sa kokaín vtiera vo forme mastí do vagíny alebo análneho otvoru.
Na ulici sa kokaín predáva pod rôznymi menami. Crack house (krekové byty) ponúkajú coke, „C“, stardust, blow, white lady, snow ball, nose candy, tornádo, v slovenských obmenách: kolu, sneh, koks a iné.
Kokaín je stimulátorom sympatikového nervového systému, patrí medzi látky tzv. tropány, s ktorými má podobnú chemickú štruktúru (Moore, Moore, Fodor, & Jones, 1995). Táto štruktúra ho predurčuje viazať sa na acetylcholínové a dopamínové receptory (transportéry), čoho následkom sú euforické a analgetické účinky (Schmeller, Sporer, Sauerwein, & Wink, 1995). Euforizujúci účinok, je podmienený uvoľnením niektorých látok (neuromediátorov ako norepinefrín, serotonín a dopamín) v mozgu, a to na istých špecifických miestach, v synaptických štrbinách. Kokaín zabráni odstráneniu týchto neurotransmiterov zo synaptických štrbín, napríklad konkrétne u dopamínu sa naviaže na transportér, ktorý má dopamín odstrániť z tejto štrbiny, aby sa tam nehromadil (Warner, 1993). Kokaín sa po vdýchnutí cez nos veľmi rýchlo dostáva priamo do mozgu prostredníctvom dráhy čuchového nervu, resp. sa o niečo pomalšie absorbuje v najmenších funkčných jednotkách pľúc do krvi. Experimenty na zvieratách ukazujú, že po absorbcii sa kokaín prerozdeľuje po organizme, pričom v najväčšej koncentrácii sa nachádza v mozgu a to už po 15 minúte od užitia (Busto, Bendayan, & Sellers, 1989). U intoxikovaného človeka sa dostavuje pocit sily, narastá taktiež sexuálna apetencia (stimulácia libida). U chronických závislosti sa však paradoxne objavujú poruchy sexuálnych funkcií. Kokaín je drogou, ktorá sa najviac ovplyvňuje ľudskú sexualitu, čo sa môže prejavovať až extrémnym sexuálnym správaním ako sú nymfománia či satyriáza (u mužov). Produktívne poruchy vnímania (halucinácie, ilúzie) či myslenia (bludy) nie sú typické, avšak môžu sa objaviť pri rozvinutých závislostiach. Kokaín spôsobuje vo všeobecnosti stimuláciu sympatikového nervového systému, čo vedie k zvýšeniu hladiny adrenalínu a jemu podobných látok v krvi. Dostavuje sa pocit výkonnosti, potlačenie pocitu únavy a hladu. Okrem zmeny psychických funkcií patrí medzi sprievodné javy užitia kokaínu najmä zvýšená frekvencia činnosti srdca, zrýchlenie dýchania, rozšírenie zreníc, zvýšenie krvného tlaku, zvýšenie motorickej aktivity, zvyšovanie teploty tela, nekľud, niekedy pocit na zvracanie a zvracanie.
Medzi dlhodobé účinky užívania kokaínu patrí najmä celkový pokles hmotnosti, prederavenie nosovej prepážky, trvalý nepokoj, poruchy spánku, precitlivelosť na rôzne, najmä akustické podnety, opakované bolesti brucha, hnačky a vo vystupňovaných prípadoch až poruchy vedomia (delírium), stihomam (paranoja), depresie. Stavy opakovaného akútneho ovplyvnenia kokaínom, striedané s krátkymi periódami abstinencie, vedú k ťažkým psychickým a fyzickým zmenám, ktoré bez odbornej pomoci môžu končiť samovraždou, či zlyhaním základných životných funkcií.
Už pri prvom podaní vedie k neúmernému zvyšovaniu tepovej frekvencie, k zvyšovaniu krvného tlaku a k zúženiu vencovitých tepien srdca, ktoré zásobujú kyslíkom srdcový sval (Phillips et al., 2009; Schwartz, Rezkalla, & Kloner, 2010). Už pri prvom podaní kokaínu a jeho variantov môže dôjsť k rozvoju infarktu srdcového svalu, k vzniku fatálnych porúch srdcového rytmu, k vzniku krvácania do mozgu v dôsledku kritického vzostupu krvného tlaku. V súvislosti s tehotenstvom sa vyskytujú poruchy krvného zásobenia plodu s možnosťou predčasných pôrodov najmä v rozmedzí 24. až 28. týždňa gravidity. Prestup kokaínu do cirkulácie plodu môže znamenať rastové zaostávanie, ako aj vývojové poruchy plodu. Pri dlhodobom užívaní kokaínu sa vyskytujú morfologické zmeny srdcovej svaloviny, ktorá stráca funkčné rezervy, dochádza k poruchám vzdušnosti pľúc, čím sa zvyšuje tlak v pľúcnom riečisku, čo v konečnom dôsledku opätovne zaťažuje srdce. V rámci pľúcnych ochorení sa môže objaviť pľúcna TBC (tuberkulóza), ale aj iné nešpecifické zápalové ochorenia pľúcneho tkaniva. K rizikám opakovaného, ale aj jednorazového užívania kokaínu patria taktiež psychické poruchy s prejavmi depresie, paranoje, či porúch osobnosti. Typickým chorobným nálezom u ľudí s rozvinou závislosťou od kokaínu je prederavenie nosovej prepážky.
Busto, U., Bendayan, R., & Sellers, E. M. (1989). Clinical pharmacokinetics of non-opiate abused drugs. Clinical Pharmacokinetics, 16(1), 1–26.
Freud, S. (1977, January 1). Cocaine papers by Sigmund Freud. Medical History. Cambridge University Press.
Karch, S. B. (n.d.). Drug Abuse Handbook, Second Edition - CRC Press Book. R
Khan, J. I. 2012. (n.d.). Basic Principles of Forensic Chemistry | JaVed I. Khan | Springer.
Moore, J. M., Moore, J. F., Fodor, G., & Jones, A. B. (1995). Detection and Characterization of Cocaine and Related Tropane Alkaloids in Coca Leaf, Cocaine, and Biological Specimens. Forensic Science Review, 7(2), 77–101.
Musto, D. F. (1968). A study in cocaine. Sherlock Holmes and Sigmund Freud. JAMA, 204(1), 27–32.
Phillips, K., Luk, A., Soor, G. S., Abraham, J. R., Leong, S., & Butany, J. (2009). Cocaine cardiotoxicity: a review of the pathophysiology, pathology, and treatment options. American Journal of Cardiovascular Drugs?: Drugs, Devices, and Other Interventions, 9(3), 177–96.
Plowman, T., & Hensold, N. (2004). Names, types, and distribution of neotropical species of Erythroxylum (Erythroxylaceae). Brittonia, 56(1), 1–53. http://doi.org/10.1663/0007-196X(2004)056[0001:NTADON]2.0.CO;2
Rusby, H. (1930). The properties and uses of drugs,. Philadelphia: P. Blakiston’s Son & Co. Inc.
Schmeller, T., Sporer, F., Sauerwein, M., & Wink, M. (1995). Binding of tropane alkaloids to nicotinic and muscarinic acetylcholine receptors. Die Pharmazie, 50(7), 493–5.
Schwartz, B. G., Rezkalla, S., & Kloner, R. A. (2010). Cardiovascular effects of cocaine. Circulation, 122(24), 2558–69.
Warner, E. A. (1993). Cocaine abuse. Annals of Internal Medicine, 119 (3), 226-35.
Zdroj:
MUDr. Norbert MORAVANSKÝ, PhD.
Ing. Ľuboš Nižňanský, PhD.
Ústav súdneho lekárstva LF UK v Bratislave
Prof. MUDr. František NOVOMESKÝ, PhD.
Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK v Martine
Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava