Drogy halucinogénneho typu

Spoločnou charakteristikov tejto drogovej skupiny sú poruchy vnímania. Podľa sprievodných halucinácií dostala táto skupina aj svoj názov. Umelé navodenie zmeny vnímania je známe už od staroveku. Omamný plyn vznášajúci sa nad veštiarňou v Delphách, tabuizovaný svet fantazijných predstáv zobrazujúcich budúcnosť a výjavy z minulosti sa od nepamäti objavovali v historických literárnych traktátoch. Indiánske kmeňe Mexika a Strednej Ameriky používali podivné odvary z tropických húb a kaktusov pri svojich rituáloch, ktoré naháňali strach, ale aj záujem cestovateľov zo starého kontinentu. Droga meskalín pochádza práve od kmeňa Mescalero. V stredovekých inkvizičných spisoch sa objavujú početné opisy praktík čiernej mágie s využitím mastí a extraktov z čeľade ľuľkovitých rastlín. V roku 1938 náhodne objavuje Albert Hoffman v laboratóriách firmy Sandoz novú chemickú zlúčeninu, ktorú nazval dietylamid kyseliny lysergovej (LSD). Tento preparát dlho ležal v laboratóriu, kým sa náhodne prejavili jeho účinky. LSD sa v šesťdesiatych rokoch stala každodenným nástrojom hnutia deti kvetov a mieru - hippies. V odborných kruhoch sa začali nevídané pokusy v novej chemickej ére reprezentovanej Dr. Timothy Learym. LSD a halucinogény započali novú kultúrnu epizódu v amerických dejinách - psychedelický prúd, ktorý sa odrazil vo všetkých druhoch umenia. Z pomedzi všetkých drog sú práve halucinogény zdrojom produktívnych porúch vnímania a myslenia.

Zdroje drogy

Medzi zdroje halucinogénov patrí celý rad voľne rastúcich rastlín hlavne v subtropických geografických oblastiach sveta. Okrem toho patria k tejto skupine aj polosyntetické a syntetické látky. Kaktusy Lophophora Williamsi aj Trichocereus Pachanoi sú zdrojom mescalínu. Vyskytujú sa v Mexiku, v južných štátoch USA, v Peru, Bolívii, Ekvádore a v časti Brazílie. Vysoko účinné halucinogény s obsahom psylocibínu sú obsiahnuté v divo rastúcich hubách Psylocybe mexicana Heim. Variant drobnej huby na tenkej nôžke vysokej okolo 3 cm druhu Psylocybe (lysohlávka) rastie aj v strednej Európe (Psylocybe bohemica, semilanceolata). Medzi prírodné látky s miernym halucinogénnym účinkom možno zaradiť aj extrakty z rastlín čeľade ľuľkovitých. Hlavným a najrozšírenejším predstaviteľom je v našich zemepisných šírkach ľuľok zlomocný (Atropa belladona Lin.), durman (Datura stramonium Lin.), blen čierny (Hyoscyamus niger Lin. a ľuľok čierny (Solanum nigrum). Účinnými látkami sú v týchto rastlinách atropín, skopolamín, hyoscyamín a ďalšie). Hlavným zástupcom polosyntetických halucinogénov je dietylamid kyseliny lysergovej (LSD). Kyselina lysergová sa izoluje z námeľa ako prežívajúceho štádia na obilí parazitujúcej huby Claviceps purpurea. LSD je možné syntetizovať aj umelou cestou bez prírodného východiskového prekurzora. K variantom halucinogénnych drog teda napokon patrí: meskalín, psilocybín, LSD, fenylcyklidín (syntetický) a účinné alkaloidy z rastlín (atropín, skopolamín, hyoscyamín. Ilegálny predaj halucinogénov pozná názvy ako „M“, buttons, Mescal, magic mushroom, acid, cubes, peace pills. Mescalín sa vyskytuje vo forme malých svetlohnedých gombíkov (buttons). Čistený variant je vo forme kryštalického prášku. Psilocybín sa ilegálne predáva niekedy aj vo forme celých húb. LSD je jemne kryštalický biely prášok, ktorý je distrubuovaný vo forme tzv. skladačiek. Nálepky na kožu v podobe detských tetovačiek, ktorých priľnavosť na detskú pokožku s menším množstvom kolagénových vlákien postačuje k prieniku drogy, boli taktiež zaznamenané ako nosič halucinogénov.

Spôsoby aplikácie

Cesta vstupu do organizmu je predovšetkým perorálna (cez ústa). Meskalín je možné aj vypiť. Ojedinelým spôsobom aplikácie týchto drog je inhalácia a sniffing, a to najmä po impregnácii prírodných materálov týmito látkami, ako napr. Tabaku, marihuany, mäty priepornej, či chrenu. V prípade fencyklidínu, ktorý je dobre rozpustný vo vode je častá injekčná aplikácia látky do organizmu.

Účinky

Spoločným príznakom pre všetky halucinogény sú perceptívne poruchy, t.j. poruchy vnímania. Halucinácie akustické, vizuálne, taktilné (dotykové), ale aj halucinácie extrapotenčné (presahujúce ľudské zmyslové vnímanie) sa vyskytujú u drvivej väčšiny drogou ovplyvnených ľudských jedincov. Nástup účinkov drogy je sprevádzaný chybami vo vnímaní - ilúziami a poseudoilúziami, pri ktorých subjekt dokáže vnímať a rozlíšiť realitu a chybné vnemy, no pod vplyvom príjemnej vidiny sa necháva unášať vo svete fantazijných predstáv. Percepčné poruchy sú často obsahovo spojené s vnímaním vlastného tela, ktorého časti môžu byť vnímané aj negatívne s možnosťou autoagresie či tzv. automutilácie tela (samopoškodenie). Časté sú taktiež zážitky depersonalizácie (opustenie vlastného tela), ale aj paranoidné stavy. Medzi telesné prejavy patria vzostup krvného tlaku a telesnej teploty.

Zdravotné riziká pri zneužívaní halucinogénov

Účinky halucinogénov na ľudský organizmus pri rozvinutej drogovej závislosti sa vzťahujú najmä k zmenám psychických funkcií, pretože psychická zložka závislosti stojí u týchto látok výrazne v popredí. Jedinci závislí od halucinogénov majú tendenciu k religióznym záujmom, mysticizmu, okultizmu. U predisponovaných osôb sa môžu vyskytnúť aj závažné, hlbšie psychické poruchy v zmysle schizofrénie a schizoidných porúch osobnosti. Doposiaľ nie príliš spoľahlivo preskúmaným fenoménom je tzv. flashback (spätný záblesk), ktorý sa prejavuje prepuknutí akútneho ovplyvnenia drogou u ľudí, ktorí zneužívajú halucinogény, avšak aktuálne nepožili žiadnu psychoaktívnu látku. Flashback fenomén je obzvlášť nebezpečný v cestnej doprave, v pracovnom procese a pod. Flashback nemožno predvídať, čím sa jeho nebezpečenstvo výrazne zvyšuje. V súvislosti s dlhodobým zneužívaním halucinogénov sa vyskytujú najmä extrémne rýchlo prebiehajúce zápalové poškodenia pečene a bakteriálne zápaly výstelky srdcových oddielov (endokarditídy). K rizikám zneužívania halucinogénov patrí aj výrazne zvýšená úrazovosť v halucinatórnom stave, ale aj riziká samovraždy v prípadoch tzv. bad trip, t.j. subjektívne výrazne negatívne prežívané akútne ovplyvnenie drogou. Halucinogény spúšťajú produktívne poruchy psychiky, pričom je nemožné predvídať emotívny náboj zážitku v zmysle plus či mínus.

Zdroj:
MUDr. Norbert MORAVANSKÝ
Prof. MUDr. František NOVOMESKÝ, PhD.
ÚSTAV SÚDNEHO LEKÁRSTVA
Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine