Syntetické drogy

Ako všetko v živote človeka či spoločnosti, aj užívanie psychoaktívnych látok má svoj vývoj, podlieha zmenám a vplyvom. Užívatelia psychoaktívnych látok objavujú nielen nové objekty užívania, ale i nové spôsoby a formy užívania. Aj drogová scéna má svoj vývoj, nie je nemenná a stála. Zmeny sú podmienené viacerými faktormi.

Kulturálny faktor

Kultúra je súhrn výdobytkov, výsledkov všeľudskej vzdelanosti, súhrn materiálnych a duchovných hodnôt utvorených tvorivou a psychickou ľudskou prácou v priebehu vývoja ľudskej spoločnosti, je to i spôsob ich osvojovania, odovzdávania, vytvárania, uchovávania i rozvíjania.

V raných štádiách ľudských spoločností možno kultúru takmer úplne stotožniť či identifikovať s náboženstvom. Psychoaktívne látky zohrávali v praktizovaní náboženských rituálov podstatnú úlohu. Napríklad v šamanizme, náboženstve tvorenom súborom symbolov, náboženstvom loveckých spoločností. Jedným z najstarších archeologicky doložených halucinogénov sú semená jarlínu (Sophora secundiflora). Bolo objektivizované (metódou rádioaktívneho uhlíka), že tieto semená boli užívané starobylou zberačskou kultúrou a takisto ich užívali už aj indiánski lovci mamutov v staršej kamennej dobe, t. j. 10 – 11 000 rokov pred n. l. Čiže, ak si to stručne zhrnieme, psychoaktívne látky, alebo ak chceme drogy, sprevádzajú človeka odjakživa, od najranejších civilizácií.

Najprv to bol teda jarlín, potom kaktusy peyotl (a v nich obsiahnutý meskalín), ďalej durman, potom psylocibínové huby, muškátový oriešok, tabak, marihuana, LSD, opiáty prírodné i syntetické a teraz psychostimulanciá či „dizajnové drogy“.

Podľa Weila je túžba človeka pravidelne meniť svoje vedomie vrodený a prirodzený pud, podobný hladu alebo sexuálnemu pudu. Jednou z možností, ako ho „ukojiť“, je aj užívanie psychoaktívnych látok...

Svoje obdobie mala marihuana, LSD, opiáty (predovšetkým heroín) a deväťdesiate roky 20. storočia a prvé roky 21. storočia sú rokmi „nových“ psychostimulancií. Rozvoj technológií, technizácia a elektronizácia sa odrážajú aj v kulturálnych trendoch. Vzniká hudobná scéna techno, cyber-punková literatúra, internetizácia. S týmto trendmi úzko súvisí aj užívanie psychostimulancií.

Faktor spôsobu užívania psychoaktívnych látok

Potrebujete „dobrú drogu“ na dobrú noc. Samozrejme, nepôjdete spať, ale zabávať sa na párty, dance, rave, techno. Zábava trvá celú noc. Takže vaša droga vás musí stimulovať, nie utlmovať. Užiť ju treba elegantne ústami, najlepšie ako tabletku či kapsulu. Je nutné, aby ste si ju mohli dať kedykoľvek. A aj verejne. Čiže nie šnupať či snáď masochisticky si pichať ihlou do žily. No a všetky tieto požiadavky vám splnia „nové“ psychostimulanciá...

Faktor užívateľa

Ten, čo užíva psychoaktívne látky (drogy), je feťák. To platilo ku koncu deväťdesiatych rokov 20. storočia. Feťák vyzerá ošumelo, balansuje medzi nadrogovaním a „triezvením“. Pri užívaní psychostimulancií to už však neplatí. Ich užívateľ je „in“: oblečený podľa najnovších módnych trendov vrátane detailov (okuliare, šperky), väčšinou dobre ekonomicky situovaný, často vysokoškolák, z dobrej rodiny či dobre zarábajúci. Zaujíma sa predovšetkým o hudbu, elektroniku (PC, internet, mobilná komunikácia). Žije „rýchlym“ životom, naoko možno zmysluplným a dôležitým. Vypína hlavne cez víkend na párty, kde sa „stimuluje“ a „stimuluje“ ...

Legislatívny faktor

Užívanie psychoaktívnych látok a ich vlastnenie je trestný čin. Existuje zoznam týchto látok. Ak však pozmeníte molekulové zloženie látky na zozname, už do tohto zoznamu nemusí patriť, takže vlastne užívate „neškodnú látku“.

Ak pozmeníte molekulové zloženie morfínových derivátov (opiáty), ich účinok na psychiku nebude slávny, ak však zmeníte molekulu psychostimulancií na báze MMDA (metoxymetylendioxyfenylizopropylamín), účinok zostáva, a látka nie je na zozname...

Psychostimulanciá sú „in“

Sú vyrábané synteticky, väčšinou sú bezprostrednými homológmi MMDA a existuje ich celý rad. Najznámejšia je extáza. Predávané prípravky sú však väčšinou zmesami viacerých analógov. Ďalšie analógy sú známe pod názvami Wizz, Spektrum, Venuša, Eve, Adam, Bromo atď.

MMDA po prvýkrát syntetizoval v roku 1912 v Nemecku E. Merck. Na začiatku bol o ňu malý záujem. Začala sa užívať na začiatku osemdesiatych rokov ako „rekreačná droga“. Jej užívanie bolo už od začiatku spojené s novým kultúrnym industriálnym štýlom. Tento štýl odzrkadľuje určité pretechnizovanie spoločnosti a projekciu industrializmu do kultúry. Nový štýl sa prezentuje predovšetkým v populárnej hudbe, ktorá je v ohnisku pozornosti mladej generácie. Manifestuje sa na diskotékach, a práve tam sa užívajú psychostimulanciá.

Rozsah účinnej dávky, napr. extázy, sa pohybuje od 70 do 180 mg. Užíva sa vo forme tablety, kapsuly či prášku, ktorý sa šnupe. Účinok sa dostavuje do 30 až 60 minút, vrcholí po 1,5 hodine, samozrejme, v závislosti od dávky. Postupne „opadáva“ na úroveň, ktorá sa udržuje asi ďalšie 3 hodiny, potom príde zhasnutie.

Z fyzických účinkov je prítomná anorexia (zníženie chuti do jedla), xerostómia (sucho v ústach), poruchy spánku, zvýšenie krvného tlaku a pulzu, zvýšenie glykémie, zrýchlenie látkovej výmeny organizmu, rozšírenie zreníc.

Zo psychických účinkov je časté zvýšenie empatie (vcítenie sa do situácie inej osoby), oslabenie agresivity, dezorientácia, úzkosť, po odoznení účinku depresia.

Psychostimulanciá a extáza priamo determinujú spôsob života mladej generácie. Odevné firmy signujú svoje výrobky logom extázy (XTC, XTX), športové odvetvia, ako napr. snoubording, wakebording, priamo propagujú užívanie psychostimulancií. Barmani na tanečných párty mixujú „špeciálne drinky“. Byť stimulovaný je na začiatku tretieho tisícročia „in“...

Skrytá hrozba

Nebezpečenstvo psychostimulancií je predovšetkým v tom, že sú spoločnosťou akceptovateľnejšie ako tzv. klasické „tvrdé drogy“. Užívajú sa cez víkend a masovo. Ich akceptácia mladou generáciou je omnoho vyššia ako napríklad akceptácia opiátov.

Za zdanlivou relatívnou bezpečnosťou psychostimulancií sa skrýva riziko, ktoré ešte nie je objektivizované do úplných dôsledkov. Sú však už prvé štúdie o užívateľoch, ktoré hovoria o zvýšenom výskyte psychotických duševných porúch a tiež demencie aj u veľmi mladých jedincov. Taktiež je udávaný vysoký výskyt depresívnych porúch. V Anglicku v rokoch 1986 až 1996 zomrelo na priame následky užívania extázy 42 mladých ľudí.

Takže možno zhrnúť, že hoci psychostimulanciá pôsobia na prvý pohľad ako menej škodlivé drogy, predsa len sú vlkom v ovčom kožuchu.

Autor : MUDr. Mário Straka
Zdroj : časopis ČISTÝ DEŇ