Mam velku dilemu ohladne mojho kamarata. Som si ista ze berie pervitin, lebo sa mi sam priznal, ale ako casto a ako skutocne zle je na tom nedokazem sama posudit. Spozorovala som zmenu spravania, niekedy rozpraval z cesty a bol velmi pochudnuty. Chcela by som o tom povedat jeho rodicom ktorych mimochodom poznam od malicka tak ako aj jeho, ale mam strach ze budem zbytocne alarmovat. Zijem v zahranici tak je tazke posudit ako to je u nich doma teraz, ale viem ze je nacase nieco urobit! Lebo ak sa nieco stane a pridem o kamarata s ktorym som vyrastala tak si to v zivote neodpustim. Vela ludi mi tvrdi ze to je jeho vec a ja mam manzela a cakame prirastok ze sa mam starat o nich, ale ved aj aj by som bola vdacna keby ma niekto upozornil na moje dieta! Ale ja to vidim tak ze teraz budem doma a budem mohla pomoct, aspon dufam. Prosim poradte mi ako to spravit, ako povedat rodicom taku vec? A ako jeho spolupracovat? Dakujem.
Dilema, ktorú máte, je na zamyslenie. Nik iný ale za Vás nemôže Vaše rozhodnutie uskutočniť. Uvažujem, ako by som asi postupovala na Vašom mieste. Možností sa ponúka viac. Jedna z nich: myslím, že by som v prvom rade kamarátovi povedala (najlepšie vtedy, ak nie je nafetovaný), čo si o situácii myslím, ako ju vnímam a čo by som chcela urobiť (mám o neho strach že zomrie..., chcela by som mu pomôcť, poviem to jeho rodičom, zahlásim na polícii, že...). Súhlasím, že ak by šlo o moje dieťa, prijala by som takúto informáciu od známej osoby. Druhá alternatíva vyplýva z tej prvej, že ak by aj nesúhlasil, nech vie, že napriek tomu to poviem napr. jeho rodičom (možno už o tom vedia) lebo sa nedokážem nečinne prizerať, záleží mi na ňom, myslím si, že potrebuje pomoc, mám výčitky svedomia, nie je mi ľahostajný... To, že Vám o drogách hovoril, mohla by byť aj z jeho strany prosba o pomoc. Na druhej strane neviem, do akej miery problému s drogami rozumiete. Závislosť je ochorenie, ako každé iné a dá sa liečiť. Prvý kontakt je u ambulantného psychiatra, ktorý vystaví návrh na liečenie (napr. na Prednú Horu), My už zabezpečíme súhlas kamarátovej poisťovne (liečbu hradí poisťovňa, je dobré, aby nemal voči nej dlžoby, aby sa liečenie preto neodďaľovalo) a predvoláme ho na liečenie. Pomáha, ak závislý nadviaže kontakt s niekým, kto v jeho okolí abstinuje (združenie abstinentov, klub). Taký človek, ktorý prešiel peklom závislosti, vie zmotivovať, podporiť, pomôcť k zmene. Ak priateľ nechce zmenu a fetovanie ho stále "odmeňuje", bude to beh na dlhé trate, treba trpezlivosť a treba sa znovu a znovu vracať k problému. Hovoriť za seba (čo cítim, čo si myslím, čo by som chcela, na čom mi záleží, čo sa mi nepáči, čoho sa obávam...), nemá však zmysel vytýkať a kritizovať. Zmeniť svoje správanie (fetovanie je naučené správanie) môže človek len vtedy, ak sa pre to on sám rozhodne, ak to chce urobiť. Nie je však nič ľahšie, ako sa tváriť nevšímavo, prehliadať a navonok dokonca aj súhlasiť... Vás sa to však, zdá sa, netýka. Oceňujem vašu obetavosť a prajem Vám všetko najlepšie. MUDr. Mária Martinove, PhD, psychiater
Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava