Otázka

Milá pisateľka, Takéto zistenia nikdy nie sú príjemné, naopak, často rodiča prekvapia. O užívaní drog u mladých ľudí sa mnoho hovorí, píše, ale máloktorý rodič chce pripustiť, že sa tento problém týka i jeho dieťaťa. Preto by som Vám chcela v prvom rade vysloviť obdiv a podporiť Vás v ďalších krokoch, ktoré pre zmenu situácie urobíte. V čom vidím prvé pozitívum je fakt, že sa s Vami syn chcel o marihuane otvorene rozprávať. Vnímam to ako prejav dôvery a sily vzťahu, o ktorý sa môžete oprieť. Deti v tomto veku totiž často viac uznávajú silu a názory skupiny ako autoritu rodiča, ktorý sa im snaží „moralizovať“, vysvetľovať , poukazovať na svoje vlastné skúsenosti a pod. V dnešných skupinách mladých ľudí je experimentovanie s drogami časté. Kamaráti sa stretávajú, aby si rozprávali o zážitkoch pod vplyvom drogy, samozrejme o jej pozitívach. Droga môže byť „vernou priateľkou“ vo chvíľach nudy, smútku, ale i radosti a zvedavosti. Dieťa si pri prvých skúsenostiach nemá šancu uvedomiť alebo vidieť, že skutočným „prínosom“ drogy je výrazné ochudobnenie života, ktorý je v konečnom dôsledku zameraný len na získavanie a užívanie drogy, že prvotné pocity radosti vynahradia depresie, úzkosti , a že krátky pocit eufórie, po ktorom nasleduje letargia a neskôr i abstinečné príznaky , je to jediné, čo môže droga ponúknuť. Preto aj vyhrážky typu: droga ťa zabije, skončíš ako bezdovomec, nakazený, narkomani ťa pre drogu zabijú..nemá veľký význam. Skôr pomáha otvorené prijatie pocitov dieťaťa, rešpektovanie jeho rozhodnutia siahnuť po novom zážitku, no zároveň otvorené hovorenie o pravidlách, ktoré chcete, aby vo vašej rodine platili, aby ste mohli ako rodina fungovať, o tom, čo ste a čo nie ste schopní a ochotní prípadne i s druhým rodičom akceptovať. Keď už ste hovorili o tom, s kým chlapec trávi voľný čas, pokúste sa naviesť rozhovor aj na to, čo by rád vo voľnom čase robil, čo ho baví, prípadne mu navrhnite a spolu naplánujte nejakú spoločnú aktivitu. Dieťa potrebuje niekam patriť, potrebuje mať pocit, že má domov, kde však platia isté pravidlá pre každého jeho člena. Je jednoduchšie pravidlá stanoviť, ako ich dodržiavať. Aj keď Vás to možno bude lákať občas na ne zabudnúť, poľaviť, práve tzv. tvrdá láska je to, čo dieťa v takomto období potrebuje. Tvrdá však neznamená neprívetivá, práve naopak, dávajúca to, čo len rodič môže dať, vrátane jasných pravidiel, princípov, ktoré v rodine fungujú, systému trestov, ale v prvom rade odmien. Hľadajte v synovi to, čo je v ňom dobré, čo by sa dalo rozvíjať, čo môže dať jeho dňu väčší zmysel ako fajčenie marihuany s partiou. Keď sa vrátim k Vášmu synovi, je pre mňa ťažké posúdiť, či sa v jeho prípade jedná o závislosť. Avšak jednoznačne môžem povedať, že závislosť na marihuane je oficiálne uznaná ako psychické ochorenie patriace medzi tzv. poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním kanabinoidov. V prípade užívania marihuany sa však jedná prevažne o psychickú závislosť, fyzická zložka závilosti nie je rozvinutá. Znamená to, že človek závislý na marihuane nemáva klasické telesné absťáky ako možno pozorovať pri alkohole alebo iných drogách – potenie, zvracanie, návaly zimy a horúčavy a pod., ale jej sila sa prejavuje skôr v pocitoch úzkosti, strachu, nervozity, podráždenosti, ale i depresie, s opakujúcimi sa myšlienkami a nutkaniami, ťahaním k droge, k jej užitiu a k pocíteniu jej účinku. To, v akom štádiu užívania marihuany sa jedná u Vášho syna môže posúdiť odborník, ktorého iste nájdete vo Vašom okolí. Psychiater alebo klinický psychológ Vám bližšie poradia, na koho sa vo Vašom okolí obrátiť. Pokiaľ by odborník zhodnotil, že sa jedná o škodlivé užívanie alebo experimentovanie s drogami a nie o závislosť, asi by som sa ako rodič viac zamerala na ozdravenie jeho životného štýlu, na zapojenie chlapca do povinností v domácnosti, obnovenie alebo nájdenie nových koníčkov – u chlapca hlavne fyzická aktivita, na otvorené rozhovory, ktoré neodsudzujú, ale zároveň nepovoľujú. Deti potrebujú hranice, aby vedeli, kde sa môžu bezpečne pohybvať a o čo sa môžu oprieť. Týhto pár riadkov iste nenahradí osobný rozhovor s odborníkom, no snáď som Vám svojim pohľadom aspoň v niečom pomohla. Držím palce a želám veľa trpezlivosti! PhDr.Zuzana Vozárová, psychológ, CPLDZ, OLÚP n.o. Predná Hora