pomoc sdcerou

Milá pisateľka, Obraz, v akom opisujete správanie sa Vašej dcéry naozaj veľmi pripomína problém zvaný: Porucha pozornosti a hyperaktivity, ADHD syndróm. Táto porucha predstavuje jednu z najčastejšie sa vyskytujúci problémov v ordináciách detských psychiatrov a psychológov. Hyperkinetická porucha sa prejavuje v priebehu vývoja v podobe nedostatkov v poznávacích schopnostiach, pohybových funkciách, v oblasti regulácie emócií a tiež v sociálnom prispôsobení. Túto poruchu je možné diagnostikovať vo všetkých vekových kategóriach od detstva, až do dospelosti. A zároveň tá istá porucha má rôzne príznaky podľa veku. Prejavuje sa už v kojeneckom období – poruchou základných biorytmov, v období batoľaťa – oslabenou schopnosťou „inhibície“ (ide skôr o živé a rušivé dieťa), v školskom veku skôr poruchou v poznávacích schopnostiach a adolescencii (dospievaní, medzi 14-17 rokmi) hlavne poruchami v správaní. Základnými príznakmi tejto poruchy sú: 1. porucha poznávacích schopností – porucha pozornosti (dieťa je nepozorné, nevie sa sústrediť, otáča sa, hrá sa s prstami, hojdá sa na stoličke v dobe, kedy by sa malo sústrediť na nejakú úlohu, všetko ho zaujíma iba chvíľu, nevie odlíšiť to dôležité, na čo by sa malo sústrediť, ťažšie spracováva informácie), tzv. exekutívnych funkcií (vytváranie a uskutočňovanie plánov, dieťa si nevie organizovať prácu, nedokončí úlohu, nevie si štrukturovať voľný čas, môže komentovať to, čo sa robí, aj keď táto schopnosť sa zvnútorňuje v období cca 6 rokov), porucha motivácie, úsilia a vytrvalosti (zvlášť pri aktivitách, ktoré neprinášajú okamžité uspokojenie, kde je potrebné snažiť sa dlhší čas, aby sa dosiahol cieľ, napr. nevydržia dlho čakať v rade na obed, sú netrpezlivé), poruchou priestorovej predstavivosti, riešenia geometrických úloh a poruchou tzv. slovnej a pracovnej pamäti (premýšľať, uvažovať v hlave, spracovávať informácie v myšlienkach a prísť k výsledku) 2. porucha tzv. percepčno – motorická – hyperaktivita (ubehanosť s neschopnosťou relaxovať, oddychovať, neschopnosť sedavých aktivít, dieťa je stále akoby na pochode a cíti sa nespokojné, keď sa hýbať nemôže, výkon pohybu je správny, ale jeho prevedenie je zbrklé, nepresné, nekoordinované), neurologické “soft sign”(vyšetrenie prevádza neurológ, tieto príznaky pri tejto poruche svedčia aj pre organický nález), motorická (pohybová) neobratnosť. 3. porucha emócií – emočná nestabilita, podráždenosť, výbušnosť, zároveň dieťa nerozumie takýmto svojim výkyvom v emóciách (že prečo to robí) 4. impulzivita – činy sú náhle, ukvapené, dieťa robí rýchle závery k vlastnej škode, nie je schopné odložiť činnosť, jedná bez zreteľa na dôsledok (najprv koná, potom myslí, nepoučí sa z úrazu, trestu), chaotickosť a ťažšia predpovedateľnosť správania narušuje schopnosť dieťaťa uvedomiť si svoje správanie a potom sa môže stať, že dieťa nesplní nejakú úlohu, aj keď má rozumové predpoklady k jej splneniu 5. zlyhávanie v sociálnej oblasti – deti sa na jednej strane príliš kontrolujú, na druhej strane je ich správanie neprimerane rodinkárske, akoby nemali hranice, nie sú dostatočne schopné súhry s rovesníkmi a tak môžu byť kolektívom odmietané. Nasleduje pocit zlyhania, frustrácia z odmietnutia a znížená schopnosť zvládať stres môže viesť k šaškovaniu, brojeniu, odmietaniu, zlej a podráždenej nálade a neskôr niekedy k poruchám správania (sklony k riskovaniu – zneužívanie alkoholu, drog, hazardu, k rýchlym jazdám na autách a pod.), tieto deti môžu byť menej empatické (schopné vcítiť sa do situácie iného človeka), ťažšie chápu potreby a pocity druhých ľudí, následkom čoho môžu byť ich reakcie a správanie neprimerané, majú extrémne výkyvy v emóciách (rozdal by všetko, aby si kúpil prijatie kolektívom, čo však následne hneď zničí svojou impulzivitou) Deti, ktoré sú nesústredivé: · sa nesústredia na okrajové detaily, pracujú nedbanlivo, s chybami, pri jednej úlohe sa zaoberajú ešte ďalšími · neudržia pozornosť pri úlohe alebo pri hre · nepočúvajú inštrukciu, konajú zbrklo, robia chybné závery · nevedia si usporiadať školskú prácu, svoje pracovné miesto · zdajú sa duchom neprítomné, aj keď hovoríme priamo k nim · nevedia si naplánovať úlohy, pracovné, športové i hrové aktivity · ťažko nesú, odmietajú a vyhýbajú sa angažovať v aktivitách, ktoré vyžadujú mentálne úsilie a trpezlivosť · strácajú potrebné pomôcky do školy, strácajú hračky, športové potreby a pod. · okamžite reagujú na vonkajšie podnety · zabúdajú na denné aktivity, ktoré majú splniť Hyperaktívne a impulzívne deti: · sa vrtia na mieste, hrajú sa s prstami na rukách a nohách · hojdajú sa na stoličke, majú veľký pocit nepokoja · opúšťajú svoje miesto, pobehujú po triede v dobe, kedy sa očakáva, že budú sedieť · nedokážu sa hrať, zvlášť majú problém s hrami, ktoré vyžadujú pokoj a ticho · sú stále akoby na pochode, ako rozbehnuté · stále hovoria, sú „ukecané“, stále sa pýtajú · vyhŕknu odpoveď skôr ako bola dokončená otázka · nevydržia čakať, než na ne príde rad · prerušujú, obťažujú ostatných Čo sa týka diagnostiky, teda, či Vaša dcéra trpí hyperkinetickou poruchou, Vám pomôžu v pedagogicko-psychologickej poradni vo Vašom meste, kde sa na jej problém môže pozrieť poradenský psychológ alebo špeciálny pedagóg. Len odborníci vedia na základe dôkladného vyšetrenia, psychologických testov, rozhovoru s dieťaťom i s Vami, pozorovania dieťaťa, zhodnotiť, či má Vaša dcéra naozaj ADHD, teda poruchu pozornosti a hyperaktivitu. Na základe záveru Vás potom môžu odporučiť na pedopsychiatra, detského klinického psychológa, prípadne špeciálneho pedagóga, ku ktorému by mohlo dieťa pravidelne dochádzať. V dnešnej dobe už existujú aj školy, ktoré sa takýmto deťom venujú . Niekedy je možné na základe odporúčania odborníka vytvoriť dieťaťu individuálny výučbový plán, avšak pri toľkých deťoch, ktoré sú v dnešných triedach, aj pre učiteľa nie je ľahké venovať takémuto dieťaťu zvláštnu pozornosť. Chcem tým povedať, že je to problém mnohých detí. Preto by som Vám odporučila poradiť sa s odborníkom či už na pedagogicko-psychologických poradniach alebo s detským klinickým psychológom o ďalšom terapeutickom postupe, o tom, ako dcére pomôcť, pretože aj napriek tomu, že sa Vám možno zdá, že dcéra nepočúva, že niekedy možno ako keby zlostila schválne a robila napriek, nie je tomu vždy tak. Aj keď niekedy sa stáva, že dieťa nemusí trpieť hyperkinetickou poruchou, ale potrebuje „len“ ujasniť si hranice vo výchove, takže psychoterapia by mala byť zameraná obojstranne – na dieťa i na Vás. Mnohé jej problémy ťažia nielen Vás, ale aj ju, no vzhľadom k tomu, že sa môže jednať naozaj o neurologicko-psychologický problém, nedokáže v mnohých prípadoch sama tento problém zvládať. Keď sa dozviete niečo viac o jej ťažkostiach a o tom, ako k nim pristupovať, určite bude prospešné oddeliť prejavy jej ťažkostí od toho, čo dcéra ovládať dokáže. A zároveň pridať k Vašim starostiam i chvíle oddychu, kde môžete sama obnoviť svoje zdroje energie, ktoré tak veľmi potrebujete. Prajem veľa trpezlivosti a vytrvalosti! PhDr.Zuzana Vozárová, psychológ, OLÚP, n.o. Predná Hora