patnásťročný zlodej

Dobrý deň, Z Vašej prosby o pomoc je cítiť obavy a strach o Vášho pätnásťročného syna. Píšete, že má problém s disciplínou v škole a s nedodržiavaním pravidiel. ,,Neposlušné dieťa je vždy dieťa, ktorému chýba povzbudenie.“ Váš syn, rovnako ako Vy, chce cítiť, že je významný. Pre nás všetkých je dôležité niekam patriť, niečo znamenať, byť niekým pre ostatných. Takým alebo onakým spôsobom. Pozornosť a moc sú najčastejšími cieľmi neposlúchania. ,, Nemusím byť víťazom, ale aspoň môžem rodičom ukázať, že ma nemôžu poraziť alebo mi zabrániť robiť to, čo chcem, alebo ma donútiť, aby som robil to, čo chcú oni.“ S najväčšou pravdepodobnosťou toto je cieľ nevhodného správania Vášho syna. Pýtate sa čo môžete urobiť pre syna, aby ste nesprávnym zaobchádzaním si ho len viac neodradili? Predovšetkým prestaňte s ním bojovať. Pripustite si a uznajte svoje hranice. Svojim správaním Vám chce ukázať, že ho nemôžete donútiť robiť hocičo. Jeho spoluprácu si musíte získať. Nemôžete ho k nej donútiť. Pokúsim sa Vám ponúknuť konkrétne spôsoby ako na to: · Ponúknite synovi príležitosť vyriešiť problém bez Vašej pomoci. · Stanovte spolu jasné pravidla a vzájomné dohody, ktoré je potrebné dodržiavať. · Chyby a zlyhania prijímajte vecne (,,To sa stáva každému“). · Zdôrazňujte jeho silné stránky. · Venujte sa priateľom syna. Pozývajte ich domov. · Zaujímajte sa o aktivity, ktoré ho bavia, bez toho, aby ste ho v tom brzdili. · Zabávajte sa spolu. · Plánujte si pravidelné obdobia alebo výlety, počas ktorých sú rodičia a deti spolu kvôli zábave. · Požiadajte syna, aby si prevzal starostlivosť o svoje šatstvo, potreby a výdavky a požiadajte ho, aby si ich od začiatku kupoval sám (predkladal účty ku kontrole, rozumne vyberal veci podľa finančných možností rodiny). · Podporujte svoje dieťa vo všetkých aktivitách, ktoré sú legálne a morálne. · Nepokúšajte sa slovne alebo ináč vychovávať syna, keď je pod vplyvom alkoholu alebo drogy (ak vytriezvie, povedzte mu, ako to na Vás zapôsobilo, keď bol pod vplyvom návyk. látky, ako sa Vás dotklo takéto jeho správanie, čo ste cítili, mysleli si a pod.). · Nedávajte mu žiadne ultimáta o tom, čo musí robiť, pretože nátlak bude pravdepodobne kontraproduktívny. · Buďte však jasní a pevní ako rodina (bez sekírovania) v tom, čo robíte. · Ak sa situácia nezlepšuje, navštívte pedagogicko-psychologickú poradňu, ktorá sa nachádza v každom meste alebo školského psychológa, ktorý pôsobí na škole, ktorú Váš syn navštevuje. · Ak si Váš syn neželá spolupracovať s poradenským psychológom hľadajte pomoc u manželského poradcu (riešte svoje prežívanie, pocity nemohúcnosti, bezradnosti a bezvýchodiskovosti... Pohľad nezaujatého odborníka často ponúkne riešenie). Najvhodnejší prístup, ktorý vám doporučujem používať, je sadnúť si so synom (triezvym), prediskutovať problémy a rozhodnúť sa, ,,čo s tým môžeme urobiť.“ Keď sa takéto diskusie vedú, predsa sa niečo zmení – to niečo je atmosféra. Dieťa začne cítiť, že sa s ním hovorí s rešpektom, že sa cení jeho pohľad na vec, a že nie je postavené do pozície inferiority - menejcennosti. Za takýchto podmienok bude váš syn oveľa ochotnejší spolupracovať. Nebojujte, ale ani sa nevzdávajte. Veľa trpezlivosti a povzbudzovania želá a pozdravuje Mgr. Stanislav.