Strach, beznádej, obavy!

Z Vašich slov cítim, že ste naozaj zúfala, keďže neter, na ktorej Vám záleží, má s veľkou pravdepodobnosťou problém s drogami a zároveň jej najbližšia osoba – mama – zatiaľ nie je schopná pripustiť, že aj im sa takéto niečo mohlo prihodiť. Takýto prístup rodičov je pri problémoch s dieťaťom a drogami veľmi častý. Prežívajú to tak, ako ste to sama napísali – nie je jednoduché pre nich priznať: moje dieťa má problém s drogou. Ešte stále je totiž tento problém – možno na rozdiel od iných duševných porúch – považovaný za akýsi morálny poklesok či dôsledok zlej výchovy. A priznať si sám pred sebou – podľa tohoto predsudku – že som ako rodič zlyhal alebo že moje dieťa je nemorálne a vybočuje s normy, je naozaj pocitovo veľmi ťažké. No na fakte to nič nezmení a väčšinou je len otázkou času, kedy k tomuto sebapriznaniu dôjde. Často je to až vtedy, keď je problém s drogou u dieťaťa rozbehnutý a od experimentovania sa prechádza na závislosť od drogy, ktorá si vyžaduje liečbu a komplexný terapeutický prístup. Preto by som chcela oceniť váš promptný záujem a snahu dieťaťu pomôcť. Situáciu nevidím ako beznádejnú aj napriek tomu, že rodičia asi ešte nie sú citovo „pripravení „ na to, aby si tento problém priznali. Aj tak by som sa skúsila so sestrou porozprávať ešte raz, otvorene, už pripravená jej aj vysvetliť, ako sa problém s drogami prejavuje, ako začína a že z Vašej strany nejde o žiadne obviňovanie, ale o úprimnú snahu pomôcť neteri a tým i sestre, pretože Vám na nich záleží. Niekedy "šetrnejší" prístup k drogovej problematike - ako o ňom píšete - jej riešenie skôr oddiali ako urýchli. Nechcem tým však povedať, že príkazy, násilné zákazy a reštriktívne opatrenia sú jedinou cestou k „záchrane“. Aj napriek tomu, že neter ešte nie je dospelá, má právo sa do istej miery rozhodovať o tom, čo urobí. Mať právomoci, možnosť samostatne sa rozhodnúť je v tomto veku vývinu dieťaťa veľmi preferovaná. Horšie je to už s preberaním zodpovenosti za dôsledky svojich rozhodnutí a konania, čo deti v tomto veku prijímajú ťažšie a skôr sa im vyhýbajú ako by si ich sami pýtali. S konaním ide však ruka v ruke aj zodpovenosť za to, čo človek urobí. Ak máte s neterou dobrý a otvorený vzťah, ukazuje sa tu možnosť pre úprimný a možno akýsi kamarátsko-sesterský rozhovor na túto tému. Stavať sa do role staršej, skúsenejšej dospelej by asi nemalo veľký význam. Jej hodnoty a normy sú naorientované teraz viac na to, čo hovorí skupina ľudí, rovesníkov, partia, v ktorej sa pohybuje. No na druhej strane je to len fáza osamostatňovania sa dieťaťa, kedy síce proti autorite dospeláckej opozície bojuje a snaží sa od nej odlíšiť, zároveň veľmi dobre prijíma, ak je aj s ňou jednané ako s dospelým človekom. Bez direktívnych a povýšeneckých príkazov, keď sa otvorene hovorí o pravidlách, hraniciach, možnostiach, ale i obmedzeniach. Skúste s ňou hovoriť o tom, čo rada robí, čo by chcela v živote dosiahnuť, či to takýmto spôsobom, ako to funguje teraz, pôjde aj v budúcnosti.Pýtajte sa, s akými ľuďmi sa stretáva, čo spolu robia, ako trávia voľný čas, prípadne – ak teda dokážete otvorene aj z jej strany hovoriť o droge – čo jej droga dáva, či by to nevedela nájsť iným spôsobom a inde a pod. Ak sa chcete s neterou porozprávať na túto tému drog, bolo by vhodné, aby ste mali o tejto problematike dostatok infomácií. Spomínali ste, že študujete na vysokej škole, kde ste sa mali možnosť na prednáškach stretnúť s touto oblasťou, čo je pre Vás veľkou výhodou. Zároveň vám však odporúčam obrátiť sa na internetové stránky (prístupné sú odborno-náučné materiály od MUDr. K. Nešpora, ktorý je váženým odborníkom v tejto oblasti a svoje knihy ponúka verejnosti na stiahnutie z internetových stránok-cez vyhľadávač – napíšte jeho meno – hľadajte pod názvom: texty k stiahnutiu), ale i knižný zdroj zaoberajúci sa drogovou problematikou mládeže (vydavateľstvo Grada ponúka v kníhkupectvách siroký sortiment kníh o závislostiach). Túto literatúru alebo poznatky z nej môžete ponúknuť i svojej sestre, ktorá možno po rozšírení informačného spektra o tejto problematike bude schopná prijať aspoň to, ako problému s drogou pri počiatočnom experimentovaní (ktoré je v dnešnej dobe a v tomto veku u mladých ľudí takmer bežné) predísť, nenechať ho ďalej sa živelne rozvíjať. Je totiž veľmi dôležité, aby v prvom rade pochopila problematiku rodina, v ktorej dieťa vyrastá, pretože stanoviť pravidlá musí predovšetkým rodina. Pravidlá týkajúce sa hlavne toho, čo rodina je a čo nie je schopná tolerovať (neskoré príchody domov, túlanie sa, tajné miznutie peňazí, zmeny v školských výkonoch a pod.) a zároveň čo jej môže iné ponúknuť (stabilitu, spoločné trávenie voľného času, otvorené a vrelé rozhovory, “teplo domova”). Ak by predsa len Vašim slovám nechcela sestra uveriť, skúste jej ponúknuť rozhovor s odborníkom, za ktorý nič nedá, môže sa dozvedieť nové informácie, či potvrdiť si to, čo ste jej hovorili vy. Nemá zmysel nasilu ju presviedčať, že jej dieťa je drogovo závislé, len ponúknuť jej možnosť a otvoriť aj tieto dvere. Aj napriek tomu, že sa o drogách mnohé píše, hovorí v médiách, široká verejnosť si ešte stále často udržiava iracionálny postoj – mne sa to nemôže stať. Aj napriek Vašej snahe pomôcť ľuďom, ktorí daný problém nevidia ako vy, sa pokúste prijať i fakt, že nie ste schopná zmeniť ich životy, ak sa pre to nerozhodnú sami. Môžete im však ponúkať vidieť túto možnosť a ubezpečiť ich, že môžu počítať s Vašou pomocou. Prajem veľa trpezlivosti a síl do ďalších dní. PhDr.Zuzana Vozárová, psychológ, Centrum pre liečbu drogových závislostí, OLÚP, n.o., Predná Hora