Alkoholik v rodine

Dobrý deň, chcela by som sa zdôveriť s rodinným problémom a požiadať o radu v takejto situácii. Situácia sa nedá popísať tak, ako to v skutočnosti v rodine je, ale aj napriek tomu sa o to pokúsim. Samozrejme situácia je odlišná z pohľadov členov rodiny. Mám 20 rokov a moja mama má veľmi zlú komunikáciu, má aj problémy v zamestnaniach, stále zmeny zamestnania, pretože nie je schopná podávať výkony a zároveň sa jej ľudia vyhýbajú vždy keď môžu, pretože jej komunikácia s ľuďmi je viac než väčšinou, skoro stále nepríjemná ľuďom, nezáleží na tom či je to predavač, niekto s rodiny... Jej manžel, môj oco, celý čas čo s ňou žije, čiže 23 rokov pije, nadáva jej, neraz ju fyzicky napadol. Keď sme boli malí so súrodencami, nedokázali sme jej pomôcť a teraz túto situáciu chceme riešiť, pretože radšej neskoro ako nikdy. Momentálne sa oco zvykne opíjať tak 4 krát do týždňa a už nemá ani kúsok hanby mame veľmi moc aj pred nami vynadať, dokonca ju aj kopnúť a pododbne. Ja to vnímam aj ako psychické týranie mamy, keďže mama nie je schopná rozmýšľať ako normálny človek, ona je človek, ktorému keď 10 krát každý deň povieš, nech sa ocovi neprihovára , ona sa mu aj tak prihovorí. Na psychiatrii nám nepomohli, pretože aby ju navštevovala, musí s tým ona dobrovoľne súhlasiť, no ona si to nepriznala, nesúhlasila s tým. To je len jedna situácia, že nedokáže vnímať poriadne, čo jej ľudia hovoria, tých situácií, ako ona rozmýšľa, je omnoho viac. Oco má stále potrebu sa nie opiť, ale s prepáčením dožrať ako pes, vynadať jej a spraviť z nej zakaždým najväčšiu chudinu, akú len môže a aj ju fyzicky napadnúť. Tie fyzické útoky sa najviac prejavovali, keď sme boli malí, no keď to teraz znovu spravil, potrebujeme riešiť situáciu a nevieme na koho sa obrátiť. Na mame sme veľmi závislí, pretože nám varí, a keďže sme všetci študenti, dvaja z nás na veľmi ťažých vysokých školách, budúci rok aj ja, nie sme schopní bez nej žiť. Oco vytvára neustále problémy, to že pije a užíva lieky je 1 vec, druhá vec je, že má 63 rokov, ďalšia vec je, že robí vždy hluk v dome, správa sa ako na mól opitý človek, je bez hanby. S prepáčením, nevie sa ani vyšťať do záchodu, a to je len pár vecí z tých, čo sa počas jeho opitého stavu deje. Po poslednom fyzickom útoku sme mu povedali, že ideme zavolať políciu (tých pokusov bolo už veľa) a povedal, že ju na seba zavolá sám. Keď sme mu naťukali číslo, nech zavolá, nezavolal, nemal na to. Na druhý deň po jeho opíjaniach sa vždy tvári, že sa nič nestalo a večer vždy príde znovu opitý. Chceli by sme ho dať na protialkoholické liečenie, ale uvažujeme nad tým aj tak, že keď sa vráti, na 100% sa to vráti do starých koľají. Mama sa odsťahovať nemôže, pretože nemá stále zamestnanie, finančne by to bolo pre ňu veľmi náročné, keby ju prepustili. Oco by mal z tohto domu odísť, ale finančne by sa pravdepodobne o nás už vôbec nestaral. Peniaze sú pre nás dôležité, hlavne keď študujeme, nie je to jednoduché. Doteraz sa nerozviedli, lebo oco je obyčajný čovek s dediny bez maturity, nevie nič vybaviť v tomto zmysle. A mama je človek, ktorý je na ocovi závislý po finančnej stránke. Takisto nemáme my deti predstavu, ako finančne je rozvod náročný... Nemá nám kto poradiť, je to ťažká situácia, kedy nevieme nájsť východisko. Psychicky to má nie len na rodičov, ale aj na nás veľký dopad. Máme veľmi ťažký život, už si ani nepamätám deň, kedy som neplakla. Hovorí sa, že domov je miesto, kde sa človek cíti bezpečne, ja som sa doma bezpečne nikdy necítila. Chcela som už aj spáchať samovraždu, ale tým by som pomohla sebe a nie členom mojej rodiny, ktorí sú pre mňa omnoho dôležitejší, ako ja sama. Nečakám, že toto niekto pochopí, sú to veci, o ktorých nikto nevie, len naša rodina, ostatní ľudia nás vnímajú ako normálnu rodinu, keďže oco je pred nimi ,,svättý". Absolútne nikto nevie o nás a chceli by sme Vás poprosiť o radu, neviem kde by som sa ešte mohla opýtať, neviem o nijakom inom poradenstve, jednoducho rodičia sú na sebe finančne závislí, rovnako aj deti, ale žiť s alkoholikom je veľmi ťažké. So svojimi staršími súrodencami sme rozmýšľali, že by sme mohli zájsť za obvodnou lekárkou, lenže nevieme, ako by sme u nej pochodili. Ak by ho odporučila na liečenie, ktoré by trvalo 3 mesiace, jediná výhoda pre nás by bola taká, že by sme mali 3 mesiace kľud v rodine a viem, že by sa začalo všetko opakovať. 23 - ročný stereotyp alkoholika podľa mňa zmeniť je nemožné, sme vo veľmi ťažkej situácií, nechem, aby nás niekto súdil, nie je to jednoduché pre nikoho z rodiny. Nie je to ľahké pre nás deti, rovnako ako aj pre oca - alkoholika. Nedokáže myslieť na nič iné, len ako sa opije a ublíži mame fyzicky či psychicky. To je jeho cieľom, nad ničím iným nerozmýšľa. Nikto s ním v rodine nekomunikuje, je pre nás cudzí, nemáme s ním žiadny citový vzťah. Naopak, s deťmi susedov sa oco rozpráva, zabáva sa s nimi... Oco nemá o nič záujem, podľa mňa ni nevie, že tento rok maturujem a chcem ísť na vysokú školu. Ale o mojich bratráncoch v mojom veku vie všetko, má ich radšej ako vlastné deti. Nemyslím si, že je tomuto niekto na vine, mama nemôže za to, že psychicky nerozmýšľa ako normálny človek, oco nemôže za to, že sa s tým, ako mama veľa rozpráva vyrovnáva alkoholom. Oco za to nemôže, ale môže pre to niečo spraviť, no on to nedokáže, má v tom proste veľmi silnú závislosť. Situácia v rodine sa deň čo deň zhoršuje, pred dvoma mesiacmi som poschovávala všetky štamprlíky, ale bojím sa, že je len otázka času, kedy budem schovávať kuchynské nože a iné ostré predmety v dome. Nehanbím sa za to, čo sa deje v rodine len kvôli tomu, že to moji spolužiaci nezažívajú. So súrodencami to chceme riešiť, len potrebujeme odbornú radu, nie je to také jednoduché. Dokonca sa nehanbím priznať, že keby tu oco nebol, padol by mi kameň zo srdca.