Mapa stránky Prejsť na obsah Kontakt

Lukáš

Ivana
03.11.2005 11:19

V Bratislave 3.11.2005 Važená pani Moravčiková, Opisujem Vam problém v našej rodine ale neviem jednoznačne, či Môj syn Lukáš berie nejake drogy pravidelne, alebo to len parkrát skúsil. Mame takéto problémy. V mojej rodine sú problémy so spolužitím, s komunikáciou, s financiami, synovia so vzdelaním . Moja rodina sa úplne rozpadá. Máme problémy vo všetkých oblastiach spolužitia. Máme problémy so spolužitím s mojou matkou (77, 16.10.1928), v ktorej trojizbovom byte bývame od začiatku. O vlastný byt sme sa často pokúšali rôznymi dostupnými spôsobmi, ale nič nevyšlo. Máme veľké problémy so synmi, Tomáš (20) asi od sedemnásteho –osemnásteho roku sa začal chovať vulgárne, nerešpektuje žiadne prosby, začal chodiť po pohostinstvách a opijat sa, nechodil riadne do školy, míňa veľké peniaze na telefonovanie a napokon vo štvrtom ročníku musel odísť zo školy. Rok sa pokúšal nájsť prácu. Jeho predstavy boli– ľahko prísť k peniazom, užiť si, keď bude mať 30 rokov odstreliť sa, veď žiť taký život, akým žije moja rodina za to nestojí. V priebehu roka sa zadĺžil u firmy Orange, T-mobil a v banke. (U telefónnych spoločností míňal mesačne aj pred tým čiastky okolo 3-4 tisíc.) Aby som mu pomohla znovu nájsť cestu, zrušila som stavebné sporenie a zaplatila som mu jeho dlhy. Teraz je to o niečo lepšie, robí v sklade Kauflandu a ja dúfam, že pochopí, že musí zmeniť svoj život, návyky, že pracovať a vzdelávať sa je potrebné. Mladší syn Lukáš (17) po pol roku v deviatom ročníku ZŠ začal robiť veľké problémy, tiež sa už viac ráz opil a asi pred mesiacom mi oznámil, že nebude chodiť do školy vôbec. To znamená, že chce odísť z prvého ročníka strednej školy, pre absenciu ho vylúčili zo štúdia. Syn si v jednej chvíli akoby uvedomil, že urobil hlúposť a robil ďalšie skúšky. V septembri nastúpil do ďalšej školy, ale bolo to obdobie, keď som sa chystala zaplatiť dlhy staršieho syna. Lukáš asi žiarlil a žiadal odo mňa tiež peniaze. Zaplatila som mu zo zvyšku súkromnú školu, na ktorej sme sa dohodli a prebrali sme, aké predmety sa bude musieť učiť. Asi po troch dňoch chodenia na školu a jednom týždni, kedy bol ospravedlnený pre chorobu, prestal chodiť i na túto školu. Nechce s nikým o ničom hovoriť. Škola mu chcela vyjsť v ústrety, aby znova nastúpil a dohonil učivo špeciálnym študijným plánom, ani ma nevypočul. Mám zatvoriť hubu... okorení to vždy hrubými nadávkami na moju osobu. V oboch prípadoch som hľadala pomoc u triednej profesorky, psychológa, psychiatra. Mladšiemu synovi je určená kurátorka. Zatiaľ ak mi aj niekto prisľúbil, že sa pokúsi pomôcť nám, tak sa pomoc odkladala pre iné prípady, až bolo neskoro, alebo to hneď vzdal, alebo nebolo možné pomôcť, pretože syn nechce a robí si veci podľa seba. Prepadám pocitu beznádeje, keď sledujem, ako naša rodina kráča životom, trápi ma život mojich detí. Nedarí sa nám veci dať do poriadku. Všetci túžime po súkromí, a asi aj po inom živote. Toto aj dávam ako hlavnú príčinu nezhôd, ale nenachádzam východisko. Pokusila som dat nas zivot do skratiek. Mlada rodina u starej matky pracujucej vdovy. Chyba sukromie. Ziadame byt - odpoved byvate, nevadi, ze u matky, nemate narok. Deti choroby, dalsie rusive momenty pre staru pani. Matka odchadza na dochodok. Chce rozhodovat v rodine. Deti ju odmietaju otrocky posluchat. Stale ziadame o byt dostaneme prideleny, zaplatime. Revolucia, zastavenie stavieb. Z druzstva ziadaju do mesiaca (2) 200 000. Banka nechce pozicat. Vraciame byt druzstvu - inemu zaujemcovi,ktory ma peniaze. Ochorela som (exem), lekari nevedia pomoct, nepochopenie v praci. Opustam pracu, som nezamestnana. Liecim sa sama. Matka (babka) stale nervoznejsia, chce aby sme odisli, chce mat klud. Postupne sa odcudzuje, nasla si inych priatelov, susedov ...Opusta sa, zamyka sa v izbe, alkohol, zabudanie, casta strata panazi, cely dôchodok, kluce. Exem sa po dvoch rokoch stratil, nastupujem k sukromnicke. Pracovna doba - vyzaduje maximalne nasadenie. Rodina - deti nestacia v skole, choroby. Znovu ukoncujem pracovny pomer. Urad prace 1/2 roku. Zamestnavam sa na MU SAV - uplne ina praca naucit sa ... medzitym riesim problemy, hlavne s mojou matkou. Nikto nechce pomoc, pretoze moja matka si pre pomoc odmietla ist t.j. odmietla si priznat, ze sa nieco deje a ze sa ona ma ist liecit. Kde su geriatricke sestry, ktore nastevovali takychto starych ludi. Susedia ma ohovaraju. Babke pomahaju almuznami a starymi vecami, ktore ona nikdy nepotrebovala. Deti sa HAMBIA ... Na oko smiesne, vysledok uz nie je taky smiesny. Lukas do skoly uz nechodi, na mna je nahnevany alergicky, nerozprava so mnou a vinu za vsetky neuspechy pripisuje mne. Akekolvek pokusy o rozhovor, ci pisanie listu, alebo stare fotografie je zbytocne mu predkaldat, to v nom rozducha iba dalsi vzdor a hrube osocovanie. Lukas cele dni, ak som doma, travi vonkum, alebo neviem kde. Ak nie som doma privedie si kamaratov do bytu a fajcia. S jeho kamaratmi mi zakazal rozpravat, a navyse, oni sa distancuju od jeho konania. Lukasovi hovoria, ze maju pre mna len problemy. Otcovi tvrdi, ze si hlada pracu. Je mi tazko, pretoze kedysi snival o roznych zaujimavych zamestnaniach, no takto ma cestu dalej zarubanu. Ziadne zaujmy nema a nepestuje. Moj manzel sa snazi s Lukasom rozpravat, ale aj tak z neho zatial nic podstatneho nedostal. Doteraz som vsetko urovnavala a striehla , aby boli veci aspon ako tak na mieste. Akoby to bolo, keby som veci nezariadovala??? Citim sa, ako vazen. Prekracujeme na jednom mieste, zatial, co sa vsetko prepada do nenavratna a ja nemozem nic robit. Zacinam sa nenavidiet za neschopnost, neviem povedat, neviem vysvetlit, neviem ukazat. Teraz vidim, ze uz sa vlastne opakujem, pretoze problem uz je popisany zo vsetkych stran a nic sa nevyriesilo. S energiou som u konca a ludia okolo su unaveni a urcite nepomozu. Kazdy ma svoj problem, svoju pracu. Lukas nechce nic riesit, rodinu, ktora by pomohla, nemam a Boh akosi nechce moje nariekanie pocut a preco by aj, na svete je omnoho viac a vacsich problemov. Ivana


27.11.2005 01:08

Dobrý večer, nakoľko Vaša otázka do poradne bola následne predmetom nášho osobného kontaktu v Svojpomocnej skupine rodičov a priateľov závislých, nebudem teraz na ňu opakovane odpovedať. Dovoľte mi, aby som Vám pripomenula, že tieto stránky či skupiny Vám dávajú priestor na vypočutie a spoločné hľadanie možného východiska z beznádeje. S úctou Moravčíková

Späť

Drogová situácia v EU

Adresa

Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava