podozrenie

Milá Alena, situácia, ktorú popisujete v súvislosti s Vaším bratom nie je vonkoncom závideniahodná. Žiaľ, nie ste jedná rodina, ktorá si so svojim problémovým členom nevie dať rady. Vzhľadom na vek brata a na skutočnosť, že problémoví užívatelia dokážu byť veľmi rafinovaní vo vyberaní argumentov vo svoj prospech, tak, aby odvrátili podozrenie od svojej osoby, dvakrát by som ruku do ohňa nedala, že v hre už nie je len THC, ale niečo tvrdšie. Dlhy, obrátený režim dňa, nervozita, stupňujúca sa agresivita, obviňovanie všetkých naokolo zo svojich problémov, hádky, očakávanie, že niekto iný bude tieto problémy riešiť, tomu len nasvedčujú. A ako sa zdá, Vaša mama patrí medzi matky, ktoré sú spoluzávislé. Býva to v rodinách so závislým dieťaťom veľmi často a je to ten najčastejší dôvod prečo závislí nastupujú na liečbu zbytočne neskoro, ale tiež dôvod na predčasné ukončenie liečby, keď sa už podarí, aby na ňu nastúpili. Trošku ma mrzí, a nezdá sa mi celkom v poriadku, že problémy vo Vašej rodine beriete na svoje plecia Vy. Trápite sa nimi a vo Vašej otázke cítim, že ste na to sama. Bez pptrebnej podpory rodičov. Hoci ste dospelá žena, ktorá je rozumná a vidí mnoho vecí, ktoré nie sú s bratom v poriadku, tento problém sama nevyriešite. Neberte na seba celú zodpovednosť za riešenie problémov Vašej rodiny. To robí Vaša mamina. Berie zodpovednosť za svojho problémového syna a pomáha mu tak, aby on nemusel byť zodpovedný. Je to veľmi nevďačná úloha otvárať oči rodine, ktorá nechce „vidieť“. Ak je mama skutočne spoluzávislá, cíti svoj podiel viny a zlyhania. A v domnienke, že takýmto spôsobom synovi pomáha, v podstate mu škodí, lebo mu napomáha v udržiavaní problémov a zmierňuje tlak, ktorý by ho viedol k zmene. Maminy sú často spoluzávislé, chránia svoje deti aj keď ich vek už dávno prekročil detstvo. Často sa tým dostávajú aj do partnerským problémov, pretože „otec zakáže, matka dovolí a kryje pred otcom“, konflikty vznikajúce na základe iného pohľadu na spôsob výchovy sú v prípade spoluzávislosti jedného z rodičov na dennom poriadku. Naviac, spoluzávislý rodič sa cíti ukrivdený, nepochopený a zranený a ešte viac sa primkne k problémovému dieťaťu, ešte viac ho podporuje, posilňuje koalíciu s ním. Nuž a kruh sa uzatvára. K tomu sa pridá nejednotný meter na posudzovanie správania ostatných detí v rodine, ktoré sa tiež začínajú cítiť ukrivdené a ich hnev na problémového súrodenca, ktorý sa zdá byť viacej milovaný než ostatní, sa stupňuje. Nuž a hnev nezostáva len pri závislom bratovi či sestre, obracia sa aj na spoluzávislého rodiča, ktorý „nevidí a nechce vidieť“. Nedivím sa Vášmu hnevu, ani bezmocnosti, je to prirodzená reakcia, keď je niečo tak citovo sýtené, vlečie sa to tak dlho a opakovane sa Vám nedarí presvedčiť rodičov, že už je toho veľa a treba zakročiť. Obávam sa, že Vaša mama je spoluzávislá, a teda cesta spojenectva s ňou asi priechodná nebude. Skúste sa spojiť s otcom. Zdá sa, že on by mohol byť tou osobou, ktorá dokáže uvažovať a rozhodovať sa bez toho, aby ho ovplyvňovali emócie. Ako sama píšte, už dávno by zakročil, keby nebolo mamy. Ideálne by bolo, keby sa Vám podarilo presvedčiť mamu, aby nechala otca riešiť problémy s Vaším bratom a ona sa zamerala na riešenie svojich problémov. Ako mamu presvedčiť, aby išla do poradne? Nuž, ťažká otázka. Vy si ju poznáte najlepšie. Osobne by som asi skúsila použiť slová o spoluzávislosti a o tom, že škodí sebe aj bratovi. Niečo podobné ako som písala vyššie. Doplnila by som aj to, že horšie na celej veci je, že pri pohľade do budúcnosti hrozí, že jej podpora a chránenie závislého brata, povedie k strate podpory manžela aj svojej dcéry. Rozhovory o tom ako je vidieť, že sa trápi, ako padá jej snaha podporovať brata do bezodnej jamy, ako tým škodí jemu, sebe, celej rodine a že to nie je jej vina, že brat užíva drogy, by tiež mohli pomôcť, aby bola naklonená vyhľadať pomoc pre seba. Asi by som nechala, nech problémy s bratom rieši otec a ja ako dcéra by som využila svoju pozíciu dcéry na podporu matky, aby sa vzdala zamerania na brata a začala sa zameriavať na seba a svoj život. Spoluzávislí pomoc odborníka potrebujú, a súčasne sa jej strašne bránia. Potrebujú zorientovať sa v sebe, lebo ich potreba pomáhať a žiť životom svojich detí, im bráni tieto deti nechať žiť ich život a zamerať sa na žitie toho svojho. Často nastupujú na terapiu s tým, že chcú pomôcť niekomu inému. Aj to sa dá využiť na prvý kontakt s odborníkom. Zvyknem odporúčať rodičom závislých detí nakontaktovať sa na nejakú svojpomocnú skupinu rodičov, a neurobím inak ani v súvislosti s Vašou mamou. Prísť na takúto skupinu stojí strašne veľa sily u rodičov, ktorí sú spoluzávislí a zo začiatku sa veľmi hnevajú na tých ostatných, že sú „tvrdí, nespravodliví, bez srdca a nemilujúci“ voči svojim závislým deťom. Chce to čas, kým pripustia, že tento prístup je lepší než bezbrehá láska. Z rozprávania rodičov závislých detí viem, že to veľmi pomáha, keď vidia a počujú ako so svojimi pocitmi bojovali iné mamy, iní otcovia, ako to prežívali, čo si mysleli a ako dospeli k svojmu terajšiemu postoju voči závislému dieťaťu. V Bratislave a okolí sa stretáva viacero takýchto skupín – pri centre pre liečbu drogových závislostí, pri resocializačných strediskách, aj niektoré ambulantné služby ponúkajú takúto možnosť. Dúfam, že sa Vám podarí mamu nahovoriť, aby s Vami zašla či už k odborníkovi, alebo na takúto skupinu rodičov. A ešte mi nedá nepovedať pár slov ku Vám osobne. Ak sa dá, nezotrvávajte dlhodobo v prostredí, ktoré Vás núti zaoberať sa životmi iných. Ste zrelá žena, brat je tiež dospelý. Neberte zodpovednosť za to čo bude s ním a v dôsledku toho s rodičmi/s mamou na seba. Ste vo veku, kedy je načase uvažovať nad osamostatnením sa nielen v bývaní, ale najmä emocionálnym odpútaní sa od rodičov. Niekedy, keď sme zavalení mnohými ťažko riešiteľnými problémami, v ktorých žijeme, nám pomôže trošku sa vzdialiť a získať od nich odstup, nech nás nepohltia. Pravdepodobne Vás čaká ešte dlhá cesta, ktorá nebude ľahká, chcem Vám na nej priať všetko dobré, veľa odvahy na správne rozhodnutia a veľa trpezlivosti a vytrvalosti. K. Kapustová