Poruchy správania

Pekný deň prajem a vopred sa chcem veľmi ospravedlniť, že ste na odpoveď čakali tak dlho. Čo sa týka Vášho syna, na naše deti nemáme vplyv len my, ale aj okolie. Častokrát už zo škôlky deti prinášajú rôzne „tabuizované slová“ a s očami upretými na rodičov čakajú, čo z toho bude, keď ich použijú. Myslím si, že aj všetky učiteľky vedia, že deti sú čiastočne vychovávané aj škôlkou, školu, družinou, školským kolektívom, krúžkovou činnosťou, klubmi, verejnými ihriskami, televíziou, ale aj ulicou, verejnou dopravou, kde sa stretnú so všeličím. Hanba z Vašej strany, že je syn taký učenlivý, určite nie je na mieste. Ak je chlapec živý priveľmi, môže to byť spôsobené syndrómom ADHD. Niekedy mám pocit, že je čím ďalej tým viac hyperaktívnych detí. Ale mne neprislúcha vyslovovať diagnózy, to musí posúdiť detský psychológ. Ak by bol syn veľmi hyperaktívny, predpokladám, že už dávnejšie by Vám navrhli v materskej škole alebo teraz v základnej škole, aby ste navštívili psychológa. Tieto detičky zvyknú byť veľmi pohyblivé, energické, všetko im ruky podáva, všetko okolo nich lieta, nevedia udržať poriadok okolo seba alebo v aktovke, neobsedia, sú urečnené, ťažšie sa sústredia, nevydržia dlho na jednom mieste, majú problémy veci doťahovať do konca, majú škaredší rukopis, zdajú sa menej poslušné, nepozorné, vzdorovitejšie, aj urážlivejšie. Častejšie si nájdu poznámku v žiackej knižke, častejšie rodičom hlásia učiteľky, že bol nejaký výchovný problém, pretože tieto deti sú ťažšie usmerniteľné. Ale, ako som písala, diagnostiku musí urobiť detský psychológ, ktorý v prípade, že by sa potvrdila hyperaktivita navrhne aj potrebné opatrenia. Tieto deti majú špecifický výchovný prístup nielen doma, ale aj v škole, čo mnohé dovtedy takmer nevyriešiteľné problémy v školskom prostredí vyrieši. Ešte raz chcem zdôrazniť, učiteľky „hlásia“. Nevnímajte to ako sťažovanie. Je ich povinnosťou spolupôsobiť pri výchove a tým, že bol malý v ich starostlivosti v čase, keď ste tam neboli, tak informujú o tom ako deň prebiehal a o prípadných problémoch, ktoré so sebou priniesol. Deti učíme tým, že im vysvetľujeme, usmerňujeme ich správanie napomínaním, ale aj tým, že svojím správaním či vysvetľovaním neposilňujeme správanie, ktoré chceme, aby vymizlo. To navrhujem aj v prípade slov, ktoré my dospeláci vnímame ako neslušné. Deti veľmi nerozlišujú, čo je slušné – neslušné, morálne – nemorálne. Takéto hodnotenia sú zo sveta dospelých. Deti môžu byť poslušné - neposlušné, pokojné – neposedné, spokojné – nespokojné, ľahšie usmerniteľné – vzdorovité, vymyselné a pod.. Malé dieťa nemá ešte vyvinutý zmysel pre morálku, takže označeniu, že je neslušné veľmi nerozumie, ale nám – mamám a otcom – to spôsobuje morálny konflikt, lebo máme pocit zlyhania, nedostačivosti či čo ja viem čoho, ktorý nasadá na naše vnímanie mravného správania sa našich detí. Určite nie je príjemné, ak Vám učiteľka len čo do triedy vstúpite zase hlási, že malý sa nesprával v súlade s jej očakávaniami, skúste však na to pozerať nie ako na kritiku a sťažovanie, ale ako na výmenu informácií. Ste matka a podľa toho, čo píšete starostlivá a snažíte sa aj s manželom vychovávať svojho syna najlepšie ako viete. Škola je prostredie, ktoré má rodičom vo výchove pomáhať. Skúste zistiť, či ho učiteľka vníma ako hyperaktívne dieťa. V takomto prípade navštívte psychologickú ambulanciu, kde môžu vyvrátiť alebo potvrdiť túto diagnózu. A podľa výsledku prispôsobiť výchovné intervencie doma aj v škole. Držím palce a prajem veľa rodičovských radostí, veľa trpezlivosti a kreativity pri výchove syna nielen počas nastávajúcich sviatkov. Všetko dobré v posledných dňoch starého aj vo všetkých dňoch nového roka prajem K. Kapustová