Dcéra

S podobnou otázkou sa na Poradňu obrátila prednedávnom jedna pani, ktorá sa rovnako ako Vy zúfalo bojí, že príde o svoje dieťa. Užívanie drog mladými ľuďmi (často už v adolescentnom veku a to v 15-16 rokoch) predstavuje veľmi vážny a veľký problém. Málokedy sa začne riešiť v jeho začiatkoch (trvá obvykle mesiace, kým rodina na to príde) a tak má čas narastať a potom zrazu zaskočí, až paralyzuje tých naokolo. Ak sa teda závislosť u dieťaťa vyskytne, je potrebné postupovať premyslene, neunáhliť sa, porozmýšľať, čo a ako by sme mohli zmeniť, čo chceme dosiahnuť. Je to o to ťažšie, keď chorý závislý tento problém odmieta, nepriznáva si ho, nechce nič meniť a už vôbec nepomýšľa ísť sa liečiť. V takých chvíľach nie je ľahké porozumieť tomu, že závislosť je ochorenie, tak ako množstvo iných a čo je dôležité, dá sa liečiť (na rakovinu sa zomiera, ochrnutému nik hybnosť nevráti, ale zomiera sa aj na závislosť, ak sa nelieči a neprestane). Nie je neobvyklé, že v úvode ochorenia závislý, tak ako aj Vaša dcéra, odmieta pomoc a neprizná si, že vôbec má nejaký problém, že sa jej to týka. Zvlášť vtedy, ak nepočuje nič iné, iba výčitky, hrozby, strašenie, obviňovanie... Tým, že dcéra skúšala drogy, sa určite nechcela stať závislou. Ak sa tak stalo, doplatila na zvedavosť a na skúsenosti s drogou vážnym ochorením, závislosťou. Jednou z chýb pri závislosti u svojho dieťaťa býva, že jeho rodičia preberajú neúmerne veľkú zodpovednosť za tento problém, nakoľko majú rôzne výčitky a pocity viny ("ako som ju vychovala, čo som urobila zle, je to moja vina, môžem za to ja...mala som radšej..., mohla som urobiť"...) Takto ustaraných rodičov môže dcéra využívať a manipulovať aj s celou rodinou (využíva Vás, kŕmite ju, šatíte, býva zadarmo hoci by mala zarábať ak sa jej nechce učiť..., riešite za ňu rôzne jej problémy, splácate dlžoby, dávate jej peniaze, platíte zrejme aj mobil, zakrývate páchanie trestnej činnosti akým je už aj samotné drogovanie či prechovávanie drogy, nehovoriac o krádežiach, upratovaní, varení a pod., ospravedlňujete ju keď nechodí do jednej školy, umožňujete jej chodiť a platíte jej druhú, tretiu školu, dcéra si teda neplní ako dospelá zdá sa žiadne povinnosti, nepomáha doma, neprispieva na domácnosť, necháva sa obsluhovať...). Nechápte ma prosím zle, ja Vás ani v najmenšom neobviňujem. Chcem len, aby ste pochopili, že pri takom prístupe a postoji sa Vašej dcére skutočne ľahko droguje, nemá žiadne iné starosti a povinnosti, skoro všetko sa jej prepáči či dovolí. Myslím si, že Vás v niečom aj chápem a rozumiem tomu asi tak, že sa bojíte toho, že ak by ste jej nevyhoveli, zbalila by sa z domu a viac by ste ju možno nevideli. Často sa s týmto strachom stretávam u rodičov. Inou chybou je rezignácia, že so závislosťou sa aj tak nedá nič robiť. Zvlášť, ak dcéra všetky rady a ponuky na pomoc odmieta. Napriek tomu, vy ako rodičia máte možnosť situáciu ovplyvňovať tak, aby ste pomohli svojej dcére. Prečítajte si najprv čo najviac o závislostiach, aby ste porozumeli drogovému správaniu Vašej dcéry. Zájdite za odborníkmi (psychiater, psychológ), dokonca zistite si a spojte sa s rodičmi s podobným problémom (s rodičmi dcériných priateľov, čo tiež drogujú). Títo Vám poskytnú cenné rady (čo oni robili v podobnej situácii, čo im pomohlo, že sa dokázali spamätať, ako dosiahli, že ich dieťa šlo na liečenie...), využite ich rady a riaďte sa nimi. Pracujte na sebe, aby ste dokázali zmeniť svoj postoj (prestali napr. riešiť niektoré problémy miesto dcéry), získajte potrebné informácie o závislosti a využite ich v každodennom živote. Rodičia získajte čo najviac ďalších vhodných spojencov (spolupráca s ambulantným psychiatrom, psychológom z poradne, zapojte sa do regionálneho klubu abstinujúcich a poproste ich o pomoc a rady, kontaktujte o pomoc školu a to aj vtedy, ak dcéra akúkoľvek spoluprácu odmieta). Pracujte na vlastnej zmene, toto je už aj Váš problém, pretože droga skutočne zabíja a tak ako píšete, môže sa stať to najhoršie aj Vašej dcére. Platí, že čím skôr sa začne problém riešiť, tým ľahšie sa dá zvládnuť. Takže dcéra odmieta liečbu a vyzerá to, že nechce zmenu. Je známe, že pomôcť sa dá iba tomu, kto chce, či pýta si o pomoc. Žiť v spoločnej domácnosti so závislým a udržať funkčnosť rodiny je veľmi ťažké. Dospelá dcéra by sa už mala podieľať na chode domácnosti, pomáhať. Opak je pravdou, nakoľko jej správanie (droguje, je agresívna, klame, pýta si len peniaze, neuprace si) sa stalo vážnym problémom. V takejto rodine sa obvykle (zvlášť, ak ostatní jej členovia nedržia pokope a nedokážu sa dohodnúť na spoločnom postupe ako riešiť závislosť jedného jej člena) "usádza" zmätok, neistota, obviňovanie, nestabilita, hádky. Je treba teda myslieť aj na seba, na ostatných, na to, že ako opäť získať stabilitu v rodine. Pokiaľ máte aj ďalšie deti, nezanedbávajte ich, venujte sa im, môžu Vám byť tiež oporou. Ak ste na to dvaja (manžel, partner), dohodnite sa a rozhodne ťahajte za jeden koniec, neprotirečte si, neobviňujte sa navzájom, nerobte poza chrbát druhého, nezakrývajte dcérin problém a čo s tým súvisí jeden pred druhým. Predpokladám, že už ste počuli o nekompromisných pravidlách a tzv. "tvrdej láske" voči drogujúcej dcére. Aby pochopila, že ju neodmietate ako svoju dcéru, ale že odmietate spôsob, ako sa ona k sebe a voči Vám správa (že droguje, klame, je agresívna). Voľte reálne kroky a rozhodnutia, buďte zásadoví a naučte sa neustupovať, zotrvať v rozhodnutí, byť dôslední. Žiť život závislej dcéry nemôžete, lebo je to jej život. Je dospelá a zodpovedná za to, čo robí, bude musieť niesť aj dôsledky. Neváhajte, ak ste sami „na dne“ vyhľadať aj pre seba odbornú pomoc. Nie ste sami v tejto situácii, pretože drogovanie je problémom mnohých mladých ľudí. Musíte sa naučiť mu čeliť a zvládať ho, aby ste dokázali časom pomôcť aj dcére a udržať funkčnosť rodiny. Je teda potrebné dcére určiť pravidlá. Prísne, nekompromisné, avšak reálne (napr. už nebudeme za Teba platiť Tvoje dlhy, oznámime polícii krádež peňazí, cenností z domu, zahlásime držanie drogy, užívanie drogy, zavoláme políciu ak sa budeš vyhrážať, neposkytneme Ti vreckové, domov smieš prísť sa najesť/umyť iba nenafetovaná, zamestnáš sa a budeš prispievať na nájom, stravu, vymením zámok vo dverách...) Pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali, preto neustupujte, nedajte sa manipulovať a ani vydierať, nakoľko tým iba uľahčíte dcére, aby mohla drogovať ďalej. Hovorte s ňou, keď je nenafetovaná. Hovorte spolu o tejto situácii, o drogách a čo to obnáša pre dcéru (konštatujte a nevyčítajte, že opakovane nedokončila škola, využíva rodičov, klame, je agresívna, poškodí si zdravie a nakoniec aj tak bude musieť ísť na psychiatriu, že sa jej poškodí chrup a bude škaredá, ochorie jej pečeň, môže kvôli drogovaniu zomrieť...)... Na druhej strane však nechajte hovoriť aj ju o tom, prečo droguje, čo chce takto dosiahnuť, aké má plány, kde bude bývať a kto ju bude život ak s fetovaním neprestane. Starostlivo zvážte svoje protiargumenty. Dcéra by sa mala dozvedieť o možných dôsledkoch, ak neprestane drogovať (že neukončí školu, nik ju takúto nezamestná, stratí Vás ako rodinu, bude na ulici, bude trestne stíhaná a môže skončiť vo väzení za prechovávanie a užívanie drog, bude musieť sama platiť svoje drogové dlhy, za krádeže skončí na polícii a pod). Trvajte na Vašich podmienkach, ale neodmietajte dcéru ako človeka (domov môžeš prísť nenafetovaná...). Tým, že Vy a Vaša rodina začnete meniť Váš prístup a správanie voči dcére, donútite ju časom tiež k zmenám v jej správaní. Závislosť nevznikla z hodiny na hodinu, tento proces trval mesiace a bude rovnako vyžadovať veľa času, kým sa vyrieši. Takže hlavne veľa trpezlivosti a síl želá MUDr. Mária Martinove, PhD. psychiater