Pred niekoľkými týždňami som sa Vám zdôverila s problémami, ktoré máme s výchovou dcéry.Tak ako ste nám radili pokračovali sme s návštevami psychologickej poradne pre rodinu spolu s manželom. Problémy s dcérou neprestávali , naopak prerastali do väčších rozmerov. Do školy chodila asi ako sa jej to hodilo. Naďalej sme spolupracovali i so sociálnym pracovníkom, ktorý nás bol i pár krát u nás v domácnosti navštíviť. Paradox bol, že v čase ked mi sme na úkor dovoleniek s manželom striedavo navštevovali jednotlivé inštitúcie, naša dcéra sa túlala...odcudzila šperky nielen doma, ale i u starých rodičov. Vedeli sme , že dcéra neraz "potiahne" peniaze a nešlo o stovky...jednu izbu v byte sme počas našej neprítomnosti doma zamykali, lebo to začínalo byť neúnosné. Využila však situáciu, ked sme doma naopak boli a človek jednoducho nedokáže byť 24 hod. v pohotovosti strážcu a to každý deň, ukradla šperky. Keďže nemá ani 16 rokov, spolu s kamarátom to uložili do záložne.Kým sme však dostali aspoň nejaké informácie o ukradnutých šperkoch, niektoré prepadli. A s tými, čo sa dajú ešte vyzdvihnúť, máme tiež problém, pretože záložne majú tiež svoje pravidlá a my nemáme žiaden doklad o založení. Dcéra samozrejme zatĺka, čo sa dá. Bola to asi posledná kvapka trpezlivosti a okolie s nami súhlasilo, že dcéru treba riešiť už represiou. Uvažovali sme, či dcéra neberie nejaké omamné látky, pretože spotreba finančných prostriedkov tomu nasvedčovala ako i sústavné potulovanie sa. Navštívili sme psychiatrickú ambulanciu. Uvedené podozrenie pani doktorka zamietla a navrhla opäť, ay dcéra spolupracovala a ambulatne sa liečila u psychológa. Dcéra opäť prisľúbila, ale opäť v dohodnutý termín návštevu psychológa neabsolvovala. Sme na začiatku...tam kde sme boli možno pred trištvrte rokom.....len obaja s manželom už neskutočne unavení a znechutení z pobehovania medzi školou a inými inštitúciami, ktoré nám vlastne nepomohli. A fakt je, že už naozaj nevieme ako ďalej...Chceli by sme sa spýtať,..je možnosť nejakej internátnej školy na Slovensku, kde by naša dcéra si mohla urobiť aspoň aké také vzdelanie, lebo sa opodstatnene obávame, že bude vylúčená zo školy. S pozdravom Jana P.
Dobrý večer, myslím si, že presun na inú školu, dochádzku Vašej dcéry nevyrieši, ak sama nebude chcieť a problém sa len na čas odsunie. Veľmi dobre si pamätám aj na naše bezvýchodiskové obdobie a som si istá, že sme sa pohli o krok vpred, až keď sme boli dôslednejší v overovaní si skutočností, v rozhodnutiach /vyhrážkach/, ktoré sme boli schopní dotiahnúť. Napr.: Skutočnosť ako je na tom dcéra s užívaním drog, by som si nechala potvrdiť testom moču a až potom sa rozhodla ako ďalej. Vytrvajte v návštevách poradní, ale nie hľadaním páky na dcéru, ale zistiť ako sa ňou nenechať manipulovať. Úprimne Vám želám, aby ste čas, ktorý ste tomuto "problému" venovali nevnímali ako stratu. Môžete si overiť ako zafungovali nedotiahnuté či inak zmenené Vaše rozhodnutia, že poskytovali dcére ďalší priestor ako s Vami "zamávať". A ešte na záver : Ako sa má Vaše druhé dieťa? S úctou Laďka M.
Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava