Mapa stránky Prejsť na obsah Kontakt

doplňujúca otázka

monfan1
20.11.2008 10:43

kód: AE70563C11 Dobrý deň, v prvom rade by som sa vám chcela poďakovať za Vaše rady. Že mal syn pocit, že môže za rozvod, to už máme za sebou tak 2 roky, vtedy mi povedal, ako mi len mami odľahlo, vždy som si myslel, že za to môžem ja. Teraz ide o tento problém. Má v sebe dačo tak spupné, povýšenecké. Som viac ako vy všetci. Spolužiaci, učitelia, matka, starí rodičia a možno i otec. Otca sa iba bojí z pozície sily. Tieto vlastnosti okrem inteligencie má i jeho otec. Avšak ich nevyužíva v tom, žeby pil, hazardoval, drogoval, okrádal. Využíva ich v v práci alebo v súkromnom živote, je manipulatívny, všetko koná tak, aby on vyšiel ako víťaz s tým, že tým druhým sa s ním ťažko žije. Nerada to priznávam, ale sú rovnakí. Teraz v tomto období to vychádza veľmi napovrch. Takže priateľský rozhovor dopadol tak, že všetko s posmechom poprel a dokonca ma zasypal informáciami typu, dokiaľ u mňa niečo nenájdu, dotiaľ na mňa nemajú. To že sa s takými ľuďmi stýkam a sem tam si marihuanu dám, neznamená, že som závislý alebo s tým obchodujem. To, čo si si prečítala v sms, o čakaní na zelinu s následným rozpredajom, písal kamarát. Skúšala som rozne formy argumentácie. Napr. o tom, že je zo zákona možné požiadať o sms a telefonáty a keď sa začnú o neho zaujímať na polícii, nepomôže mu to, že marihuanu fyzicky u neho nenašli. Povedala som mu, čo sa o ňom hovorí v škole medzi spolužiakmi, že fajčí marihuanu. Že v škole robia priebežne šetrenia, boli tam policajti so psami. Posmešne sa tváril a nebolo to hrané. Všetky moje argumenty a pokusy mu porozprávať o tom, ako by sa mu páčilo, keby som to ja robila, nepracovala, zadlžovala sa, nestarala sa, zamietol s tým, že on sa so mnou o tom baviť nebude, lebo si robím zbytočné "haluze" a hľadám problém, kde problém nie je. Akúkoľvek moju argumentáciu, v dobrom vysvetlovania, posmešne "zmietol zo stola". Dokonca sa mi vyhrážal, ak mu nedovolím internet, nebude robiť to čo má. V jeho ponímaní poriadok po sebe, domáce práce, nákupy, rešpektovanie toho, kedy má povolené odísť z domu, či kedy má prísť domov. Stále má s týmto problém a pri čomkoľvek čo "nehrá jemu do karát" zvyšuje na mňa hlas. Pritom v reále som vraj dosť asertívny človek, kt. má široký prehľad, komunikačné schopnosti, bystrá atď. Ale ja to proste s takto vypočítavými prešibanými ľuďmi neviem. Kedysi bol náš vzťah výborny do veku jeho 10 rokov. Rozvodom sa všetko pokazilo. Môžem zato vďačiť môjmu bývalému manželovi, stále mu rozprával o tom za mojim chrbtom, že sa chcem rozviesť preto, lebo mám milenca a po rozvode vždy pred ním utrúsil hanlivé poznámky typu, mama sa kurví. Veľmi ťažko sa naprávajú prešľapy z minulosti a mám pocit, že sa nenapravia. Je veľmi ťažké prizerať sa, denno denne sa nažiť, a všetka námaha je úplne zbytočná. Lebo on tvrdohlavo ide za svojím neviem akým cieľom - možno cieľom "sám pre seba". Nič pre nikoho neurobí bez toho (keď len maličkosť) bez toho, aby sám nezískal pre seba 5 x viac.... Postupnými skúsenosťami s ním som zistila, že keď je "dobrý" a dá sa s ním dohodnúť, že to nie je z nejakej ľudskosti, lásky, ale z toho, aby pre seba získal výhody, o ktorých sa dozviem až neskôr. Ešte môžem dodať, že som s ním bola u 3 psychologičiek. Posledná povedala, že ak on spolupracovať nechce, nemá význam, aby sme chodili. On sa menil postupne a teraz to vrcholí. Len sa obávam až kam. Vraj je ten typ, ktorý potrebuje dostať "tvrdo po nose". Ale drogovanie, obchodovanie (myslím si že preto, aby si občas mohol pre seba kúpiť na nejaké príležitosti), trestné stíhanie, či nakoniec uväznenie... to má byť tá reálna "rana po nose"??? Nečakala som, že Vám toho toľko popíšem, možno mi poviete, že toto je už problém pre psychológa, ale psychológovia doteraz nepomohli, nemám k nim dôveru, teda aspoň k tým, s kt. som prišla do kontaktu a priznám sa, vaša odpoveď a vy ste ma zaujali.


21.11.2008 17:09

Vážená pani, ani neviem, či očakávate odo mňa nejakú reakciu. Čítam Vašu odpoveď opakovane a pozastavujem sa pri niektorých Vašich vetách. Citujem: ...„Nerada to priznávam, ale sú rovnakí. Teraz v tomto období to vychádza veľmi na povrch.“... Predtým syn priznal, ako veľmi mu odľahlo, že nie on je vina rozvodu. Možno by som sa ho opýtala, ako otca vnímal, čo mu na ňom prekážalo... a teraz sa v tom a tom podobne správa aj on... ...“dokiaľ u mňa niečo nenájdu, dotiaľ na mňa nemajú...“ To je ako so džbánom, syn s ním „chodí na vodu„ kým sa nerozbije. Myslí syn na možné dôsledky „potom“? Že bude mať záznam v registri trestov a možno aj výkon trestu, dispenzarizáciu u psychiatra, že bude označkovaný ako feťák na dlhé roky zrejme... Teda či preberá zodpovednosť za svoje správanie a možné dôsledky. Skúste sa ho opýtať. Ak by fungoval nechanizmus, že užívanie drog „nepraskne“, tak by sme dnes nemáli narkomanov nikde. Skôr si myslím, že zatiaľ to iba „vďaka šťastiu“ neprasklo. ... „neznamená, že som závislý“... Nestať sa závislý predpokladá nezačať si so žiadnymi drogami. Už prvá skúsenosť s drogou (najmä ak je príjemná, pozitívna) vedie k riziku, že drogy bude skúšať aj ďalej (aj ich kombinovať, meniť) a to je cesta k závislosti (raz rýchla, inokedy dlhšia...). Alebo žeby mal recept na kontrolované užívanie drog ? V tom prípade by som si ho prosila a dostanem Nobelovu cenu ! Možno by som syna poprosila, ak užívanie drogy vníma ako bezproblémové, nech ostane napr. 3 mesiace bez akejkoľvek psychoaktívnej látky, že ako to bude prežívať. Nech sám sebe dokáže, že nie je závislý, ostatné okolo toho sú len prázdne reči. V ďalších vetách, kedy sa Vám vysmieval, sa mi zdá, že Vás dosť „vytočil“ a zrejme ste potom aj Vy útočili svojimi argumentmi a výčitkami. Z praxe viem, že to nemá zmysel. Účinnejšie je brať ho ako rovnocenného s tým, že nech si uvedomí, že je to na jeho zodpovednosť, čo robí a on bude znášať dôsledky (vyhodia ho zo školy, dostane hepatitídu C, ostane na ulici, bude stíhaný za krádeže, skončí v base...). Viem, že máte za neho zodpovednosť a trápite sa. Možno trochu pomôže, ak zopakujem, že závislosť je naučené správanie (nik sa nenarodil narkomanom, naučil sa tak správať) a teda zle naučené možno zmeniť, avšak iba vtedy, ak dotyčný CHCE zmenu. Inak povedané, nemôžte zmeniť syna, ak on nechce. Čo ale môžete, je zmeniť svoj prístup a postoj k nemu, jeho správaniu, ktoré odmietate (to sú tie pravidlá v rodine, prísne a nekompromisné). Jeho výsmech je určitá forma obrany (asi vie, že Vás to vytáča a odzbrojuje). Nebojujte, nevyhrážajte sa mu, matka proti synovi málokedy vyhráva, je za tým tá nekonečná opičia láska... Povedzte mu, ako sa cítite, ak sa Vám vysmieva, hovorte o svojich pocitoch, o strachu o jeho zdravie (môže ostať ochrnutý po úraze niekde, môže dôjsť k otrave drogami, môže skončiť v base, môže dôjsť k poškodeniu jeho duševného zdravia, môžu ho vydierať, zadĺži sa....). Povedzte mu, ako sa cítite, keď Vás manipuluje, zvyšuje na Vás hlas (ako to robil jeho otec ? páčilo sa mu to ?), trvajte na pravidlách komunikácie (čo si môže a čo nie k Vám dovoliť a ak to nedodrží, čo za to: napr. internet bude vtedy ak.... a vreckové zase len vtedy ak...). Nezabudnite doložiť, že ho ľúbite, neodmietate ho ako človeka, že Vám na ňom záleží... hovorte to dôstojne, neproste sa mu, buďte si vedomá svojej autority, nezvyšujte hlas a nedajte sa vyprovokovať. Nemusíte mať na všetko a hneď odpoveď, nebojte sa povedať, že to a to si musíte najprv premyslieť... Jasne pomenujte, čo vnímate ako manipuláciu a na čo nepristanete, s čím nebudete. súhlasiť. Nemeňte tieto svoje rozhodnutia ! Domáce práce – zase je to o tom, ak nevynesie smeti, ostanú dnu a budú smrdieť, ak neumyje riad, nech si naloží do špinavého taniera, ak nepomôže s praním, nech nosí špinavé... Nemôžete žiť jeho život, len ten Váš. Pomôže tu predstava, že ako by syn fungoval a žil, keby ste boli napr. na Marse ? Skúste spolu možno aj o tom hovoriť, čo by bolo, ak by Vás nemal poruke. ...“Je veľmi ťažké prizerať sa, denno denne sa nažiť, a všetka námaha je úplne zbytočná.“... Spýtala by som sa syna, čo iné by odo mňa očakával, s čím je nespokojný, čo by robil on na mojom mieste, čo by chcel, aby bolo iné.... Chcem povedať, hľadajte stále, ako sa DÁ zmeny dosiahnuť, zabudnite na slovo „nedá sa“. Počúvajte, čo Vám hovorí a to trpezlivo (neprerušujte ho, píšte si na papier poznámky a až potom ako skončí, argumentujte. Toto si vyžiadajte ale aj od neho, nech nechá Vás hovoriť). Samozrejme, máločo sa vyrieši okamžite, na počkanie. Ale začnite, pomaly a postupne, buďte trpezlivá, je to prvý krok ako zmeniť komunikáciu medzi Vami. Len na záver, psychologička má pravdu – ak človek nechce, nedonútite ho k zmene. Platí, že (opakujem) nemôžeme zmeniť iného, seba však áno. Tým, že Vy začnete meniť (pomaly, trpezlivo a vytrvalo) svoje doterajšie správanie voči synovi (dodržiavať pravidlá, neustupovať, nenechať sa manipulovať a ani vyprovokovať, hovoriť ZA SEBA, ako Vy veci vidíte a cítite, nementorovať a nevyčítať, nekričať a nestrašiť a pod.), otvoríte priestor pre novú komunikáciu a tým aj možnú zmenu vo vašom vzťahu. Vrelo Vám odporúčam, hľadajte skupinu (klub, poradí Vám psychiater alebo psychológ) matiek, ľudí, ktorí prešli touto skúsenosťou (drogujúce dieťa), poskytnú Vám cenné rady, povzbudia Vás a pochopia. Veľa trpezlivosti želá MUDr. Mária Martinove, PhD., psychiater.

Späť

Drogová situácia v EU

Adresa

Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava