ako pomoct

Ak dovolíte, napíšem pár mojich postrehov, ktoré vznikli na Váš list (alebo, čo mi napadlo pri jednotlivých vetách): Priateľ tvrdí, že mu na Vás záleží, ale vidím to tak, že viac mu „záleží“ na pití (chutí mu viac, ako je jeho úcta, láska voči Vám), takže nie sú to len prázdne reči (prípadne nanajvýš iba pár dní nepitia ?). Povedzte mu to (nie ako výčitku, ale ako fakt). Zlým znamením je aj to, že sa skracujú fázy (dni, obdobie), kedy nepije, čo je jedným z príznakov závislosti. To, že stále býva u matky, má pre neho určite výhody (nemusí dbať o chod domácnosti, prať, variť, pratať... a možno ani platiť nájom, či za nákupy, je viac peňazí na alkohol...). Verím, že jeho matka je nešťastná, ale zdá sa mi, že je aj „spoluzávislá“ (uľahčuje mu pitie tým, že mu poskytuje aspoň tie základné potreby – dá sa mu nakoniec najesť, musí po ňom možno spratať, trpí ho pod svojou strechou....). Chcem tým povedať, žeby matka mala „pracovať na sebe“. Porozumieť tomu, čo to závislosť je (pozná ju len z jednej stránky – opíjajúci sa syn), akú rolu v jednotlivým súvislostiach „hrá“ ona, čo a ako môže ona zmeniť... Odporúčam jej načítať si (je množstvo kníh od autorov ako Nešpor, Csémy,Heller..., vo vydavateľstve Grada) aj o tom, že čo má rodina robiť, ak je syn závislý, čo to závislosť je, čo má robiť „spoluzávislý“ člen rodiny, ako pomôcť závislému... Matka (a vlastne aj Vy) môže zmeniť len svoj doterajší postoj a prístup k závislému (ak som tolerovala to a to, odteraz budú také a také pravidlá, ktoré sa budú nekompromisne dodržiavať: napr. Ty syn budeš mať v rodine na starosti rúbanie dreva, nakupovanie určitého konkrétneho tovaru zo svojich peňazí, príspevok na bývanie v takej a takej sume, za vodu .... a ak si vypiješ, sankcia za to bude, že .... napr. prevezmem hospodárenie s Tvojimi peniazmi.... až po: budeš musieť si hľadať iné bývanie). To všetko a viac je napr. v tých knihách. Nestačí dúfať, že sa syn/priateľ spamätá. Treba pre dosiahnutie zmeny robiť postupné kroky (pravidlá, prísne, nekompromisné a o tom, že neodmietam teba ako priateľa/syna, ale odmietam to, ako sa správaš – piješ). Súhlasím, že matka volala pri vyhrážkach políciu a myslí si, že toto by som zakaždým robila aj ja, keby sa takéto správanie syna opakovalo. Nakoniec, ak on odmieta zmenu a liečenie, môže časom (pri opakujúcich sa incidentoch) rozhodnúť cestou polície aj súd a nariadiť mu ochranné protialkoholické liečenie, na ktoré bude musieť nastúpiť a možno sa tak udejú prvé kroky k zmene. To že Vás manipuluje (...“nechcem Ťa stratiť“...), to myslím si, že viete. Dajte mu podmienky, za ktorých Vás nestratí, napr. ak sa pôjde liečiť, prestane piť, zamestná sa... Manipuluje aj tým, že sa vyhráža skončením života, čo by som ale nebrala na ľahkú váhu. Mal by sa ísť liečiť, skúste mu ponúknuť, nech sa sem príde pozrieť. Liečebňa je veľmi pekne vybavená, je tu kopa liečiacich sa a on zistí, že je to pre ľudí, porozprávame sa (dajte mi ale dopredu vedieť, ak by ste chceli prísť, aby sme sa neminuli), bude sa môcť rozhodnúť. Jeho život nemôže nik iný žiť. K zmene sa musí rozhodnúť rovnako on sám, inak sa zmena nedá uskutočniť. Dobrým ukazovateľom je, že 10 rokov abstinoval, to mu pripomínajte, posiľňujte ho, čo všetko vtedy fungovalo, aký bol a aký bude po liečbe, že sa na to tešíte a podporujete ho. V neposlednom rade máte po ruke pomoc v blízkom okolí v psychiatrickej ambulancii (choďte hoci aj sami bez neho pre rady, ako ďalej), v Centre psychologicko poradenských služieb, prípadne sa informujte (napr. u psychiatra), kde je klub abstinujúcich, kedy sa schádzajú a choďte medzi nich, poproste o pomoc. Verím, že aj tam bude niekto (jeho bývalý priateľ, spolupracovník.... ktorý abstinuje) s dobrými radami a ochotou pomôcť. Platí, že je ľahké otočiť sa chrbtom a nechať človeka na pospas a je ťažké druhému pomôcť, čo nedokáže každý. Dotyčný sa nenarodil preto, aby bol závislý. Závislosť je naučené správanie a ako také sa teda dá zmeniť (naučiť sa zase abstinovať). Veľa síl a trpezlivosti želá MUDr. Mária Martinove, PhD, psychiater