Predávanie a užívanie marihuany

Začnem hádam tou Vašou poslednou vetou – ak by syn chcel a túžil po peniazoch, možností je viac (vrcholový šport, brigády v zahraničí...), obávam sa však skôr tej túžby po droge. Ako sám povedal, „má rád ten stav“. Ale po poriadku. Prvé, čo syn určite vie je, že užívanie a dílerovanie drogy (a tou marihuana bezpochyby je) je trestná činnosť (aj navádzanie osoby mladšej ako 18 rokov na užitie drogy alebo predaj drogy mladistvej osobe). To, že fajka bola čistá, bolo jeho šťastie a náhoda, inak by bol už stíhaný. Z toho, čo píšete, cítiť obavy o syna. Píšete, že sa zmenil (stýka sa s indivíduami, nechalo ho dievča, zrejme šport nepestuje...) a sám sa priznal k užívaniu a predaju drogy. Neviem, do akej miery máte Vy rodičia informácie o fajčení marihuany, drogovaní. Marihuana býva často označovaná ako „cesta do drogového raja“ a patrí po alkohole a nikotíne k najčastejšej rizikovej látke, po ktorej mladí ľudia siahnu. Stav, ktorý vyvoláva, je eufória, pohoda, bezstarostnosť, blaženosť... ide o príjemné pocity, pre dosiahnutie ktorých treba často ďaleko viac urobiť, ako len vyfajčiť dávku drogy. Časom ju nezriedka zamenia za ďalšie, tzv. ilegálne drogy (pervitín, heroín a i). Vaše obavy a potreba konať v tomto smere sú preto opodstatnené a nebude ani ľahké a ani jednoduché tento problém riešiť. V prípade, ak by ste nič nepodnikli, mohlo by to prerásť do obrovských rozmerov a riešenie by bolo o to ťažšie. Väčšina mladistvých (vek 14-17 rokov) skúsi marihuanu alebo alkohol, mnohí skúsia oboje, či fajčia aj nikotínové cigarety. Škodlivé užívanie alkoholu či drog môže byť pokusom o sebapresadenie, snahou zapadnúť do partie, získať akúsi sebadôveru, upútať, byť osobitný, významnejší, odvážny, originálny... Znížiť riziko užívania návykových látok pomôžu jasné výchovné spôsoby v rodine, kde je vzájomný rešpekt. Konkrétne, nesnažte sa ho napríklad slovne vychovávať, keď je pod vplyvom drogy. Nemá zmysel mu vtedy dávať nejaké ultimáta, čo musí a čo nesmie robiť. Bol by to skôr kontraproduktívny nátlak. Buďte ako rodičia pevní a hlavne jednotní v tom, čo robíte. Ponúknite synovi príležitosť vyriešiť si napríklad tento problém bez Vašej pomoci. Predložte mu reálne a jasné pravidlá a vzájomné dohody, ktoré budete v rodine dodržiavať (o financiách, že napr. aké vreckové a za akých podmienok dostane, že domov nesmie prísť pod vplyvom marihuany, v prípade krádeži vecí doma pohrozte a konajte, nahláste skutok polícii, hovorte o dochádzke do školy, prospechu, o chodení z domu počas víkendov bez toho, aby povedal kde, s kým a z akého dôvodu ide – nezabúdajte, že máte za neho stále zodpovednosť, ďalej hovorte o jeho denných povinnostiach v domácnosti, o jeho mieste a postavení v súdržnej rodine, o kontrole moča pri podozrení na užitie drogy – pričom odmietnutie vyšetrenia je jasným užitím drogy, a pod.) . Zdôrazňujte jeho silné stránky. Zvážte, či by nestálo za to spoznať jeho priateľov, aby ste vedeli s kým sa stretáva (pozvite ich domov, stretnite sa s nimi...). Zaujímajte sa o jeho koníčky a pozitívne aktivity, ktoré ho bavia, rozvíjajte ich, povzbudzujte ho a podporujte. Zabávajte sa spolu, plánujte si pravidelné aktivity ako výlety, počas ktorých sú rodičia a deti spolu kvôli zábave. Podporujte syna vo všetkých aktivitách, ktoré sú legálne a morálne. Iná možnosť sú testery (na zisťovanie marihuany v moči aj doma), ktoré sa dajú zakúpiť v lekárňach (postup podľa priloženého návodu). Odber moča na toxikologické vyšetrenie môže urobiť aj ambulantný psychiater a môže zároveň syna motivovať, pozhovárať sa s ním a navrhnúť mu terapeutické sedenia, zaradiť ho do dobrovoľnej skupiny ľudí s drogovým problémom. Syn časom aj sám zistí a pochopí, že čo robí, je vysoko riskantné a ohrozujúce. V skupinách spozná problémy iných, o čom teraz, kým sa mu „ten stav páči“, ani len netuší. Do skupín môžte chodiť spolu s ním aj rodičia. Navštívte pedagogicko-psychologickú poradňu, ktorá sa nachádza v každom okresnom meste alebo školského psychológa na škole, ktorú Váš syn navštevuje a požiadajte o pomoc. Prípadne sa poraďte sa o možnostiach liečby so špecialistom, s detským psychiatrom (pedopsychiater), ktorý Vám objasní a sprostredkuje ďalšie možné postupy. Čo sa týka tých čudných indivíduí, platí aj to, že ak by syn medzi nich nechcel chodiť, tak ho k tomu nik nedonúti. Niekedy je dobrým riešení zmeniť prostredie a prerušiť takéto kontakty. Určite využite a doporučujem Vám, aby ste si sadli so synom (napr. ráno, keď ešte nie je pod vplyvom drogy alebo vo chvíli, kedy bude mať záujem o rozhovor, poproste ho o to ako rovnocenný partner, nie ako prikazujúci a rozkazujúci nadradený otec...) a prediskutovali tento jeho životný štýl. Nech povie, čo očakáva od takého správania, čo chce v budúcnosti takto získať, dosiahnuť, prípadne môžete sa spolu pokúsiť a dohodnúť, ,,čo s tým môžeme urobiť.“ Takéto diskusie určite aspoň niečo zmenia a to atmosféru vo Vašom vzťahu. Syn začne cítiť, že ho rešpektujete, že sa cení jeho pohľad na vec, a že nie je ako nedospelý, menejcenný. Za takýchto podmienok možno sám začne premýšľať o zmene. Pochopí, že neodmietate jeho ako syna, ale to, ako sa k sebe a Vám správa a to je zásadný rozdiel. Nebojujte s ním, ale ani sa nevzdávajte. Získajte o danom probléme (drogovanie) čo najviac informácií (internet, knihy, kde sú rady, ako postupovať, keď dieťa užíva drogy, informujte sa o svojpomocných skupinách rodičov vo Vašom okolí, ktorých deti drogujú...). Rátajte s tým, že to bude beh na dlhé trate, nestačí jeden rozhovor, či jedno rozhodnutie. Veľa trpezlivosti a veľa šťastia želá MUDr. Mária Martinove, PhD., psychiater