syn

Ak sa problém s drogami nerieši, má tendenciu skôr narastať, ako sa zmierňovať a ustupovať. Je dôležité teda postupovať cieľavedome a premyslene, nie prepadať panike. Závislosť je ochorenie ako mnoho iných a dá sa liečiť. Obvykle na začiatku závislosti narkoman odmieta pomoc a nepriznáva si, že je vôbec závislý. Nie je na mieste, ak rodičia preberajú neprimerane veľkú zodpovednosť za tento problém (vedie to k pocitom viny: "ako sme ho vychovali, my sme na vine, mohli sme"...) Závislý to potom využíva a manipuluje s rodinou (riešite za neho, že záškoláči, pácha trestnú činnosť, nechodí do práce, neplní si povinnosti, nepomáha s ničím doma, kradne, platíte jeho dlžoby, necháva sa obsluhovať, ľutovať...). Rovnako nepripustite ani rezignáciu, že sa s tým nedá nič robiť. Naopak, môžete tento problém ovplyvňovať a pomôcť závislému. O to účinnejšie, ak Vy, rodičia, získate ďalších spojencov (napr. ambulantného psychiatra, psychológa, zapojte sa do regionálneho klubu abstinujúcich a poproste o pomoc, kontaktujte o pomoc školu...). Platí, čím skôr sa začne problém riešiť, tým ľahšie je zvládnuteľný. Píšete, že Váš syn odmieta akúkoľvek pomoc. Pomôcť sa dá tomu, kto pomoc chce. Je ťažké žiť v spoločnej domácnosti so závislým. Syn by už mal pomáhať, spolupodieľať sa na chode domácnosti, riešení rodinných situácií a problémov a odrazu je on sám obrovským problémom. Ste teda v ťažkej situácii a nestačí myslieť len na syna (on t. č. o pomoc vlastne ani nestojí, ale to neznamená, že mu budete drogovanie "uľahčovať"), treba myslieť aj na seba! Buďte pozitívnym vzorom pre neho (Vaša práca, zodpovednosť, aj abstinencia napr. od alkoholu, duševná rovnováha a nie panika, na druhej strane práve naopak dôslednosť, "tvrdá láska" na základe prísnych a nekompromisných pravidiel, aby porozumel, že ho neodmietate ako syna, ale nesúhlasíte s tým, čo robí, že droguje. Od prijatých dohôd a pravidiel už neustupujte, buďte dôslední !). Nemôžte žiť jeho život, zamyslite sa prosím aj nad tým. Napr. vyhľadajte aj pre seba odbornú pomoc, ak cítite zúfalstvo a nevládzete ďalej. Oboznámte sa čo najviac (prečítajte si, pýtajte sa iných naokolo) o tomto probléme, aby ste sa naučili mu čeliť a zvládať ho. Tým pomôžete aj synovi. Ťahajte s manželom (partnerom) za jeden koniec! Vo vzťahu so synom stavajte na prísnych a nekompromisných pravidlách, (napr. odteraz nebudeme platiť Tvoje dlhy, podáme trestné oznámenie za krádeže doma, za vyhrážky či napadnutie, ublíženie, nebude žiadne vreckové na drogy, najesť domov sa môže prísť len ako nenafetovaný a triezvy, ak si nezlepší prospech a dochádzku do určeného času, pôjde pracovať a bude prispievať na nájom, stravu..., pôjde bývať samostatne, rodičia mu nevybavia potvrdenia od lekára do školy za absencie, vymenia zámok vo dverách... a pod.) Nedajte sa vydierať, neustupujte, lebo by ste len umožňovali a zľahčovali synovi drogovanie. Nemá zmysel hovoriť so synom, keď je nafetovaný, počkajte, až je „pri zmysloch“, čistý a triezvy. Hovorte spolu o situácii, drogách a drogovaní, čo to obnáša pre syna (strata práce, nedokončená škola, zlé vzťahy v rodine, poškodenie zdravia, riziko smrti...), nechajte aj jeho hovoriť o tom, prečo droguje a starostlivo zvážte protiargumenty. Nepomáha vyčítať mu. Syn by mal vedieť, aké dôsledky bude mať toto jeho drogové správanie (neukončí školu, nezamestná sa, stratí rodinu, bude na ulici, bude trestne stíhaný pre dlhy, krádeže, skončí vo výkone trestu, môže sa zmrzačiť či zomrieť...). Nemá zmysel problém "ututlávať". Skúste sa aj Vy vcítiť do jeho situácie, že napr. má problém s drogami, zlyháva v mnohých činnostiach, ktoré doteraz zvládal. Nechcel sa stať závislým. Oceňte aj malý krok k zlepšeniu, podporte jeho sebavedomie a hoci ešte vždy nechce zmenu, trvajte na Vašich podmienkach. Neodmietajte ho však ako človeka. Tým, že zmeníte Váš prístup a správanie voči nemu, donútite ho, aby aj on začal meniť seba a svoje správanie. Teraz pracujte v prvom rade na svojej zmene (zmene na sebe), kým on odmieta pomoc. Prečítajte si čo najviac o závislostiach, vyhľadajte rozhovor s odborníkmi, rodičmi/ľuďmi s podobným problémom, riaďte sa prípadne ich radami a skúsenosťami. Každá zmena potrebuje čas (ani drogovanie nevzniklo zo dňa na deň), buďte trpezliví a nevzdávajte sa! Ak chcete mať istotu, že aké drogy syn užíva, je treba urobiť toxikologický rozbor vzorky moča. Odobrať mu moč pod prísnou kontrolou (aby nedošlo k zámene). Aj v lekárni dostanete tester (od cca 80 Sk.-) a návod na vyšetrenie drog, dá sa to teda vyšetriť aj doma. Ak by bolo liečenie aktuálne, podrobné údaje Vám dá špecialista – psychiater vo Vašom okolí (ambulancia v každom okresnom meste), ktorý zároveň vystaví návrh na liečenie, napr. aj k nám do Odborného liečebného ústavu psychiatrického, n. o. Predná Hora ( www.olup-prednahora.sk, na tejto web stránke je aj tlačivo - návrh), kde v krátkej dobe (cca do 2 týždňov) bude záujemca predvolaný. Liečiť sa môže aj v iných centrách pre liečbu drogovej závislosti, jedno máte na ul. Skladnej (oproti starej Fakultnej nemocnici) aj v KE. Niekedy treba začať možno tým, aby začal chodiť do psychiatrickej ambulancie na skupiny a dostal spätnú väzbu na to, čo robí a či je to správne, kam to vedie a pod. „Nasilu“ je možné odvykacie liečenie len vtedy, ak ho nariadi súd (napr. spácha trestný čin krádeže peňazí z domu, čo sa oznámi polícii a v rámci vyšetrovania môžete požiadať, aby bol vyšetrený jeho psychický stav, lebo fetuje. Psychiater mu takto môže doporučiť súdnu odvykaciu liečbu). Prajem veľa vytrvalosti a síl, nevzdávajte sa! MUDr. Mária Martinove, PhD., psychiater