pomoc

Problémy s drogami u mladých ľudí - ak sa neriešia - majú tendenciu skôr narastať, ako ustupovať. Je preto potrebné postupovať cieľavedome, premyslene. Neprepadajte panike. Závislosť je ochorenie, ako mnoho iných (predstavte si, žeby sa dcéra zmrzačila a ostala na vozíku alebo ochorela napr. cukrovkou na celý život...). Závislosť sa teda dá liečiť. Obvykle v úvode závislosti dotyčná osoba odmieta nielen pomoc, ale aj priznanie si, že je vôbec závislá. Zvlášť ak nepočuje iné, ako len výčitky, obviňovanie... Tým, že dcéra skúšala drogy, sa určite nechcela stať závislou. Ak sa to stalo, že bola na skúsenosti s drogou zvedavá, doplatila na to ochorením. Prvou chybou býva, že rodičia preberajú neúmerne veľkú zodpovednosť za tento problém, čo môže to viesť u nich k pocitom viny ("ako som ju vychovala, môžem za to ja...mala som..., mohla som"...) Takúto situáciu potom dcéra môže využívať a manipulovať s rodinou (riešite za ňu rôzne problémy, splácate dlhy, dávate jej peniaze, maskujete páchanie trestnej činnosti, akým drogovanie je, ospravedlňujete ju, že nechodí do práce, do školy, že si neplní povinnosti, nepomáha s ničím doma, kradne, necháva sa obsluhovať, ľutovať...). Druhou chybou býva rezignácia, že sa s týmto problémom aj tak nedá nič robiť. Opak je pravdou - máte možnosť situáciu ovplyvňovať a pomôcť dcére. O to účinnejšie, ak Vy, rodičia, získate ďalších spojencov (napr. dobrého ambulantného psychiatra, psychoterapeuta - psychológa, zapojte sa do regionálneho klubu abstinujúcich a poproste tam o pomoc, kontaktujte o pomoc školu, zamestnávateľa...). Platí zásada, že čím skôr sa začne problém riešiť, tým ľahšie sa dá zvládnuť. Píšete, že neviete, ako s dcérou komunikovať a ako jej pomôcť. Pomôcť sa dá tomu, ako ste uviedli, kto chce, či pýta si o pomoc. Je veľmi ťažké žiť v spoločnej domácnosti so závislým. Dospelá dcéra by mala pomáhať a spolupodieľať sa na chode domácnosti, pri riešení rodinných situácií a problémov. Odrazu však ona sama sa stala obrovským problémom. V rodine sa "usádza" zmätok, neistota, nestabilita, hádky. Ste teda v náročnej situácii, kedy nestačí myslieť len na dcéru, ale je potrebné myslieť aj na seba, na získanie stability v rodine. Buďte aj Vy pozitívnym vzorom pre svoju dcéru (Vaša práca, zodpovednosť, samozrejme abstinencia napr. od alkoholu, duševná rovnováha a nie panika, dôslednosť, "tvrdá láska" na základe prísnych a nekompromisných pravidiel), aby dcéra pochopila, že neodmietate ju ako svoje dieťa, ale spôsob, ako sa správa – že droguje (ak Ty robíš to a to a budeš za to niesť taký a taký trest, dôsledok... a to podľa Vašej vzájomnej a reálnej dohody. Naučte sa neustupovať, zotrvať v rozhodnutí, byť dôsledná.). Dbajte aj na svoj rozumný životný štýl (žite svoj život podľa Vašich potrieb a predstáv, lebo nemôžete žiť ten dcérin, ani ničí iný). Doprajte si oddych, čas na relax, záľuby. Netrpte a netrápte sa. Ešte raz, žiadna matka nedokáže dýchať a žiť miesto dcéry. Udržujte priateľské kontakty mimo rodinu (zvlášť vhodní by boli noví známi z abstinentských klubov). Nebojte sa vyhľadať aj pre seba odbornú pomoc, ak cítite zúfalstvo a nevládzete ďalej. Dozviete sa, že je to problém mnohých mladých ľudí a naučíte sa mu čeliť a zvládať ho. Tým pomôžete aj dcére. Pokiaľ máte aj ďalšie deti, venujte sa im a nezanedbávajte ich, môžu Vám byť oporou. Pokiaľ ste na to dvaja (manžel, partner), ťahajte za jeden koniec, neprotirečte si, neobviňujte sa navzájom. Dcére určite pravidlá, prísne, nekompromisné, avšak láskavé (napr. už nebudeme platiť Tvoje dlhy, podáme trestné oznámenie za ukradnutie peňazí, šperkov, užívanie drog, vyhrážanie, nerátaj s vreckovým, najesť domov sa môžeš prísť len „čistá“ a nenafetovaná, triezva.... budeš prispievať na nájom, stravu, nevybavím Ti potvrdenie u lekára do školy/práce, vymením zámok vo dverách...) Nedajte sa vydierať, neustupujte, lebo by ste jej len umožňovali a zľahčovali drogovanie. Nemá zmysel hovoriť s ňou, keď je pod vplyvom drog. Počkajte a napr. zavčas ráno, keď droga vyprchá, sa s ňou pozhovárajte. Hovorte spolu o situácii, drogách a drogovaní, čo to obnáša pre dcéru (strata práce, nedokončená škola, zlé vzťahy v rodine, poškodenie zdravia – zostarne, bude škaredá, poškodí sa jej chrup, pečeň, môže zomrieť...), nechajte aj ju hovoriť o tom, prečo droguje a starostlivo zvážte protiargumenty. Dcéra by mala vedieť o dôsledkoch užívania drog (neukončí školu, nezamestná sa/stratí zamestnanie, stratí rodinu, bude na ulici, bude trestne stíhaná pre prechovávanie a užívanie drog, pre dlhy, krádeže, skončí vo výkone trestu...). Nemá zmysel venovať energiu tomu, že sa budete snažiť problém "ututlať". Na druhej strane oceňte aj malý krok k zlepšeniu, podporte dcérino sebavedomie. Ak ešte vždy nechce zmenu, trvajte na Vašich podmienkach, ale neodmietajte ju ako človeka (vždy môžeš prísť domov, ak nebudeš nafetovaná...). Tým, že zmeníte Váš prístup a správanie voči nej, donútite ju časom tiež k zmenám. Pracujte ako matka v prvom rade na zmene na sebe samej. Prečítajte si knihy o závislostiach, porozprávajte sa s odborníkmi, rodičmi s podobným problémom. Riaďte sa ich radami a skúsenosťami. Knihy dostanete v ktoromkoľvek kníhkupectve, nebojte si ich pýtať, tieto knihy číta mnoho ľudí, nebudete nápadná. Pracujte na zmene svojho postoja, získajte Vy sama potrebné informácie využite ich v každodennom živote. Zmena potrebuje čas (ani drogovanie nevzniklo zo dňa na deň), buďte trpezlivá a nevzdávajte sa. Veľa vytrvalosti, trpezlivosti a síl želá MUDr. Mária Martinove, PhD., psychiater