Mapa stránky Prejsť na obsah Kontakt

Trestno-právne aspekty činnosti sociálnych a terénnych pracovníkov - zriaďovatelia

13.05.2006

""Cieľom nového Trestného zákona v prvom rade malo byť zvýraznenie ochrany každého občana a špecificky poškodeného ako obete trestného činu. Zároveň sa malo zrýchliť a zjednodušiť trestné konanie. Zákon sa jednoznačne pritvrdil, sankcie sa zvýšili....""

Prednáška sa uskutočnila počas workshopu Harm Reduction dňa 26. a 27. apríla 2006 v Bratislave.

Novými právnymi predpismi sa založila možnosť zriaďovania krízových a resocializačných centier zameraných o.i. na pomoc drogovo závislým. Zriaďovateľmi budú najmä obce, vyššie územné celky, štátne orgány ale aj iní. Príspevok analyzuje trestnoprávne aspekty činnosti takýchto stredísk a možnosti postihu podľa nových trestnoprávnych noriem, ktoré by sa prípadne týkali pracovníkov zriaďovateľov takýchto stredísk. Účelom je poučiť o možnosti trestného stíhania,  napriek dobrému úmyslu a snahe pomôcť. Zaoberá sa aj vysvetlením formálnych znakov prečinu a zločinu podľa nového Trestného zákona.  Príspevok je určený pre neprávnickú verejnosť. .   

Orgány územnej samosprávy majú už z dávnejších právnych predpisov stanovené úlohy v oblasti sociálnej pomoci - jednak z ustanovenia  zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. §4, odsek 3, obec okrem iného

p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu,

Obdobne majú stanovené úlohy vyššie územné celky, aj keď tieto právne predpisy sú len rámcové. Až z nového zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele vyplývajú už konkrétne možnosti pomoci pre kategórie osôb priamo  vymedzených v zákone, t.j.:

a) pre dieťa, ktoré
1. má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, prechodný pobyt, povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt alebo má povolený tolerovaný pobyt 2) (ďalej len "obvyklý pobyt"),
2. je občan Slovenskej republiky a nachádza sa na území iného štátu,
3. nie je občan Slovenskej republiky a nachádza sa na území Slovenskej republiky bez sprievodu rodiča alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorej by mohlo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti (ďalej len "maloletý bez sprievodu"),
4. je mladistvý podľa osobitného predpisu, 3)
 
b) pre plnoletú fyzickú osobu do 25 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt (ďalej len "mladý dospelý"),
 
c) pre inú plnoletú fyzickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. 

Zákon samozrejme preferuje prirodzené rodinné prostredie, ale pripúšťa možnosti sociálnej práce v otvorenom prostredí, aj v účelovom zariadení. Priamo definuje zariadenia, ktorými sú:
- detský domov
- detský domov pre maloletých bez sprievodu
- krízové stredisko
- resocializačné stredisko pre drogovo závislých (ďalej len "resocializačné stredisko")
a  iné zariadenia zriadené na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona.
 Zriaďovateľom môže byť určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obec, vyšší územný celok alebo akreditovaný subjekt. Zákon kladie dosť vysoké požiadavky na pracovníkov takýchto stredísk a to aj z dôvodov, že sa v nich budú vykonávať výchovné opatrenia (zo zákona o rodine) a realizovať predbežné opatrenia.  Čo možno očakávať pri činnosti týchto stredísk z hľadiska trestného práva?
Od januára 2006 sú účinné v Slovenskej republike nové trestnoprávne predpisy a síce zákony č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon  (ďalej len TZ) a 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len TP), ktoré nahradili pôvodné trestné kódexy, ktoré boli výsledkom mnohých novelizácií, reagujúcich po roku 1989 predovšetkým na aktuálne potreby spoločnosti vyvolané dynamikou kriminality. Úloha trestného práva musí nastúpiť až vtedy, keď sa bezúspešne vyčerpali ostatné prostriedky. Cieľom nového Trestného zákona v prvom rade malo byť zvýraznenie  ochrany každého občana a špecificky poškodeného ako obete trestného činu. Zároveň sa malo zrýchliť a zjednodušiť trestné konanie.
Zákon sa jednoznačne pritvrdil, sankcie sa zvýšili. Vidíme to aj v časti upravujúcich postihy za trestné činy súvisiace s drogami: 

Pôvodný TZ: (§ 186)
 Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo prepadnutím veci.

Nový TZ:  (§ 171)
 (1) Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
  (2) Odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom rozsahu.

Zákon zároveň upravil v ust. § 135 definíciu prechovávania drog - budeme používať ďalej už len tento termín - pre vlastnú potrebu, čo je  množstvo, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu, a  prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu množstvo, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.

Pôvodný TZ: (§ 187)

 (1) Kto neoprávnene omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor
a) vyrobí, vyvezie, dovezie alebo prevezie,
 
b) kúpi, vymení alebo inak zadováži,
 
c) predá alebo inak sprostredkuje, alebo
 
d) prechováva po akúkoľvek dobu,
 potresce sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov alebo prepadnutím majetku, alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.

V tejto základnej skutkovej podstate bol najvyšší možný trest až osem rokov a práve tu nastala najvýraznejšia zmena:

Nový TZ:  (§ 172)

 (1) Kto neoprávnene
a) vyrobí,
 
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
 
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
 
d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Teda vôbec trestný čin výroby, dovozu, vývozu, kúpy, predaja, výmeny, prechovávania a sprostredkovania omamnej a psychotropnej látky alebo prekurzora sa zaradil medzi zločiny s hornou sadzbou trestu odňatia slobody desať rokov, čo bude mať závažné následky, ako si povieme ďalej. Takisto v ďalších odsekoch, kde sa trestá ten istý zločin pri kvalifikovanom spôsobe spáchania sa zvyšujú sadzby:

V odseku (2) a (3) sa pôvodná sankcia odňatia slobody na tri roky až desať rokov zvyšuje na desať až pätnásť rokov. Nový trestný zákon pripúšťa dokonca aj výnimočný trest ako niekto  spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen zločineckej skupiny alebo ak spôsobí takým činom smrť.
 
Treba sa zastaviť pri dikcii zákona - kto neoprávnene..., t.j. musí ísť o konanie, ktoré nie je povolené zvláštnym predpisom - tým je zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Ten upravuje  podmienky na pestovanie, výrobu, kontrolu, veľkodistribúciu, výdaj, používanie na vedecké, výskumné, výučbové a expertízne činnosti, na dovoz, vývoz a tranzit omamných látok, psychotropných látok a prípravkov. Tento zákon aj definuje omamné látky, aj ich rozdeľuje do troch skupín, určuje presné podmienky, za akých možno takéto látky skladovať, prevážať a pod., stanovuje podmienky odbornej spôsobilosti osôb, ktoré budú s takýmito látkami nakladať a pod. Povolenia vydáva príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva a len pre zaujímavosť: na základe tohto zákona aj mak siaty možno pestovať len ploche menšej ako 100 m2, na pestovanie na väčšej ploche je nutné mať povolenie a odbornú spôsobilosť a zákon špecifikuje ešte aj malým pestovateľom nasledovné povinnosti:

 Po zbere úrody maku treba ihneď zneškodniť makovú slamu alebo ju odovzdať výrobcovi omamnej a psychotropnej látky, ktorý je držiteľom povolenia na túto činnosť (§ 9 ods. 1 písm. b) tak, aby sa nemohla zneužiť na výrobu omamných a psychotropných látok.

Každý pestovateľ maku siateho na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok.
 
Je zakázané narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti.

Je nutné spomenúť, že existujú tri činy, ktoré sú trestné podľa §§ 339 - 341 TZ: Nadržovanie, Neoznámenie trestného činu a Neprekazenie trestného činu.

Za najvážnejšiu treba považovať dikciu § 340 Neoznámenie trestného činu:

 (1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
 
Vzhľadom na skutočnosť, že § 172 TZ (ten, ktorý stíha výrobu, dovoz, vývoz, kúpu, predaj, výmenu, prechovávanie a sprostredkovanie drog) ustanovuje už v základnej sadzbe trest odňatia slobody s hornou hranicou 10 rokov je tak zaradený teda medzi tie trestné činy, ktoré je povinný oznámiť každý, kto sa o nich dozvie.  V praxi to teda znamená (alebo by to malo znamenať), že aj pri činnostiach vykonávaných v oblasti či už protidrogovej prevencie, terénnej sociálnej práce, Harm reduction /práce s rizikovými klientami, a podobne, kde sa prichádza do kontaktu s užívateľmi drog je nutné oznámiť každú takúto výrobu, dovoz, prevoz, vývoz, kúpu a predaj, výmenu, prechovávanie po akúkoľvek dobu a sprostredkovanie drogy ako trestný čin. Ako to treba vykladať a ako by to malo prebiehať v praxi? Z ustanovenia vyplýva, že oznamovať nemusíme len konzumenta, ktorý má pri sebe drogy pre vlastnú potrebu v rozsahu tri až päť dávok, ale ak by sme aj o ňom vedeli, že si ich vyrobil, kúpil, vymenil, predal a podobne, takisto je nutné tento trestný čin oznámiť. Pri každom kontakte s klientom (trestné právo ho nazýva páchateľ), ktorí vykonajú sociálni pracovníci a o ktorom je zjavné, že kedysi v minulosti alebo dnes drogy vyrábal (akékoľvek konanie smerujúce k získaniu omamnej látky z iných látok, prechovával po akúkoľvek dobu, atď. a nemal ich len v rozsahu pre vlastnú potrebu), je nutné príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní toto oznámiť.  Z takto prísne chápaného pojmu by sme vlastne mali oznámiť každého klienta resocializačného strediska, ktorý sa zbavuje drogovej závislosti a nezačalo sa v jeho prípade ešte trestné stíhanie.

Kedy nám zákon dáva možnosť niečo takéto neoznámiť?

 (2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania.

Teda iba v prípade, ak ten koho máme oznámiť sa vyhráža nejakým spôsobom priamo nám alebo osobe nám blízkej alebo ak by sme mali oznámiť svoju vlastnú trestnú činnosť. Zo zákona však existuje aj skupina ľudí, ktorí sú priamo z tejto "oznamovacej" povinnosti vyvinení:
 
 (3) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak by oznámením trestného činu porušil
a) spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou činnosťou, alebo
b) zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti.
 
Pod písmenom b) môžeme rozumieť napr. vzťah advokáta ku svojmu klientovi, psychológa ku klientovi a čiastočne aj napr. vzťah lekára a pacienta, ale tu  sa mlčanlivosť týka len informácií o zdravotnom stave a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Otázku, či sem možno zaradiť pracovníkov príslušných zriaďovateľov rieši už spomínaný zákon č. 305/2005 Z.z.:

§ 96

 Zamestnanec príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obce alebo vyššieho územného celku, akreditovaného subjektu, ktorý plní úlohy ustanovené týmto zákonom, je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním opatrení podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Informácie poskytuje len v prípade, ak by ich zamlčaním bol ohrozený život alebo zdravie detí a plnoletých fyzických osôb alebo ak táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov (Trestný zákon)

Takže povinnosť mlčanlivosti, uložená zamestnancom príslušných orgánov a akreditovaných subjektov  sa na trestnoprávne konanie nevzťahuje.

Zákon hovorí o hodnovernom spôsobe. T.j. takom spôsobe, ktorý v nás tým, čo sme sa o ňom dozvedeli a jeho konkrétnymi okolnosťami,  vzbudzuje presvedčenie, že sa daný skutok stal.

Keďže aj v prípade nového trestného zákona a trestného poriadku, ako aj zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele ide o nové právne predpisy, až o nejaký čas bude možné zhodnotiť,  ako sa budú aplikovať tieto predpisy v praxi. Je však vhodné poznať možné riziká a právne aspekty spojené s takouto činnosťou.

 

 

 

 

 

 

 

index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&DocumentID=1486

Zdieľať

     

Drogová situácia v EU

Adresa

Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava