Spájanie síl v boji proti drogám"V Európskej únii žijú takmer dva milióny užívateľov drog a v dôsledku predávkovania zomrie každoročne približne 8 000 ľudí."
V Európskej únii žijú takmer dva milióny užívateľov drog a v dôsledku predávkovania zomrie každoročne približne 8 000 ľudí. Rozšírenie užívania drog je napriek miernej stabilizácii stále vysoké. Starosti spôsobuje aj výskyt HIV/AIDS a hepatitídy typu C medzi užívateľmi drog. Prvenstvo najčastejšej nelegálnej drogy si udržiava marihuana a za ňou nasleduje extáza a ďalšie syntetické drogy.
Neexistuje okamžité riešenie problémov spojených s drogami ani jednoduché prístupy v stratégii boja proti drogám. Je však určite potrebné vytvoriť spoločný rámec pre lokálne a regionálne prístupy, ktorý by viedol k úspechom v boji proti drogám. EÚ pracovala na vývoji európskeho modelu boja proti drogám od 90. rokov minulého storočia. Základným kameňom takéhoto prístupu je rovnováha medzi prevenciou, výchovou a liečbou so znižovaním ujmy na jednej strane a vymáhaním práva proti výrobe a distribúcii drog na strane druhej. Tento európsky model bol rozvinutý v rámci Stratégií a akčných plánov EÚ boja proti drogám, ktoré schválilo 25 členských štátov, a slúži ako model pre kandidátske krajiny.
Všeobecná stratégia pre roky 2005-2012
Súčasná Stratégia EÚ boja proti drogám (2005-2012), schválená Európskou Radou v decembri 2004, je zameraná na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia, kvality života a sociálnej súdržnosti dopĺňaním postupu členských štátov v prevencii a odstraňovaní užívania drog, závislosti a zdravotných a spoločenských škôd spôsobených drogami. Ďalším z cieľov je zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti pre širokú verejnosť podnikaním krokov proti výrobe drog, cezhraničnému obchodu, zneužívaniu chemických prekurzorov používaných na prípravu drog a preventívne opatrenia proti drogovej kriminalite. Akčný plán EÚ boja proti drogám (2005-2008), schválený v júni 2005, prenáša Stratégiu EÚ boja proti drogám do viac ako osemdesiatich konkrétnych krokov, ktoré podniknú členské štáty EÚ, Európska Komisia, Európske monitorovacie stredisko pre drogy a drogové závislosti (EMSDDZ) a Europol.V oblasti účinnej prevencie a liečby drogových závislostí máme už v súčasnosti množstvo skúseností. Aktivity zamerané na znižovanie dopytu po drogách v EÚ sú založené na vyhodnotení najúčinnejších postupov a pragmatizme. EÚ finančne podporuje projekty spojené s výchovou, prevenciou užívania drog v zábavných zariadeniach, ako napr. nočných kluboch alebo baroch, a substitučnú protidrogovú liečbu vo väzeniach. Spájanie profesionálov a vytváranie sietí pomohlo EÚ nájsť lepšie spôsoby šírenia informácií o znižovaní dopytu po drogách tak, aby sa členské štáty mohli učiť na skúsenostiach iných.
Špeciálna agentúra Spoločenstva so sídlom v Lisabone (Európske monitorovacie stredisko pre drogy a drogové závislosti, EMSDDZ) zozbierala a zanalyzovala informácie o drogách za uplynulých desať rokov, a tak poskytuje presné a spoľahlivé údaje, na ktorých sa budú zakladať účinné opatrenia na regionálnej, národnej a európskej úrovni v EÚ. Europol hrá dôležitú úlohu v zabezpečovaní strategickej a operačnej pomoci agentúram na vymáhanie práva v členských štátoch EÚ.
Oblasti výroby a pašerácke trasy
Väčšina heroínu prichádzajúceho do EÚ pochádza z Afganistanu a pašuje sa do EÚ Balkánskou cestou a Hodvábnou cestou (Stredná Ázia). Andská oblasť je hlavným dodávateľom kokaínu, ktorý sa preváža do EÚ po mori a letecky z Južnej Ameriky a Karibiku. Maroko je najväčším producentom hašiša dovážaného do EÚ. Európa je najväčším výrobcom amfetamínov a amfetamínových stimulantov, predovšetkým extázy, čo potvrdzuje aj fakt, že značné množstvo extázy zabavenej po celom svete pochádza práve odtiaľto.
EÚ sa snaží dosiahnuť zníženie produkcie kombináciou iniciatív v oblasti legislatívy a vymožiteľnosti práva. Zavádzanie jednotných európskych minimálnych sadzieb trestov za výrobu a distribúciu drog ma napomáhať spolupráci v tejto oblasti. Sledovacie a identifikačné systémy sa využívajú vytvorenie prepojení medzi zaistenými drogami tak, aby sa dali identifikovať miesta výroby a pašerácke trasy. Európska Komisia poskytuje týmto aktivitám finančnú podporu prostredníctvom svojho programu pre policajnú a súdnu spoluprácu v kriminálnych prípadoch (AGIS) a ďalších programov Spoločenstva.
Syntetické drogy rúcajú stereotypy
Trhy syntetických drog sa rapídne menia spolu s rastúcou popularitou nových látok alebo obmien tých starších. Užívatelia syntetických drog sú zvyčajne mladí ľudia, ktorí sú dobre spoločensky integrovaní a nezodpovedajú typickému obrazu drogovo závislého človeka. Syntetické drogy ich užívatelia často považujú za neškodné, dokonca módne. O dlhodobých účinkoch týchto drog sa však vie málo a je potrebný rozsiahlejší európsky výskum na túto tému.
Hlavnými cieľmi EÚ v tejto oblasti sú rýchly zber, analýza a výmena informácií o nových produktoch a vyhodnotenie rizík, ktoré predstavujú. Nakoniec by takéto produkty mali byť pod kontrolou v celej EÚ. Celoeurópsky varovný systém umožňuje zachytenie vznikajúcich trendov a nových syntetických drog. Poskytuje užitočné informácie pre členské štáty, ktoré rozvíjajú špecifické preventívne opatrenia a informačné kampane pre varovanie ľudí o rizikách predstavovaných novými látkami.
Pozri tiež: http://europa.eu.int/comm/justice_home/fsj/drugs/fsj_drugs_intro_en.htm