"Prof. Cindy Fazey ako medzinárodná expertka na protidrogovú politiku navštívila v týchto dňoch našu republiku. V Bratislave viedla workshop o metódach vyčíslenia sociálnych a ekonomických nákladov spojených s užívaním nelegálnych drog. Workshop bol súčasťou a vyvrcholením projektu „Sociálne a ekonomické náklady na boj proti nelegálnym drogám v SR“, ktorý je financovaný z prostriedkov EÚ. Prof. C. Fazey je riešiteľkou projektu. "
Prof.Cindy Fazey v Bratislave
Prof. Cindy Fazey ako medzinárodná expertka na protidrogovú politiku navštívila v týchto dňoch Bratislavu. Jedným z cieľov návštevy bola účasť na workshope o metódach vyčíslenia sociálnych a ekonomických nákladov spojených s užívaním nelegálnych drog. Podujatie zorganizoval Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog pri Úrade vlády SR. Workshop bol súčasťou a vyvrcholením projektu „Sociálne a ekonomické náklady na boj proti nelegálnym drogám v SR“, ktorý je financovaný z prostriedkov EÚ a profesorka Cindy Fazey je jeho riešiteľkou.
Požiadali sme ju o krátky rozhovor.
Čo vás priviedlo k tomu, že ste sa začali zaoberať medzinárodnou drogovou politikou ?
V OSN som pracovala ako riaditeľka Sekcie redukcie drogového dopytu. Podieľala som sa tu i na programe kontroly drog. Už v r. 1966 som robila doktorát z tejto oblasti. Isté obdobie som pracovala na Klinike pre liečbu drogovo závislých v Londýne. Bola prvou klinikou tohto druhu vo Veľkej Británii a vznikla z liečebne pre alkoholikov.
Medzinárodnú drogovú problematiku prednášate na Univerzite v Liverpoole. Pre koho?
Prednášam pre dve skupiny. Prvou sú študenti sociológie . Druhú skupinu tvoria študenti postgraduálneho štúdia psychológie, ktorí sa zaoberajú správaním závislých. V prvej skupine trvá kurz jeden semester. Zaradený je medzi nepovinné ( dobrovoľné) predmety. Preto medzi záujemcami mám nielen študentov sociológie, ale aj ekonómie, ap.
Pre postgraduálnych študentov je toto štúdium povinné. Trvá 12 mesiacov ( čiže nielen jeden školský rok ). V lete pracujú študenti na určených projektoch.
Učí sa spomínaná problematika tak obšírne aj na iných zahraničných vysokých školách EÚ ?
Myslím, že nie. Aspoň o tom neviem. Keďže som robila v OSN, snažila som sa zistiť stratégiu, protidrogovú politiku vo svete. Získala som istý nadhľad, perspektívu. Preto som o tom začala prednášať.
Rada by som pripomenula, že už pred prácou v OSN som začala spolupracovať na projekte ekonomických a sociálnych výdavkov spojených s užívaním nelegálnych drog vo Veľkej Británii a Holandsku.
Vydali ste viacero publikácií. Ktorú pokladáte za najzávažnejšiu ?
Vždy je to tá posledná. Ale ak ju mám presnejšie určiť, tak som bola spoluvydavateľka magazínu o medzinárodnej drogovej politike. Okrem toho som rada, že som sa podieľala na 10-ročnom výskume z tejto problematiky. Po 5 rokoch sme robili prierezovú správu a začali uplatňovať tento program. Okrem toho som robila správu o drogovej problematike v Afganistane. Svojím spôsobom vyznela kriticky pre britskú politiku.
Čo vás priviedlo na Slovensko ?
Kontraktačná firma ECO z Bruselu mi ponúkla spolupracovať na projekte Slovenska ako medzinárodnej expertke.
Dajú sa už porovnať verejné výdavky jednotlivých štátov EÚ ( v boji proti drogám ) ?
Na Slovensku túto oblasť ešte sledujem. Bolo potrebné zjednotiť metódy. Teraz iba spracúvam výdavky jednotlivých ministerstiev. Akonáhle ich budem mať, zosumarizujem ich a záverečné číslo tak môžeme porovnať s krajinami EÚ. Výdavky sa porovnávajú podľa percent z hrubého domáceho produktu.
V Anglicku boli údaje o verejných výdavkoch aktualizované, ale iba pre istú skupinu drog. Čiže nie sú úplné.
Problém na porovnávanie je práve v metodike. Nie je jednotná. Napríklad Poľsko používa metodiku z Francúzska, a tí ju prevzali z USA. Vychádzajú z vyčíslenia nákladov na chorobnosť. Keď sú ľudia kvôli drogám hospitalizovaní, či vo väzniciach a zomrú, je to vyčíslené ako strata v ekonomike. Podľa mňa však väčšina závislých nepracuje a väčšina väzňov ( kvôli pašovaniu drog ) už predtým bola nezamestnaná. Tak už vlastne zvyšovali náklady na ekonomiku. Mnohí liečení zo závislosti už predtým mali nejaké záznamy v trestnom registri, odišli zo školy, určitá časť bola negramotná. Bola by som prekvapená, keby si našli prácu. Hlavný dôvod vidím v zmene ekonomiky. Stále je menej manuálnej práce. Keď som prišla do Liverpoolu, v prístave pracovalo 20 000 ľudí. Teraz tú istú prácu obsiahne 200.
Rada by som zdôraznila, že na porovnávanie verejných výdavkov treba zjednotiť metodiku v rámci jednotlivých krajín EÚ.
Ako by sa, podľa vás, dala najúčinnejšie riešiť drogová problematika ? Kam by mali ísť prioritne verejné výdavky (pre túto oblasť ) ?
Podľa mňa sú najdôležitejšie dve oblasti – liečba a školy, ale tu je potrebné vzdelávať deti ešte pred prvým stretnutím sa s drogou. Prijateľne k ich veku.
V Anglicku je mnoho škôl s problémovým správaním sa žiakov. Kto často vyrušuje, napáda učiteľov a pod., toho riaditeľ vylúči zo školy. Presunú ho do špeciálnej školy, zariadenia, kde sa cíti stratení v celom tom systéme. Myslím si, že sa nerobí dosť vhodnejších opatrení.
Ako príklad uvediem matku, ktorá bola týždeň vo väzení. Jej dve deti vôbec nechodili do školy, mali problémy s drogami, sexom,... Ale predtým, než takto začali žiť, mali nejaký základný problém . Už ten im mali pomôcť riešiť.
Mnohí mladí berú drogy zo zvedavosti, iba príležitostne. Raz za čas. Práve preto ich treba v školách vzdelávať čo najskôr. Akonáhle bude dostatok zdrojov pre školy, až potom by som vyčlenila financie na detoxifikačnú liečbu a na resocializáciu. Pochopiteľne, aj pre políciu a colníkov, ktorí sa snažia zastaviť obchod s drogami. Lepšie je využiť čas na zastavenie obchodu, než potom chytať po uliciach drogovo závislých.
V Anglicku takéto vzdelávanie na školách ešte nie je. V Kanade však mali už pre 25 – 30 rokmi veľmi dobre vyprofilovaný program pre 6-ročné deti. Animované rozprávky so zameraním na zdravý životný štýl.
Zbytočné je hovoriť deťom, aby nefajčili, keď ich otec doma denne fajčí.
U nás platí, že ak nejaký študent práva je obvinený kvôli drogám, tak sa nemôže stať právnikom. Takýto príklad u nás zaberie ( ale nie u tých, ktorí budú manuálne pracovať ).
Vzdelávanie by malo byť vzdelávaním, nie iba poskytnutím informácií ( keď príde prednášateľ do triedy, spraví prednášku, aj niekoľko,...bez nejakého efektu) .
Vzdelávanie v oblasti drog je dlhodobým procesom, a treba ho zahrnúť do zdravého životného štýlu.
Ďakujem za rozhovor
dr050923