Mapa stránky Prejsť na obsah Kontakt

Rozhovor o twinningu, drogách a Fredovi...

31.01.2007

" S menom dr. Artura Schoersa sa mohli stretávať účastníci nedávno skončeného twinningového projektu hlavne jednak na pozvánkach, ale aj v reáli, keď figuroval on sám ako prednášajúci alebo supervízor prebiehajúcej aktivity."


Na úvod niekoľko faktov z Národnej správy 2006

V roku 2005 bola zahájená realizácia projektu Prechodného fondu 2004 tvoreného z prostriedkov Európskych spoločenstiev v celkovom objeme 1,5 mil. € a dotácie zo štátneho rozpočtu  SR v objeme 0,7  mil. €. Názov projektu je "Implementácia Národného programu boja proti drogám v SR na roky 2004 - 2008". Riešiteľom projektu je GS VM DZKD v spolupráci s ministerstvami pôsobiacimi vo VM DZKD. Projekt má tri časti: Twinnigovú časť  (0,9 mil. €), malá grantová schéma (1,05 mil. €) a technická asistencia (0,25 mil. €).
Twinningová časť, ktorej hlavnou úlohou bolo posilniť  prostredníctvom komunikácie, koordináciu a spoluprácu zainteresovaných subjektov sa realizovala  v dĺžke 18 mesiacov v rokoch 2005 - 2007 so zahraničnými partnermi: Nemecká spolková republika (senior partner) a Česká republika (junior partner). Táto časť projektu bola  členená na 5 komponentov:
- Úvodná fáza,
- posilnenie kapacít v systéme znižovania dopytu po drogách na národnej úrovni,
- posilnenie  a ďalší rozvoj kapacít národného systému znižovania ponuky drog,
- posilnenie kapacít v systéme znižovania dopytu po drogách a posilnenie spolupráce na regionálnej a miestnej úrovni,
- hodnotenie a záverečná konferencia.
na roky 2005 - 2006 plánovaných 50 akcií v podobe workshopov, seminárov, tréningov, z ktorých sa už väčšina uskutočnila. Spolu sa týchto akcií zúčastnilo  vyše 30 zahraničných expertov zo SRN a ČR a  500 účastníkov zo Slovenska.  V roku 2006 celkom 50 odborníkov pre drogovú problematiku zo Slovenska malo možnosť  navštíviť v Spolkovej republike Nemecko a ČR rôzne inštitúcie a zariadenia pôsobiace v drogovej oblasti.
Záverečná medzinárodná  konferencia k twinningovej časti projektu sa uskutočnila  v dňoch 12.- 13. decembra 2006 v Bratislave.


S menom dr. Artura Schoersa sa mohli stretávať účastníci nedávno skončeného twinningového projektu  hlavne  na pozvánkach, ale aj v reáli, keď  on sám figuroval ako prednášajúci. Jeho pozícia  sa v rámci 18 mesiacov prebiehajúceho projektu na podporu  zavádzania Národného programu boja proti drogám 2004 - 2008  označovala skratkou RTA resp. Resident Twinning Advisor, čo znamená twinningový poradca  sídliaci v prijímajúcej, hostiteľskej krajine.  RTA je  bezprostredne a po celú dobu spätý  s organizáciou a realizáciou projektu a preto sa táto funkcia zvykne označovať  aj ako  chrbtová kosť" twinningu

Pán Schoers sa 17. januára 2007 lúčil so svojimi  kolegami  z Generálneho sekretariátu. Okrem iného spomínal na prvé dni pobytu na Slovensku, keď pred 18 mesiacmi do  vtedajšej  "rezidencie" Generálneho sekretariátu výboru ministrov v Petržalke dochádzal  na bicykli,  z  čoho bolo vraj niekoľko ľudí v šoku ... Pán Schoers tiež prisľúbil, že zodpovie na niekoľko otázok pre www.infodrogy.sk. Tu sú spolu s jeho odpoveďami.  

Január 2007  znamená  teda oficiálny koniec projektu. Z môjho pohľadu, ktorý formovalo niekoľko návštev na aktivitách twinningu to bol  projekt o komunikácii,  o výmene skúseností a poznatkov, o tom, ako sa isté veci dajú robiť lepšie a o tom, ako sa isté veci vôbec dajú robiť  a niekedy možno aj o tom, ako sa vyhnúť chybám. Myslíte si, že projekt - odhliadnuc od oficiálnych hodnotení  splnil tento cieľ - samozrejme,  ak toto bolo cieľom ?  

Artur Schoers: Myslím si, že tých minimálne 50 prevažne dvojdňových aktivít (tréningy, workshopy a semináre, študijné pobyty apod.) vybudovali dobrú platformu nielen pre výmenu poznatkov na medzinárodnej úrovni, ale pre vzájomnú interaktivitu a komunikáciu slovenských odborníkov. My sme v podstate podporovali potrebnú diskusiu  v niekoľkých oblastiach (podľa projektu - v prevencii, liečbe, reintegrácii,  redukcii ponuky a činností Národného monitorovacieho centra pre drogy) na lokálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Osobitný zreteľ sa kládol na modely najosvedčenejších praktických postupov -  good pracitice a  zlepšenie spolupráce a koordinácie zainteresovaných riadiacich  a výkonných pracovníkov. Dobrá komunikácia, a to nielen počas aktivít twinnigu - je  podstatou všetkého.  A ak sme až do konca zaznamenávali  veľký záujem o účasť na našich seminároch, workshopoch a aktivitách, potom bol projekt  najmä z tejto stranky úspešný 

 Strávili ste rok a pol v inej krajine v inej kultúre a stretli ste množstvo rôznorodých ľudí. Aký je Váš názor na Slovensko a Slovákov vo všeobecnosti  a aký je podĺa Vášho názoru profesionálny potenciál tých účastníkov, ktorí sa zúčastňovali na jednotlivých seminároch a ďalších vzdelávacích aktivitách. Ja osobne nepochybujem o tom, že sú to správni ľudia na správnych miestach, práve pokiaľ ide o ich odbornosť - nie vždy sú však na pozíciách, kde môžu o niečom rozhodovať a už vôbec nie na takých,, kde by mohli rozhodovať o napr. o financiách...   

Artur Schoers : Slovensko sa mi veľmi páči a aj  obyvatelia  tejto malej a peknej krajiny. Ako cudzinec som bol rád v dobrej atmosfére, ktorá vládla na GS. Moji tunajší kolegovia boli veĺmi priateľskí a nápomocní. Po prvýkrát som žil tak dlho v cudzej krajine, čo nebolo bez problémov, pretože istá jazyková  bariéra tu určite bola.  Ale  napokon som stretol aj mimo pracoviska ľudí, s ktorými som nadviazal dobré vzťahy.
K druhej časti Vašej otázky.  Možno povedať , že bez ohľadu na to, kde ste, niekedy si môžete myslieť, že, práve tu nie sú tí správni ľudia na správnom mieste. Ale napokon vždy nájdete aj tých  správnych ľudí, ktorí  podporujú Vás a nové myšlienky. Práca s takýmito konštruktívne uvažujúcimi ľuďmi potom môže viesť k potrebným zmenám a rozvoju aj v praxi. Napríklad v Nemecku  bola dlhá a ťažká  diskusia o tom, či je treba programy harm reduction - teda programy na znižovanie následkov škodlivého užívania drog, ako sú výmenné programy striekačiek a ihiel a šírenie  informácií o bezpečnom užívaní drog. Podľa mňa  tlak na politikov  bol výsledkom dobrých argumentov a zmysluplných diskusií ľudí z praxe a vedy, a to prinieslo  silný vietor zmien do nemeckej drogovej  politiky.

 Vy osobne ste odborník na drogovú prevenciu, a to nielen v teoretickej úrovni, ale máte svoje skúsenosti predovšetkým z praxe. Prevencia je aj jedným zo štyroch pilierov Národného boja proti drogám na Slovensku a podobná dôležitá úloha sa prevencii pripisuje v celej Európe. Ale  podobne ako v celej Európe počty užívateľov drog rastú. Na Slovensku to nie je také dramatické, ale napriek tomu možno nadobudnúť dojem, že  formy preventívnych programov a aktivít asi nie sú také efektívne ako by mohli byť ( alebo ako sa očakáva, že budú). Na jednej strane sa vykazujú čísla o preventívnych programoch a aktivitách v rôznej úrovni ( všeobecnej, selektívnej či indikovanej), na druhej strane nemáme akoby kontrolnú skupinu, ktorá by bola bez akejkoľvek formy prevencie. Takže mohli by sme povedať, že nejaká prevencia je lepšia ako nijaká, ale je to v prípade prevencie drogových závislostí a drogového správania dostatočné ?  

Artur Schoers: Z vedeckého  hľadiska niekedy nie je ľahké  preukázať  výsledky vplyvu prevencie. Takže taký priamočiary vzťah merania úspechu prevencie  vo vzťahu k množstvu užívateľov drog tu nie je. Pri indikovanej prevencii - zameranej na rizikových jednotlivcov - nám viac záleží na tom, aby títo - už užívatelia drog -   neprešli do úrovne problematických užívateľov. Pri prevencii alkoholizmu je určite cieľom aj  abstinencia, ale aj minimalizácia množstva príležitostí, kedy sa má piť a kedy sa pije veľa, vyhýbanie sa konzumácii alkoholu pred riadením motorového vozidla alebo aj bicykla (  prevencia typu dont drink and drive!) je rovnako prevenciou.  Vytvorenie kontrolnej skupiny je problematické z etických dôvodov -   jednoducho nemožno podporovať užívanie drog ... 
Ak sa rozhodneme vložiť energiu do prevencie  mali by sme si zvoliť reálne ciele, sústrediť sa na cieľové skupiny, pracovať s kvalitnými metódami a priebežne hodnotiť samotný projekt. Myslím si, že by sme sa mali snažiť o isté minimálne štandardy a nielen  o "nejakú" prevenciu. Teda podporiť ľudí v ich motivácii neprekročiť  istú hranicu a neupadnúť do dysfunčného užívania či zneužívania drogy alebo pomôcť im nájsť ich vlastné  zdroje  sebakontroly.

Takmer okamžite - ešte pri  zahájení projektu, keď experti z nemeckej a českej strany prezentovali svoje  aktivity  - ma zaujala myšlienka  akčnej intervencie voči mladým užívateľom drog v Nemecku, ktorí už prídu do styku s " rukou zákona".  Namiesto toho, aby ich  polícia  kriminalizovala ďalším striktným postupom podľa  zákona, ponúkne im možnosť  zúčastniť sa preventívneho programu a táto účasť sa v ďalšom postupe (prokuratúra, súdy) zohľaduje.
Neskôr som sa dozvedela, že projekt sa volá FreD, že niečo podobné  robia aj v rakúskom Klagenfurte, v austrálskej provincii Viktória... Určite existuje oveľa viac podobných aktivít, realizovaných v pevnom a dôkazmi podloženom presvedčení, že odsúdenie a väzba  prvopáchateľov za  spáchanie trestného činu  prechovávania drog pre vlastnú potrebu  nie je tým  pravým orechovým...  

 - Myslíte si, že takýto projekt  vychádzajúci z predpokladu, že mladí a veĺmi mladí ľudia, ktorí experimentujú s drogou a súčasne majú svoj prvý zážitok s kontaktu s represívnymi zložkami, môžu byť  ovplyvnení takýmto preventívnym programom a zmenia svoje drogové správanie? Preventívny program FreD ponúka nielen informácie o drogách a ich škodlivých účinkoch, ale aj  možnosti ako sa dozvedieť viac o svojich vlastných schopnostiach a  prebudiť  ich k životu .

Artur Schoers:  FreD je jedným z evalvovaných projektov sekundárnej prevencie. Je zameraný na cieľovú skupinu prvoužívateľov drog, ktorí prišli do kontaktu s políciou. Výsledky ukazujú, že tento kontakt s represiou môže byť dobrým momentom, kedy "nasadiť" preventívny zásah.  Tréning  prostredníctvom dobrých trénerov a metód sebareflexie môžu podporovať vôľu a motiváciu zmeniť svoje postoje a aj správanie iným smerom, než je pokračujúca drogová kariéra. Napokon fakt, že projekt jednoducho nemôže existovať bez účasti  represívnych a pomáhajúcich zložiek  a  privádza k jednému stolu profesionálov z oboch  strán  je nepochybne ďalším a nie posledným pozitívom  projektu  FreD.
 

Vďaka za rozhovor

 

 

Pozn.
Projekt FreD - včasnej intervencie prvoužívateľov drog -  prezentovaný v rámci twinningovového komponentu  zameraného na posilnenie  a ďalší rozvoj kapacít národného systému znižovania ponuky drog sa  stretol  s pozitívnym prijatím, a to na strane  prítomných potencionálnych realizátorov z pomáhajúcich inštitúcií. 

Minister spravodlivosti  SR Štefan Harabin nedávno deklaroval vôľu  k miernejším trestom pre prvopáchateľov trestných činov.  Citujem:
"Ide o to, aby sudca na základe všetkých okolností prípadu, posudkov psychológov, psychiatrov, závažnosti skutku, uložil ten správny a primeraný trest. Za závažné zločiny ako sú vraždy, predaj drog a podobné delikty sa tresty zmierňovať nebudú. Opakujem: pre prvotrestaných a za mierne delikty vrátime súdu právo rozhodovať citlivejšie o týchto otázkach." 
 

Niekde medzi tým je miesto pre FReDa.

Eleonora Kastelová

070131
 

Zdieľať

     

Drogová situácia v EU

Adresa

Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava