"Počet drogovo závislých osôb na Slovensku sa v rokoch 2004 až 2006 stabilizoval približne na rovnakej úrovni."
Hosťami besedy z prvej ruky boli doktorka Daniela CIMBALOVÁ, terapeutická garantka z resocializačného zariadenia Rold Tomky a bývalá klientka tohto zariadenia 22 ročná Katka, ktorá terapiu ukončila pred rokom a teraz ju prijali dokonca na vysokú školu. Hlavnou témou besedy bola drogová závislosť a jej liečba.
Počet drogovo závislých osôb na Slovensku sa v rokoch 2004 až 2006 stabilizoval približne na rovnakej úrovni. V roku 2004 sa z rôznych závislostí liečilo u nás 2315 ľudí. Znižuje sa však veková hranica prvého kontaktu s drogou, vyskúšalo ju 35 percent detí vo veku od 15 do 17 rokov. Najviac sa fajčí marihuana a hašiš, no prejavuje sa aj vysoká závislosť na alkohole a prchavých látkach. Doktorka Daniela CIMBALOVÁ uviedla, že k nám sa tvrdé drogy dostali v roku 1990 91. Vtedy pracovala v Centre pre liečbu drogových závislostí. Museli si zháňať informácie, potrebovali vedieť ako ten pacient myslí. Napriek tomu, že je to závislosť, je to trochu odlišné od závislosti od alkoholu alebo prchavých látok. Bola v zahraničí, aby zistila ako taká liečba prebieha. Okrem iného sa dostala aj do resocializačného zariadenia, ktorý mal resocializačný program. Nepatrí to už pod ministerstvo zdravotníctva. Je to vlastne ďalšie štádium liečby, kedy to už ani nie je liečba, ale niečo po nej. Ide prevažne o mladých ľudí, ktorí v živote niečo začali a nezačali dobre. Úlohou resocializačného zariadenia je vytvoriť minimodel života, s tým, aby sa klienti naučili nové návyky, tak ako sa v živote robia. Tento program trvá jeden rok.
Katka z Hlohovca absolvovala terapiu v resocializačnom zariadení Rold Tomky pred rokom. Uviedla, že k drogám sa dostala v podstate tým, že sa chcela dostať do nejakej partie. Bola dosť utiahnuté dieťa a pociťovala potrebu nejako sa zviditeľniť. Začala alkoholom, potom sa dostala k fajčeniu marihuany. Keď vystriedala partiu, dostala sa k tvrdým drogám. Trvalo to asi 5 rokov. Jej poslednou kvapkou bolo, keď jej otec zobral kľúče od domu a povedal jej, že môže v tom pokračovať, ale nebude bývať doma. Od rodičov dostala ešte ultimátum, že keď absolvuje liečbu, môže sa domov vrátiť.
Doktorka CIMBALOVÁ priznala, že keď pracovala ako praktická lekárka bola závislá od alkoholu. Jej otec bol alkoholik a ona si hovorila, že jej sa to nemôže stať. Myslela si, že keď je lekárka, že tomu rozumie. Začala piť spoločensky. Prechod do závislosti človek na sebe nezbadá. Varovné signály aj upozornenia svojej matky ignorovala. Trvalo to 15 až 17 rokov, ale asi 10 rokov to bola veľmi tvrdá závislosť. Riaditeľ ju úradnou formou poslal na liečbu. Zlom nastal až vtedy, keď si uvedomila, že chce sama rozhodnúť o sebe. Inšpirovalo ju to k tomu, že začala pracovať v Centre pre liečbu drogových závislosti na Hraničnej ulici v Bratislave.
STORIN