"Úrad pre drogy a kriminalitu OSN pripravuje na zverejnenie správu, ktorá konštatuje, že na svete je okolo 200 miliónov závislých osôb, čo tvorí celkovo asi 5 % svetovej populácie. "
Roman JURAŠKO, moderátor:
"Našim ďalším ranným hosťom je pán doktor Blažej SLABÝ, riaditeľ sekretariátu Výboru pre drogové záležitosti, vitajte medzi nami. Už ako z názvu toho vášho funkčného zariadenia vyplýva, tak sa budeme rozprávať o drogách, o drogovej problematike a nielen o drogách u nás doma, pretože to nás skutočne veľmi trápi, ale predovšetkým ako to vyzerá vo svete, pretože či chceme alebo nechceme, sme v tejto oblasti úzko spojení s týmto vonkajším svetom, takže ako je to so situáciou drogovo závislých vo svete?"
PhDr. Blažej SLABÝ, CSc., výbor pre drogové závislosti:
"Úrad pre drogy a kriminalitu OSN každoročne sleduje túto situáciu aká je vo svete a práve v tomto období sa pripravuje na zverejnenie správa, ktorá konštatuje o tom, aká je situácia. Tieto údaje sa pripravujú publikovať koncom tohto mesiaca na špeciálnej konferencii, kde vlastne budú tieto údaje zverejnené, ale aspoň za všetky môžeme uviesť jedno, že na svete je okolo 200 miliónov závislých osôb, čo tvorí celkovo asi 5 % svetovej populácie. Za všetky tie konkrétnejšie údaje môžem uviesť aspoň ten, že 160 miliónov z týchto osôb, to je asi 4 % osoby sú osoby, ktoré sú závislé od produktov kanabisu, čiže konope a je to predovšetkým marihuana a hašiš."
Lenka ŠOÓŠOVÁ, moderátorka:
"Aká je situácia u nás na Slovensku?"
B. SLABÝ:
"Najrozšírenejšou drogou na Slovensku je taktiež ako je to vo svete, je to marihuana, ale samozrejme sú tu aj iné drogy. Veľmi vážnym problémom sa stávajú syntetické drogy. V Európe bol zaznamenaný určitý pokles a v Spojených štátoch amerických veľmi výrazný pokles tzv. tanečnej drogy extázy. Spojené štáty americké uvádzajú až 60 % pokles. Uvidíme aký ten vývoj bude nahlásený na Slovensku, ale prudko narastá v užívaní práve marihuany. Bol mierny ústup v užívaní heroínu, ale posledné signály, ktoré dostávame z centier priebežných drogových závislostí hovoria, že opäť sa ten heroín začína trochu dvíhať."
R. JURAŠKO:
"Vy ste vlastne, ak môžem do toho vstúpiť priniesli graf s týmto úzko spojený, ktorý konkrétne ukazuje ako to je s užívaním drog a resp. s liečbou osôb, ktoré sú závislé na týchto jednotlivých drogách. To červené je heroín, tak ste hovorili a to zelené?"
B. SLABÝ:
"To zelené sú práve produkty kanabisu a je to predovšetkým marihuana. Ako vidíme, od roku toho 94¤, 96 sa nám počet liečených osôb závislých od marihuany zdesaťnásobil. Je to okolo 300 osôb."
R. JURAŠKO:
"Môžme ešte jeden graf ukázať, keď už hovoríme o tom Slovensku. Tu je zase rozloženie drogovo závislých osôb na území Slovenska, ako to vyzeralo v roku 94¤, to je ten najmenší graf a teraz ako to vyzerá."
L. ŠOÓŠOVÁ:
"Tam býva Bratislava."
B. SLABÝ:
"V roku 94 vlastne Bratislava je tou červenou farbou a zelená farba je ostatná časť Slovenska. Zatiaľ čo v roku 94¤ prevažná väčšina liečených osôb bola v Bratislave, vidíme, že za tých 10 rokov sa nám to výrazne zmenilo a vlastne 2/3 liečených osôb sú liečené mimo Bratislavy, sú tentokrát vedení podľa bydliska, to znamená, že vidíme sa nám vlastne mení ten pomer, zatiaľ čo predtým to bola hlavne tá Bratislava teraz už nadobúda nám. Drogový problém sa stáva vážnym problémom aj v ďalších mestách, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, ale aj Košice."
R. JURAŠKO:
"Poďme teraz opäť trošku do sveta. Vy ste boli na konferencii v Lime, takže aké sú výsledky alebo výstupy z tejto konferencie?"
B. SLABÝ:
"Konferencia v Lime bola jedna z viacerých konferencií, ktoré organizuje Európska komisia, ktorá uzatvára také regionálne a subregionálne partnerstvá s rôznymi časťami sveta, kde Európa má evidentný záujem, aby tu došlo jednak k obmedzeniu pestovania drog, pretože z týchto krajín sa hlavne dovážajú tie drogy do Európy, ale samozrejme je tu podpora aj najrôznejších procesov liečby, resocializácie znižovania škôd a práve Lima je hlavným mestom Peru bola pre toto stretnutie veľmi dôležitá, pretože vlastne andský región a celá latinská Amerika je vážnou hrozbou pre Európu práve v pestovaní libozu a kokaínu."
L. ŠOÓŠOVÁ:
"A čo sa proti tomu robí?"
B. SLABÝ:
"Robí sa toho dosť veľa. V prvom rade je to rozvíjanie tzv. alternatívnych programov rozvoja, to znamená, že na tých teritóriách, kde sa pestuje hlavne koka tak sa zavádza pestovanie iných plodín, konkrétne v tom andskom regióne sú to plochy v objeme niekoľko tisíc hektárov, kde sa začínajú pestovať iné plodiny. Idú tam pomerne veľké finančné prostriedky na podporu, len v roku 1998 práve do piatich krajín Bolívia, Peru, Ekvádor, no 5 krajín andského regiónu išla podpora v objeme okolo 140 miliónov EUR."
R. JURAŠKO:
"Toto je región, ktorý sa zaoberá vývozom produktov koky. Ako je to s ostatnými narkotikami?"
B. SLABÝ:
"Pre Európu ďaleko väčší problém však je krajina, ktorá je trochu geograficky bližšie a to Afganistan. Afganistan je dnes veľmi vážny problém pre celý svet. V Afganistane sa za posledných 5 rokov zvýšila produkcia heroínu mnohonásobne, zatiaľ čo, aby som to dal do konkrétnych čísiel v roku 2000 to bolo okolo tých 900 ton vyprodukovaného heroínu ročne. Za minulý rok sa odhaduje ten objem až 4700 ton. Afganistan produkuje 87 % svetovej produkcie heroínu, je to veľmi vážna hrozba pre Európu, ale aj celý svet."
R. JURAŠKO:
"Vy ste vlastne hovorili, že aj z pohľadu hrubého domáceho produktu vývoz ópia, to je veľmi významný z pohľadu Afganistanu."
B. SLABÝ:
"Je to vyše 60 % hrubého domáceho produktu a v prípade Afganistanu je to veľmi citeľné, je to krajina, ktorá sa zmieta vo vážnych ekonomických a sociálnych problémoch a pre mnohých drobných farmárov je vlastne pestovanie najrôznejšej odrody alebo rôznych podôb drogy hlavným zdrojom obživy, čiže je opäť v záujme Európy, aby u týchto krajín išla rozsiahla pomoc a hľadali sa tu alternatívne programy rozvoja."
L. ŠOÓŠOVÁ:
"Ako sú na tom okolité štáty, taká Ukrajina?"
B. SLABÝ:
"Sú na tom veľmi zle, pretože je vytváraný káder tejto krajiny práve s nelegálnym tranzitom drog, ale kde to je veľmi zlé, tak to sú bezprostredne susediace krajiny centrálnej Ázie, kde sa častokrát práve po vzore Afganistanu začína prudko rozvíjať pestovanie ópia a narastá tu hrozba. Vymyká sa z tejto skupiny krajín Kazachstan, ktorý sa postupne zaraďuj na 2. miesto v produkcii kanabisu, resp. konope, z ktorej máme tu našu známu marihuanu. Najväčším producentom marihuany na svete je Maroko, je osobitne aj sledovaná situácia v Maroku cez rôzne inštitúcie OSN alebo Európske komisie a máme vážne signály, že sa prudko zhoršuje situácia práve v Kazachstane, kde sú nesmierne plochy, kde jednoducho a proste sa to nedá ustriehnuť."
R. JURAŠKO:
"Mňa ešte zaujíma jedna vec, že ako je to možné, že možno je to veľmi, veľmi vágna otázka, ale ako je to možné, že keď sa dokáže jasne lokalizovať, kde ten problém vzniká, je taký problém proti nemu bojovať, čiže vie sa, že napr. Maroko vyváža marihuanu, nedá sa tam nejak tvrdšie zasiahnuť?"
B. SLABÝ:
"Je to veľmi komplikované, pretože vediem tej najvypuklejší príklad toho Afganistanu, kde je to územie tak reštrukturované, že sa ťažko do tých niektorých lokalít preniká. Pestovanie maku je sezónne, tam sú dve úrody do roka a zničí sa to na nejakej ploche a za chvíľu je to zase niekde inde. V tom Maroku je to možno jednoduchšie, ale preto takisto marihuana je rýchlo obratková plodina a zničí sa to na jednej strane niekde inde. Dokonca zavádza sa teraz a nie, že sa zavádza, ale to už funguje aj sledovanie týchto plôch cez satelit, čiže je to zmapované. Faktom je ale práve ten sociálny rozmer, že častokrát pre tých drobných farmárov je to ťažké to takto povedať, ale pre tých drobných farmárov je to jediný zdroj obživy."
L. ŠOÓŠOVÁ:
"Hlavne niekde je marihuana aj legálna."
B. SLABÝ:
"Je legálna, ja lepšie by som povedal, je zjednodušený jej prístup."
R. JURAŠKO:
"Pán doktor, ďakujeme, že ste medzi nás prišli, že ste nás opäť oboznámili s týmito faktami a skutočnosťami. Verím, že boj s drogami, ak sa to tak dá povedať, bude niekedy dobojovaný a to samozrejme víťazne. Takže pekný deň vám prajem."
STORIN