Slovník pojmov

Sociálne vylúčenie, teda proces separácie jednotlivcov od spoločnosti v dôsledku napr. nedostatočného vzdelania, rasy, pohlavia, veku a pod. Príčiny sociálnej situácie súvisiacej so sociálnou inklúziou sú napr. demografické zmeny, ekonomické zaťaženie domácností,  príjmová nerovnosť (ktorá ma okrem iného aj svoj regionálny aspekt), nezamestnanosť, nedostatok v prístupe k inštitúciam apod.
Sociálnu exklúziu odlišujeme od pojmu chudoby, ktorá je chápaná predovšetkým ako nedostatok (finančných) zdrojov alebo materiálna núdza.
           
Zdroj: www.esf.gov.sk/documents/101_FSR_T.doc

Proces začleňovania sa jednotlivca do spoločnosti, proces sociálneho učenia, v ktorom si osvojuje kultúru spoločnosti, spoločenského prostredia, ktoré poznáva, kooperuje s ním a stáva sa jeho efektívnym členom. Produktom procesu socializácie je formovanie špecificky ľudských spôsobov reagovania, vnímania, myslenia, cítenia, teda formovanie sa ako sociálnej bytosti i ako individuálnej osobnosti. Socializácia sa uskutočňuje v činnosti, v sociálnom styku a v sebauvedomovaní. Hlavným prostriedkom socializácie je výchova v rodine a v rámci skupín, do ktorých jednotlivec vstupuje prostredníctvom identifikácie s pravidlami, ktoré tam platia.

Solvenciá - organické rozpúšťadlá, predstavujú v podstate náhradnú drogu (pozri droga). Vdychovanie pár organických rozpúšťadiel predstavuje mimoriadne nebezpečnú formu intoxikácie okrem iného aj tým, že tieto prostriedky sú relatívne bezproblémovo dostupné v obchodnej sieti. Ide o rôzne rozpúšťadlá, riedidlá, lepidlá, kaučukové tmely, čistiace prostriedky, laky, odlakovače, leštidlá, zvýrazňovače, rozmrazovače, čistiace prostriedky, hnacie plyny rôznych aerosolových sprejov (freóny). V ideálnom prípade ide o čisté koncentrované rozpúšťadlá organických látok - toluén, éter, benzén, xylén, trichloretylén, acetón, benzín, chloroform, metylchloroform, cyklohexanon a ďalšie. Vzhľad : Ide o veľmi heterogénnu skupinu (celý rad chemických prípravkov) vyskytujúcu sa v rôznych formách voľne dostupných na trhu. Spôsob aplikácie : Všetky prchavé látky typu organických rozpúšťadiel vstupujú do organizmu inhaláciou (pozri inhalácia) - fetovaním. Tieto látky majú prirodzenú schopnosť uvoľňovať svoje molekuly do ovzdušia už pri izbovej teplote (vdychovanie za studena). Konzumenti inhalujú solvenciá hlbokými vdychmi nosom (sniffing) priamo z transportného obalu alebo z navlhčeného kusa látky, prípadne porézneho materiálu (napr. špongia). Za účelom zvýšenia „efektu“ sa snažia čo najviac uzavrieť priestor inhalácie (pod prikrývkou, dekou, plastikovým vrecom a pod.). Vplyvy a riziká : Solvenciá majú euforizačný, halucinačný, až anesteticko - narkotizujúci účinok. Pôsobia priamo toxicky na neuróny CNS a na myelínové pošvy najmä centrálnych nervových vlákien. Po aplikácii sa obvykle dostaví pocit eufórie (pozri eufória), časté sú rozsiahle vizuálne i sluchové pseudohalucinácie až halucinácie (pozri halucinácia), pocit depersonalizácie (pozri depersonalizácia), uvoľňujú sa morálne zábrany. Intoxikácia (pozri intoxikácia) sa objaví v priebehu 5 - tich minút, efekt odoznie zhruba behom 30 minút. Inhalácia solvencií patrí k najprimitívnejším a zdraviu veľmi nebezpečným formám drogovej závislosti (pozri drogová závislosť). Chronická závislosť sa môže vyvinúť už po niekoľkých expozíciách. Následky na psychické a fyzické zdravie (pozri zdravie) subjektu sú otrasné. Už po krátkom období sa objavuje zhoršenie pamäťovej výkonnosti, náhle zhoršenie školského prospechu (ak ide i žiakov - študentov), apatia, nezáujem o seba a okolie, deteriorizácia psychiky, postupné trieštenie intelektu, rozpad osobnosti. Inhalácia solvencií tiež vedie k poklesu telesnej hmotnosti následkom straty chuti do jedla, k tremoru, k degeneratívnym zmenám kostnej drene, k poškodeniu sliznice dýchacích ciest, srdcového svalu, pečene. Abúzus (pozri abúzus) solvencií vytvára obvykle mimoriadne rezistentnú závislosť(pozri závislosť).

Z psychologického hľadiska je strach jednou zo základných emocionálnych kvalít spočívajúcich vo vedomej reakcii na očakávané zmeny k horšiemu. Je citovou zložkou prežívania úzko spojenou s pocitmi neistoty a tiesne, ktorá je vyvolaná skutočným alebo fiktívnym nebezpečenstvom. Strach sprevádzajú rôzne fyziologické funkcie (kardiovaskulárny systém, tráviaci systém, endokrinný systém). Patologická forma strachu vystupuje najčastejšie v podobe fóbií (pozri fóbia). Prejavy strachu oscilujú od pocitu neistoty, až po vyhrotené stavy hrôzy a paniky. Spoločensky pôsobí emócia strachu negatívne pokiaľ ochromuje aktivitu človeka alebo dezorganizuje racionálne jednanie. Pokiaľ sa však strach včleňuje do motivačných štruktúr v zmysle podnecovania k záchrane hodnôt a odstraňovania príčin ich ohrozenia, vystupuje strach ako činiteľ spoločensky konštruktívny.

Nešpecifická reakcia organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá vzniká vzájomným pôsobením vonkajších vplyvov (akákoľvek nadmerná záťaž, neúmerné požiadavky a pod.), ale aj vnútorných vplyvov (intenzívna stimulácia, pocit ohrozenia a pod.) a schopností človeka odolávať zvýšenej záťaži alebo frustrácii (pozri frustrácia). Stres sa prejavuje somatickými následkami (búšenie srdca, bolesť pri srdci, studený pot, bolesti žalúdka), v duševnej činnosti sú jeho prejavmi podráždenie, napätie, únava, zhoršenie vnímania a pod. V súčasnosti sa považuje za jeden z určujúcich mechanizmov (faktorov) podnecujúcich vznik psychosomatických ochorení (tzv. civilizačné choroby).

Subkultúra je taká kultúra (spravidla sa týka skupiny), ktorá sa líši od prevládajúcej, väčšinovej a „oficiálnej“ kultúry spoločnosti predovšetkým hodnotami, normami, špeciálnou štruktúrou, prípadne i spôsobom života a správania svojich príslušníkov. Stupeň tejto rozdielnosti je v širokom intervale. Na jeho jednom póle sa nachádza jednoduchá modifikácia kultúry spoločnosti a na druhom póle výrazný rozpor s hodnotami a normami spoločnosti. Pojem subkultúra sa používa napr. pri skúmaní životného štýlu skupín mládeže, určitých sociálnych a etnických vrstiev, protestných hnutí, hodnotových predstáv delikventov. Subkultúra nikdy nie je úplne izolovaná od dominantnej kultúry.

Agresia namierená voči vlastnej osobe, ktorej cieľom je zánik vlastnej osoby. Ukončenie života z vlastného rozhodnutia. Príčinami býva pocit bezvýchodiskovosti v ťažkej životnej situácii. Môže byť reakciou na neúspech, samotu, hroziaci trest, východiskom neriešiteľnej situácie. Vyskytuje sa často u duševne chorých osôb trpiacich depresiami, schizofréniou, psychopatiou alebo u drogovo závislých.