Mapa stránky Prejsť na obsah Kontakt

Slovník pojmov


DIS

Drogový informačný systém (DIS) je komplexným nástrojom pre monitorovanie situácie v oblasti drog na Slovensku, najmä v oblasti užívania ilegálnych drog a jeho následkov. DIS má k dispozícii viac národných informačných sietí o drogách z jednotlivých oblastí drogovej problematiky. Na jednej strane umožňuje zber, analýzu, syntézu a interpretáciu na vedeckých dôkazoch založených („evidencie based“) informácií a údajov a na strane druhej zabezpečuje ich šírenie.

Drogové trestné činy

Za drogové trestné činy sa považujú činy spáchané podľa § 171 - neoprávnené prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu, § 172 - neoprávnená výroba, distribúcia a držba drogy, § 173 - neoprávnená výroba a držba predmetu určeného na výrobu drogy a § 174 - šírenie toxikománie nového Trestného zákona č. 300/2005 Z.z..

Degradácia osobnosti

Trvalá, hlbšia porucha osobnosti prejavovaná oslabením intelektového potenciálu, pudovým správaním, oslabením sociálneho cítenia, osobnej zodpovednosti a tzv. vyšších citov. Môže sa vyskytovať ako konečné štádium drogových závislostí (pozri drogová závislosť).

Delikvencia

Spôsob správania odporujúci platným právnym normám. Delikvenciu môžeme charakterizovať ako závažnú poruchu spoločenskej adaptácie, osobitnú formu spoločenskej dysadaptácie, pri ktorej sa porušujú normy, ktoré sú chránené právnym poriadkom - trestným zákonom (patria sem rôzne agresívne, deštruktívne a iné antisociálne prejavy). Delikvencia je právne sankcionovaná činnosť, ktorá škodí niekomu alebo niečomu. Predstavuje interdisciplinárny problém, na riešení ktorého sa podieľa právo, kriminológia, psychológia, psychiatria, sociológia, pedagogika, ekonomika, politika. Podstatou riešenia potencionálnej delikvencie je prevencia v podobe včasného, cieľavedomého a kontinuálneho výchovného pôsobenia.

Depersonalizácia

Odosobnenie, odcudzenie, strata pocitu vlastnej identity, často ako symptóm závažného psychického ochorenia (napr. schizofrénie). Ide o označenie úbytku osobných vzťahov medzi ľuďmi v prospech vzťahov založených na abstraktných, „neosobných“ a univerzálnych normách. Depersonalizácia môže byť charakterizovaná ako stav, keď človek prestáva vnímať samého seba, svoje myšlienky, postoje, ako svoje vlastné. Často sa spája s poruchou časovej a priestorovej orientácie a s nesprávnym chápaním príčinných súvislostí.

Depresia

Stav duševnej skleslosti, stiesnenosti, skľúčenosti ako príznak emočnej poruchy spôsobený buď vonkajšími, alebo vnútornými príčinami. Jedna z najčastejších psychických porúch charakterizovaná pocitmi smútku, napätia, nerozhodnosti, nezáujmu, oslabením sebavedomia, spomalením až útlmom telesných a psychických procesov. Všeobecne sa rozlišujú exogénne depresie (reakcia na závažnejší vonkajší podnet) a endogénne depresie (závažné psychické ochorenia bez zjavnej vonkajšej príčiny).

Deprivácia

Je to psychický stav nedostatku alebo strádania, ktorý je daný nemožnosťou uspokojiť svoje potreby. Podľa toho, ktorá potreba je neuspokojená rozlišujeme viac druhov deprivácie, napr. deprivácia základných biologických potrieb (napr. potravy, spánku), senzorická deprivácia (nedostatok zrakových, sluchových alebo iných podnetov tohto druhu, napr. deti zrakovo a sluchovo postihnuté, pracovníci v náročných až extrémnych podmienkach - polárnici, kozmonauti, námorníci slúžiaci v ponorkách), kognitívna deprivácia (zanedbanie výchovy a vzdelávania, nedostatok kultúrnych podnetov), emocionálna deprivácia (obmedzenie, chýbanie podnetov na citové uspokojenie, napr. nedostatok rodičovskej lásky), sociálna deprivácia (neuspokojenie potreby sociálneho kontaktu, napr. nútená izolácia od ostatných ľudí, nedostatočné zabezpečenie potrieb - peniaze, služby, ktoré jednotlivci alebo skupiny pokladajú za životne dôležité). Dlhotrvajúca deprivácia spôsobuje zaostávanie duševného vývinu s typickým oneskorením sociálneho, mentálneho, citového rozvoja (najmä vývinu vyšších citov).

Deviácia

Predstavuje podtriedu sociálneho správania a súčasne termín na označenie odchýlky od očakávaného štandardizovaného a inštitucionalizovaného správania, ktoré predpisuje sociálna norma alebo systém noriem platných v určitej spoločnosti, skupine, sociálnom útvare. Odchýlka, odklon od určitého javu, smeru, normy akceptovaného správania. Ide o také správanie jednotlivca, ktoré spoločnosť či sociálna skupina pokladá za porušenie spoločenských alebo skupinových noriem a snaží sa to riešiť liečením, izoláciou, prevýchovou, nápravou alebo potrestaním porušovateľa noriem. Deviantné správanie jednotlivca alebo sociálnej skupiny je správanie, ktoré sa odchyľuje alebo je v priamom rozpore s normami, ktoré sú určitým sociálnym systémom sociálne alebo kultúrne prijímané. Je to správanie, ktoré porušuje inštitucionalizované očakávanie, teda také očakávanie, ktoré je sociálnym systémom uznávané ako legitímne. Každá spoločnosť (skupina) si sama určuje, ktoré javy bude klasifikovať ako deviantné.

Doping

Použitie zakázanej látky (napr. drogy), alebo zakázaného postupu na zvýšenie výkonu človeka vo sfére fyzickej, somatickej alebo psychickej. V súčasnosti sa pod dopingom rozumie užívanie látok, ktoré umožňujú zvýšiť športový výkon, prípadne zabrániť detekcii zakázanej látky. Zoznam zakázaných látok a postupov obsahuje : • dopingové skupiny látok (stimulancia - povzbudivé látky, narkotické analgetiká -znecitlivejúce látky, anabolické steroidy (pozri anaboliká), diuretiká - močopudné látky, peptické hormóny a ich analógy ), • dopingové postupy (krvný doping, farmakologické, chemické a fyzikálne manipulácie so vzorkami moču a použitie maskujúcich látok), • skupiny látok podliehajúce osobitným obmedzeniam (alkohol, marihuana, lokálne znecitlivejúce látky, kortikosteroidy, beta blokátory). Užívanie dopingových prostriedkov je spojené s rizikom závažných zdravotných následkov a zároveň znamená neoprávnenú a neetickú výhodu voči súperom.

Droga

Droga je akákoľvek látka, upravená surovina nerastného, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktorá je, po vstupe do živého organizmu, schopná zmeniť jednu alebo viac jeho funkcií. Podľa tejto definície možno za drogy považovať všetky prírodné, polosyntetické a syntetické látky, ktoré akýmkoľvek spôsobom vpravené do organizmu môžu za určitých okolností vyvolať chorobný stav - závislosť (pozri závislosť), psychickú alebo fyzickú (pozri psychická závislosť, fyzická závislosť) tým, že účinkujú priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém.

Drogová situácia v EU

Adresa

Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava