Slovník pojmov

V doslovnom preklade „zlý výlet“. Ide o nepríjemné pocity ako dôsledok konzumácie drog. Droga, ktorá mala navodiť príjemné pocity (eufóriu), vyvolala najčastejšie úzkosť, hlbokú depresiu, desivé halucinácie (pozri halucinácia) alebo iné nepríjemné stavy.

Betel je orech z palmy Areky betelovej (Areca catechu), ktorý sa tvarom a veľkosťou podobá hruške. Obsahuje alkaloid arekolín s psychotropnými účinkami. Žuvanie betela bolo známe už v dávnej minulosti najmä v oblasti juhovýchodnej Ázie (India, Barma, Malajzia, Thajsko, Srí Lanka, Filipíny) a východnej Afriky. Aj v súčasnosti žijú v tejto oblasti milióny ľudí, ktorí podľahli tomuto návyku. Betel (arekový orech) sa zabalí do listu stromu (rastliny) s psychotropnými účinkami, napr. do listov pieporu opojného (Piper methysticum), najčastejšie sa však používajú listy piepora betelového (Piper betle) a pridá sa hrudka haseného vápna, ktoré uvoľňuje aktívne látky. Takýto „balíček“ sa starostlivo požuje a zvyšok sa vypľuje. Betel navodzuje celkovú eufóriu (pozri eufória), dobrú náladu, potrebu byť aktívny, potláča smäd a hlad. Zdravotné následky, aj po dlhodobom užívaní, nie sú veľké. Výrazné sú skôr estetické dôsledky - betel sfarbí ústa najprv do červena, neskôr do čierna. Pri nadmernom užívaní môžu vzniknúť toxické psychózy so sluchovými halucináciami a pocity prenasledovania (perzekučný blud) alebo velikášstva (napoleonsky blud). V porovnaní so zanedbateľnými zdravotnými následkami vyvoláva betel výraznú psychickú závislosť. Jeho konzumenti sa len veľmi ťažko vzdávajú svojej drogy.

Biorytmy môžeme charakterizovať ako cyklicky sa opakujúce procesy v živých organizmoch vo viac-menej pravidelných intervaloch. V priebehu dňa sa mení telesná teplota, rýchlosť krvného obehu, krvný tlak, elektrický odpor pokožky, pružnosť svalov. Ľudský organizmus sa riadi rytmom práce srdca a ciev, žalúdka, pečene, obličiek, endokrinných žliaz, elektrických javov v mozgu, i striedaním aktivity a pokoja, spánku a bdenia. Ide o vnútorné biologické hodiny - biologické rytmy (biorytmy). Predpokladá sa, že biorytmy človeka súvisia s geofyzikálnym systémom Zem-Slnko-Mesiac, teda s rotáciou Zeme okolo vlastnej osi, s pohybom Zeme okolo Slnka a s pohybom Mesiaca okolo Zeme. Svoju úlohu tu hrajú i faktory vonkajšieho prostredia (tzv. synchronizátory - ovplyvňujú biorytmy, ale nie sú ich príčinou, napr. striedanie svetla a tmy). Biorytmy boli zistené u väčšiny biochemických a fyziologických funkcií organizmu, biorytmom podliehajú aj psychické procesy, napr. zapamätávanie, koncentrácia pozornosti, reakčný čas a pod. Biologická rytmičnosť má svoj pragmatický význam napr. pri štúdiu príčin sociálno-patologických javov (napr. autonehody), pri športovej príprave a súťažení (napr. tréning, výkon), pri štúdiu, jeho organizácii, usporiadaní, koncentrácií pozornosti atď. Štúdiom biorytmov bolo zistené, že pracovná výkonnosť človeka v priebehu dňa kolíše (režim práce a odpočinku). Najpriaznivejšie optimum dosahuje v dopoludňajších hodinách medzi 9. - 11. hodinou a popoludní medzi 15. - 17. hodinou. Pokles výkonnosti je medzi 13. - 15. hodinou popoludní. Od 18 - tej hodiny výkonnosť sústavne klesá, výrazne od 21 hodiny. Najvýraznejší pokles všetkých funkcií organizmu je medzi 2. - 4. hodinou ráno. Krivka fyziologickej a psychickej výkonnosti a pripravenosti je teda dvojvrcholová, pričom dopoludňajší vrchol je vyšší ako vrchol v popoludňajších hodinách. Poznanie zásad a požiadaviek biologickej rytmickosti počas dňa je súčasťou optimalizácie pôsobenia na zdravie ako bio-psycho-sociálnu kvalitu. Narušenie alebo strata biorytmov má vždy vážne následky pre organizmus a tým aj pre zdravie.

Duševný alebo telesný stav, v ktorom sa človek dostáva do konfliktu s vlastnou tendenciou k optimálnemu životnému pocitu zdravia (pozri zdravie). Bolesť sa prejavuje subjektívne obmedzením alebo popretím pocitu pohody človeka, alebo objektívne sťažením, prekročením pravidelného plnenia vitálnych funkcií. Bolesť (telesná aj duševná) narušuje psychofyziologickú rovnováhu, jednotu a kapacitu ľudského organizmu.