Mapa stránky Prejsť na obsah Kontakt

Čo s tým?

Ejmy
06.07.2017 09:43

Dobrý deň, obraciam sa na Vás ohľadom mojej 16 ročnej dcéry, prvé problémy nastali na internáte po nástupe na strednú školu, kedy prišla z vychádzky aj s kamarátkou oneskorene a pod vplyvom alkoholou. Dcéru sme si museli vyzdvihnúť a odviesť domov. Postupne začali pribúdať problémy zo správaím ako, vyrušovanie na hodinách, zápisy v triednej knihe, prvé absencie v škole, prvé pokarhanie od triednej učiteľky, ktoré sa neskôr opakovalo, zmena stravovania na vegánsku... Potom prišlo predvolanie na internát, kvôli podozreniu, že dievčatá fajčili na internáte marihuanu. Tu už som spozornela, začala som si viac všímať zmeny v správaní, ktoré som dovtedy pripisovala puberte a dospievaniu. Na dcére je badať nápadný hipies štýl obliekania, určité zanedbávanie zovňajšku, zanedbávanie povinností, pri rozhovoroch bagatelizovanie a zľahčovanie problémov, tajnostkárstvo, zhoršená komunikácia, nerešpektovanie autority, obhajovanie marihuany a filozofia život a, že chce mať zážitky a nie viesť nudný život... Pár krát som jej spravila vyšetrenie moču na marihuanu a raz som použila aj multidrogový tester, ktoré vyšli negatívne. To ma samozrejme trochu upokojilo až do chvíle, kedy sme ju nechceli pustiť mimo domu na diskotéku a ona odmietla prísť domov. Vrátila sa až ráno, divne oblečená, strapatá so zicherkou v uchu a krvavými očami... Jeden pohľad na ňu nasvedčoval , s akými ľuďmi strávila ten večer aj noc.. Po výčitkach, vyhrážkach a rozhovoroch s ňou som ju požiadala o vzorku moču, na čo mi najskôr povedala, že dobre a potom mi ho odmietla dať s výhovorkou, že sa jej nedá vycikať. Ja som musela odísť do práce, nemala som čas sa s ňou doťahovať ale bolo mi jasné, že niečo nie je v poriadku. Rozhodla som sa obrátiť na detskú lekárku, už som čakala v čakárni, keď mi môj manžel volal (pracoval mimo SR) aby som tam nešla, nech nerobím z nej feťáčku, že potom si povie, no a čo však aj tak ma za takú majú, a že to bude mať všade v záznamoch, že len skúšala, to prejde. Nechala som sa presvedčiť a neistým krokom som odišla domov. Chvíľu sa zdalo, že je všetko v poriadku ale potom sa začali ukazovať opäť problémy s dochádzkou, ktoré si dcéra doložila nejakými ospravedlnenkami, ktoré jej triedna uznala. Dcéra pravidelne vymeškávala na telesnej alebo zaspali s kamarátkami na prvú hodinu. Teraz to došlo až tak ďaleko, že v júni vymeškala 32 hodín, ktoré doložila prefotenými ospravedlnenkami, za čo dostala 4 ku zo správania a podmienečné vylúčenie zo školy. Je vidieť, že je z toho smutná a toto zrejme docieliť nechcela. Manžel ma presviedča, že po tomto sa spamätá a už to neurobí. Jej priatleia majú obdobný počet vymeškaných hodín, čo naznačuje, že čas poza školu trávia spolu. Pri prvých absenciách v škole som sa jej vyhrážala preložením na inú školu v mieste bydliska, nepomohli ani zatrhnuté vychádzky ani strata vereckového, na čo môj muž mi hovoril, že keď jej zatrhnem vychádzy, tak pôjde poza školu, že to nemá zmysel a keď jej vezmem vreckové tak ešte niečo ukradne, ustúpila som od trestov, ale teraz mám pocit bezmocnosti... Samozrejme po všetkých týchto problémoch jej zvyknem tajne kontrolovať veci, pričom som jej párkrát našla injekčnú ihlu a teraz aj prázdne vrecúška so stopami po zelenej rastline. Ihlu vraj má už dlho, že s ňou skúšali robiť tetovanie. Nerozumiem však na čo jej je opakovane, nová ihla, lebo som jej ich už pár zobrala, vpichy na rukách a nohách nemá... Po tomto som jej zobrala peniaze, ktoré dostala od príbuzných na birmovku, samozrejme veľmi protestovala. Keď sme boli s manželom sami tak sa jej zastával a hovoril mi, že by som jej tie peniaze mala dať, že sú to jej peniaze a ako by som sa cítila ja na jej mieste. Po menšej výmene názorov som mu povedala, že aj keď sú to jej peniaze, nebude ich predsa mínňať na drogy a odmietla som jej ich dať. Povedal mi, že jej to mám aspoň vysvetliť, prečo som jej ich zobrala, na čo som mu povedala, nech jej to vysvetlí on. Po tomto rozhovore jej to naozaj vysvetlil on a postavil sa za mňa, čo ma veľmi potešilo samozrejme. U dcéry je badať oveľa väčší rešpekt, keď je otec doma a sme jednotní. Po tomto všetkom tretí deň prázdnin, keď sme obaja boli v robote, ona sa túlala celý deň s nejakými priateľmi po meste aj napriek tomu, že som jej kázala aby išla na obed domov, prišla až večer. Hneď som si všimla krvavé oči, tak sme jej dali test, ktorý jej vyšiel pozitívne na THC. Manžel bol z toho dosť zaskočený. K tomu sme jej dali aj fukať, pričom aj na alkohol bola pozitívna. Po tomto všetkom som sa rozhodla bez vedomia manžela a objednala som dcéru k detskej psychiatričke a klinickému psychológovi. Presne som sa však obávala manželovej reakcie, ktorý mi povedal, že načo? Už to trvá dlhší čas a dcéra nás ženie z krízy do krízy. Som z toho všetkého veľmi unavená, cítim ako mi chýba energia, občas si poplačem od bezmocnosti, keď neprišla domov chcelo sa mi kričať od bolesti, nedokážem ani plnohodnotne fungovať v práci, niekedy mávam stavy zúrivosti, som nepríjemná aj k zákazníkovm. Stále prehodnocujem či robím správne aby som nejaký problém nevyrobila ja a ako mám postupovať???Uvedomujem si, že toto nie je v poriadku, že tu už treba konať a potrebujeme pomoc odborníkov, ale stojí ma dosť energie ešte aj hučať stále do manžela, že toto je naozaj problém a zašlo to priďaleko. Mám pocit, že on vidí v nej len to dobré a to zlé stále akosi ospravedlňuje. Ja sa potom cítim neistá, či robím správne, či som to neprehnala. Neviem, čo mám spraviť, mám pocit, že ju treba preložiť, stiahnuť do miesta bydliska aby sa nevrátila do toho prostredia po prázdninách znova. Ale obávam sa aj jej reakcie, pretože ona tam chodiť chce a aj manžel ma presviedča, že nech to dochodí tam, že bude mať rok stratený a tu može začať vzdorovať a nedokončí školu vôbec. Musela by ísť na iný odbor, pretože tento u nás nie je. A zoberú ju vôbec s takou známkou zo správania niekam? je pravda, že podobných priateľov si začala vyhľadávať aj v okolí domova, pomohol by vôbec preklad? ja si myslím, že áno, že máme predsa väčší dosah aj lepšiu kontrolu ako keď je 160km od domova. Najnovšie som sa dozvedela, že sa pochválila kamarátovi ,ako ona ešte s nejakými dievčatami a chlapcami, ušli z internátu oknom po zaviazaných plachtách a celú noc boli na chate, vychovávateľka o tom ani len netuší. Som z toho akosi v šoku, neviem či to mám s vychovávateľkou riešiť alebo mlčať, akože o tom neviem ale táto predstava, že by sa to opakovalo ma desí. Prosím Vás o radu, o Váš názor, Váš pohľad na zhrnuté informácie, o nejaké povzbudenie čo s tým? Neviem s kým sa poradiť? s kým o týchto veciach hovoriť? Veľmi pekne ďakujem za odpoveď. S pozdravom EJmy


06.07.2017 17:51

Dobrý deň. Podľa vašej obšírnej informácie je zrejmé, že Vaša dcéra má problémy so správaním a veľmi dobre využíva Vašu a manželovu nejednotnosť vo výchove. V správe uvádzate, že ste uvažovali o návšteve odbornej ambulancie - psychiatrickej alebo psychologickej. Prečo ste ju nerealizovali? Myslím, že by ste dostali primerané informácie, týkajúce sa výchovných problémov Vašej dcéry. Jej opakované úteky z domova, resp. neskoré návraty svedčia o tom, že sa dostáva na hranicu niečoho, čo by mohlo nie dobre skončiť. Je vo veku, kedy by si mala budovať pevný hodnotový systém, založený nie na chvíľkovej zábave. Keď chodila na prípravu pred birmovkou, pravdepodobne sa stretala aj s inými mladými, ktorí majú trocha odlišný pohľad na život ako jej "kamarátky". V Žilinskom kraji sú určite aj kresťanské spoločenstvá, ktoré ponúkajú množstvo aktivít, oveľa vhodnejších ako návštevy krčiem a diskoték. Je potrebné len vyvinúť úsilie. Odporúčam čo najskôr navštíviť psychológa a riadiť sa jeho odporúčaniami. P. Šulák

Späť

Drogová situácia v EU

Adresa

Ministerstvo zdravotníctva SR
Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog
Limbová 2
837 52 Bratislava