Kľúčovým podnetom pre tento pravidelný on-line seminár (webinar) Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a závislosť bolo predstavenie jednej z piatich publikácií edície Zdravotné a sociálne opatrenia, ktoré sa sústreďujú na prostredia, kde môže dochádzať k užívaniu psychoaktívnych látok a ďalším dôsledkom ( lokálne komunity, väznice, rekreačné prostredia, školy) a napokon drogy na pracovisku.
Pomerne významná časť pracovníkov v Európe môže mať problémy spojené s alkoholom alebo drogami; odhaduje sa, že 5% až 20% pracovníkov má vázne problémy spojené s alkoholom.Navyše v porovnaní s dôsledkami, ktoré má takéto chovanie vo všeobecnej populácii, užívanie látok, resp. ich neužívanie je vysoko relevantné v priemysle, kde sú nevyhnutné bezpečnostné pravidlá alebo v tých oblastiach ľudskej činnosti kde individuálny výkon pod vplyvom psychoaktívnych látok môže mať výrazný negatívny dopad. Toto sa môže týkať – ale nie je to obmedzené – na take odvetvia ako je stavebníctvo, poĺnohospodárstvo, doprava, energetikapower, informačné a komunikačné technológie a služby vo finančnom sektore.
Problematika konzumácie alkoholu a užívania drog je v prostredí pracoviska dôležitá, pretože môže viesť k :
- nehodám a zraneniam, absencii a neprimeranému správaniu;
- ekonomickým stratám zamestnávateľov, štátu a spoločnosti;
- zamestnávatelia majú povinnosť podľa zákona chrániť zdravie, bezpečnosť a vytvárať vhodné podmienky pre svojich zamestnancov a ďalšie osoby dotknuté ich činnosťou.
Na druhej strane pracoviská poskytujú príležitosť pre vzdelávanie v otázkach alkoholu a drog a identifikácii osôb, vrátane ich rodinných príslušníkov, s problémami v tejto oblasti. Pracoviská môžu tiež zohrať úlohu pri sociálnej reintegrácii osôb s históriou užívania drog
(Publikácia Drogy na pracovisku v AJ je dostupná tu)
Pozvanými prednášateľmi na webinari boli dvaja zástupcovia z európskej agentúry pre zdravie a bezpečnosť pani Annick Starren a pán William Cockburn, ktorí sa venovali najmä otázkam menežmentu psychosociálnych rizík na pracovisku, pani Elisabeth Santés z Portugalska (participuje v Pompidou Group Rady Európy) a napokon výskumníčka z dánskej univerzity v Aarhuse.
Existuje pomerne málo objektívnych/štatistických údajov sledovania užívanie drog a alkoholu na pracoviskách – najmä takých, kde vstupuje do hry „vyššia pridaná hodnota“, teda vyžadujú skôr mentálne kapacity ako fyzické predpoklady a kde sa psychoaktívne látky uplatňujú ako stimulanty na zvýšenie výkonnosti, najmä ak je na jednotlivcov vyvíjaný tlak zo strany zamestnávateľov (programátori, iní IT pracovníci, ale aj lekárske povolania a špičkoví menežéri). Rovnako sa predpokladá ( na základe klinických kazuistík), že stres (tlak na výkonnosť a časové nároky) na pracovisku, nie celkom harmonické medziľudské vzťahy (šikanovanie, ale aj sexuálne obťažovanie), prípadne prenos nezvládnutých problémov z domáceho prostredia (rodina) môžu byť spúšťačom užívania drog. A predpoklad platí aj naopak, teda že osobné – najmä zdravotné – problémy a osobnostná výbava na ich zvládnutie (coping) stoja na počiatku ich riešenia. Neoficiálne sa prezentuje že až 16% pracovníkov v USA užíva marihuanu na menežment bolesti a dokonca, že opiodová epidémia v USA mala aj tento spúšťač nadmerného užívania a zneužívania opiodov.
Zaujímavé boli aj návrhy preventívnych opatrení, ktoré prezentovala Elisabeth Santés z Portugalska; išlo o celý rad postupov, ktoré sa majú uplatňovať na pracoviskách, aby sa stali drug free prostrediami ( od zákazu dostupnosti alkoholu v podnikových bufetoch a kantínach po komplexný kódex spoločností, kde sa kladie dôraz na zvyšovanie informovanosti, vzdelávanie rovnako zamestnancov ako aj riadiacich pracovníkov a zmene postojov – od negatívnej stigmatizácie k akceptujúcemu postoju k závislosti ako chorobe ( SUD- substance use disorder), testovania osôb na prítomnosť drog ). Na konci celej škály opatrení však musí byť hodnotenie efektívnosti týchto opatrení.
V roku 2019 realizovala EU agentúra pre zdravie a bezpečnosť v poradí tretí prieskum týkajúci sa zavedených opatrení/prevencie v 45 420 podnikoch/firmách/spoločnostiach ( Third European Survey on Enterprises on New and Emerging Risks - ESENER 2019). Prieskum zisťoval ako sú na týchto pracoviskách zavedené opatrenia na menežovanie zdravotných a bezpečnostných rizík s osobitným dôrazom na psychosociálne riziká – stres na pracovisku, násilie a obťažovanie, vrátane sexuálneho.
Na úrovni 27 EÚ je to takmer 64% všetkých skúmaných podnikov, kde nie sú opatrenia zavedené. Naopak, vo Fínsku je to takmer 60% zavedených opatrení.
Obr. 1 Zavedenie, resp. nezavedenie opatrení na riadenie zdravotných a bezpečnostných rizík (alkohol a drogy na pracovisku. ESENER 2019 v niektorých krajinách 27 EU.V grafe sú zvýraznené hodnoty pre absenciu takýchto opatrení; na Slovensku je to 70,30%.
Pozornosť vyvolala prezentácia kvalitatívnej klinickej štúdie Johanne Korsdall Sørenssenovej z Dánska (jednej z troch štúdií, ktoré sa venovali užívaniu drog a alkoholu v „atraktívnej“ skupine lekárov). V štúdii skúmala ako profesionálna socializácia lekárov a sociálne technológie môžu ovplyvniť vývoj užívania až do samotného ochorenia – SUD ( substance use disorder) popísala hĺbkové rozhovory s 12 lekármi – bývalými pacientmi s diagnózou SUD. Zahŕňajú opisy ich obáv z odhalenia ako užívateľov psychoaktívnej látky a ich samoliečby na zlepšenie výkonu počas operácie alebo každodenných ranných pracovných porád, aspekty súvisiace s prácou, ktoré mohli ovplyvňovať vývoj užívania látok smerom k SUD a ktoré zahŕňajú hierarchický tlak, emocionálny tlak z kritických prípadov pacientov (najmä u detí) a konkurenčné tlaky. V analýze sa spomína aj paradox týkajúci sa sociálnych technológií určených na normalizáciu a štandardizáciu správania sa lekárov a zabezpečenie kvality liečby. Je iróniou, že sociálne technológie namiesto toho, aby uľahčovali liečbu a regeneráciu môžu mať nezamýšľaný dôsledok; zachovať a udržiavať SUD. Napríklad ako strach zo sociálnych sankcií vo forme straty certifikácie/licencie, oprávnení na predpisovanie liekov bráni lekárom so SUD vyhľadať externú liečbu.
Zdroj: Výstupy z webinaru EMCDDA „Drogy na pracovisku“, dňa 28.4.2022
Spracovala: Eleonora Kastelová, 4.máj 2022