Logo - Národné monitorovacie centrum pre drogy
Logo - European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction
 
Nadpis - Národná správa pre EMCDDA - Stav drogových závislostí a kontrola drog v SR

Súhrn

V poradí tretí Národný program boja proti drogám 2005 – 2008 v roku 2008 skončil. Vláda SR na svojom zasadnutí 1. apríla 2009 uznesením zobrala na vedomie správu o komplexnom vyhodnotení jeho plnenia. Vláda zároveň poverila predsedu vlády predložiť správu do Národnej rady na prerokovanie. Správa bola prerokovaná vo Výbore NR SR pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a vo Výbore NR SR pre zdravotníctvo. Súbežne bol výbormi NR SR prerokovaný návrh Národnej protidrogovej stratégie na obdobie 2009 – 2012. Oba materiály boli 18. júna 2009 Národnou radou SR schválené.

Kontrola drog sa v roku 2008 rozšírila podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov o 1-benzylpiperazín (BZP) a o ďalšie látky, tinktúru a extrakt z konopy, čiastočne sa uvoľnilo pestovanie maku siateho. Legislatívne sa uľahčila manipulácia oprávnených osôb (vojenská polícia) s omamnými a psychotropnými látkami a prekurzormi pre účely výučby, výcviku alebo skúšky. Očakáva sa ďalšie doplnenie zákona.

Zákonom č. 87/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa rozšírila ochrana nefajčiarov pred účinkami tabakového dymu.

V priebehu roku 2008 sa v monitoringu uplatňovalo všetkých päť kľúčových indikátorov stanovených EMCDDA, a tak ako doteraz sa zbierali údaje z trestnoprávnej oblasti (štatistiky polície, prokuratúry a súdneho systému zamerané na sledovanie trestných činov a páchateľov podľa druhu drogy). Trestno-právne štatistiky sú v poslednom období predmetom zvýšenej pozornosti a zvažuje sa aj zavedenie nového indikátora na európskej úrovni.

Najväčší prieskum v rámci indikátora „Užívanie drog v populácii“ bol v roku 2008 orientovaný na vysokoškolskú populáciu vo veku 19 – 24 rokov. Prieskum je založený na medzinárodnej metóde ESPAD a po prvýkrát na tejto vekovej skupine a v špecifickom prostredí bol realizovaný v roku 1999. Získané údaje sa týkajú konzumácie alkoholu, fajčenia a experimentovania s nelegálnymi drogami a umožnili nielen zmapovať aktuálnu situáciu v populácii vysokoškolských študentov vo veku 19 – 24 rokov a porovnať vývojový trend v rozmedzí rokov 1999 – 2008, ale aj prostredníctvom spätného odhadu užívania porovnávať a potvrdiť vývoj v rámci užšieho obdobia piatich rokov. Okrem toho zaradením prídavných skríningových škál aj odhadnúť podiel respondentov s problematickejšou formou užívania drog a odhadnúť relatívne riziko vo vzťahu k užívaniu ďalších drog. Podľa výsledkov výskumu, celoživotný výskyt užívania marihuany u vysokoškolákov oboch pohlaví podstatne vzrástol. Po vyše ôsmich rokoch je celoživotná prevalencia u študentiek VŠ rovnaká, ako bola u študentov VŠ v roku 1999. Pri porovnaní podľa veku sa taktiež ukázalo, že stály nárast užívania marihuany a aj ostatných drog s vekom je typický pre študentov SŠ, zatiaľ čo u študentov VŠ trend nárastu s pribúdajúcim vekom už je stabilizovaný, hoci na vyššej úrovni užívania.

Užívanie marihuany za posledný rok a za posledný mesiac však nie je častejšie ako u študentov VŠ z roku 1999, ale ani ako u študentov SŠ (ESPAD 2003). Pritom sprievodné problémy, ktoré mapuje CAST, sú u študentov VŠ (2008) relatívne menej časté, aj menej intenzívne, ako sú u stredoškolákov (ESPAD 2007). Vysokoškoláčky konzumujú viac legálnych i nelegálnych drog ako ich rovesníčky pred vyše ôsmimi rokmi a zároveň o niečo menej ako vysokoškoláci.

Ďalšia analýza údajov podľa veku ukázala nárast konzumácie všetkých druhov drog od 15 do 19 rokov, (ESPAD 2007) najviac pri marihuane. Zdá sa, že neskôr sa celoživotná prevalencia (LTP) marihuany po dvadsiatke ustaľuje na hodnotách okolo 33 % (rok 1999), resp. po vyše ôsmich rokoch okolo 50 % (rok 2008), čo znamená skúsenosť s touto drogou u jednej tretiny všetkých študentov VŠ v roku 1999 a u polovice študentov VŠ v r. 2008.

Ďalej trvá rozdiel medzi pohlaviami vo frekvencii užívania, hoci nárast užívania nelegálnych drog s odstupom vyše ôsmich rokov sa zdá byť strmší u dievčat, a to najmä pri marihuane.

Kým celoživotný výskyt užívania drog u vysokoškolákov vzrastal u obidvoch pohlaví, v 12-mesačnej (LYP) a 30-dňovej prevalencii (LMP) užívanie marihuany aj ostatných drog spolu zväčša neprekročilo jednu štvrtinu (užívanie za minulý rok), resp. jednu desatinu (výskyt užívania za minulých 30 dní) sledovanej populácie. Konzumácia tabaku a alkoholu sa ukázala byť faktorom, ktorý zvyšuje relatívne riziko kontaktu s nelegálnymi drogami v celom spektre – od marihuany po opiáty, stimulanciá a syntetické drogy.

Pri porovnaní reprezentatívnych vzoriek z populácie študentov VŠ, najmä výsledkov žien, nie je zriedkavé vyrovnávanie sa mladých žien mladým mužov v užívaní drog – tento jav je prítomný pri dvoch hlavných legálnych drogách – tabaku aj alkohole. Na rozdiel od mladých mužov, je výskyt fajčenia aj pravidelné fajčenie u mladých žien po vyše ôsmich rokoch značne vyššie.

Pri alkohole sa zvýšili hodnoty u žien pre premenné: pitie alkoholu vôbec; výskyt opitosti počas celého života a frekvencia nadmerného a hazardného pitia za posledných 30 dní.

Podľa posledného uskutočneného odhadu výskytu problémového užívania drog tou istou metódou ako v rokoch 2005 až 2007 a využívajúcou rovnaké zdroje dát môže byť na Slovensku od 8 200 do 33 500 problémových1 užívateľov drog – so strednou hodnotou 10 600 problémových užívateľov, čo reprezentuje 2,68 na 1 000 obyvateľov vo vekovej skupine 15 – 64 rokov. Väčšina z nich užívala heroín, ostatní pervitín. Rozsah problému v komunite klientov nízkoprahových služieb (mimovládne organizácie pôsobiace v teréne) a poskytujúcich hlavne sterilné ihly a striekačky podčiarkuje fakt, že takmer všetci klienti sú injekční užívatelia. S ohľadom na predchádzajúce odhady sa javia posledné údaje ako pokles, je to však spôsobené výpadkom programov, najmä v mimobratislavských regiónoch, a následne výpadkom relevantných údajov z týchto programov. Pri podrobnejšej analýze údajov sa trend javí ako stabilizovaný, s možným náznakom zvýšenia.

Medzi liečenými pacientmi tvoria problémoví (v zmysle definície EMCDDA) užívatelia drog dlhodobo podstatnú časť, aj keď ich podiel, ktorý v deväťdesiatych rokoch minulého storočia dosahoval až približne 83 %, postupne klesal, aj tak však je relatívne vysoký, v roku 2008 sa odhaduje na 60 – 75 % zo všetkých liečených. Za rok 2008 bolo hlásených 2065 pacientov liečených pre problémy s drogami. Celkový počet bol o niečo vyšší (o 3,6 %) ako v roku 2007. K zvýšeniu o 4,8 % prišlo aj v zariadeniach rezortu zdravotníctva.

Pokiaľ ide o štruktúru pacientov liečených v týchto zariadeniach, zvýšil sa priemerný vek v populácii liečených pacientov, najmä liečených ústavne. Mierne sa zvýšil pomer liečených mužov voči liečeným ženám, ktorý v roku 2008 dosiahol hodnotu 4:1. Pokiaľ ide o zastúpenie primárnej drogy ako dôvodu liečby, neprišlo v poradí najčastejších problémov k zásadným zmenám. Vyše jednej tretiny pacientov bola liečená pre problémy s opiátmi, viac ako jedna štvrtina kvôli stimulanciám amfetamínového typu a na treťom mieste so 17 % figuroval ako primárna droga kanabis. Podiel injekčných užívateľov drog medzi liečenými v zdravotníckych zariadeniach po predchádzajúcom miernom poklese v roku 2008 stagnoval.

Systém liečby drogových závislostí je nastavený dobre a medicínska starostlivosť sa poskytuje bezplatne, jej dostupnosť a dosiahnuteľnosť závisí od konkrétnych zmlúv zdravotníckych zariadení s poisťovňami. Špecializované centrá pre liečbu drogových závislostí poskytovali v roku 2008 aj udržiavaciu (substitučnú) liečbu metadónom a buprenorfínom približne 500 pacientom. Okrem toho niekoľko desiatok pacientov bolo nastavených na udržiavaciu liečbu buprenorfínom v rámci ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Distribúcia a preskripcia Subutexu (buprenorfín) bola v roku 2008 zastavená, prípravok bol nahradený Suboxonom (liek je kombináciou buprenorfínu a antagonistického naloxonu), ktorý má nižší potenciál zneužívania, najmä injekčného.

Zmena v štruktúre pacientov liečených pre problémy s drogami v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach odborníkmi psychiatrami a adiktológmi sa premietla aj do štruktúry klientov v zariadeniach následnej starostlivosti – resocializačných zariadení (RS). Medzi klientmi RS, ktorých primárnym problémom je nelegálna látka bolo v roku 2008 najviac s problémom užívania metamfetamínov, nasledovaných užívateľmi viacerých drog (polyúzus), čo predstavuje zmenu oproti roku 2007, kedy na druhom mieste boli užívatelia opioidov. Týmto sa štruktúra klientov RS odlišuje od štruktúry pacientov v zdravotníckych zariadeniach. Aktuálne pochádza klientela RS skôr z mladšej generácie užívateľov, kde je najpopulárnejší pervitín a marihuana, sú to klienti s krátkou históriou užívania a nižším podielom injekčnej aplikácie drogy.

V porovnaní s rokom 2007 prišlo v roku 2008 k zvýšeniu úmrtí (priamych alebo nepriamych) o 64 %. Pri relatívne malých hodnotách, najmä v dôsledku nízkej pitvanosti (16,8 % v roku 2008) môže byť tento nárast aj prejavom skvalitnenia zberu údajov. Väčšina úmrtí bola spôsobená úmrtím v dôsledku predávkovania/otravy opioidmi alebo polysubstanciami – 25 osôb (20 mužov a 5 žien), 21 umrelo následkom užitia legálnych látok (liekov – benzodiazepínov.

Podiel infikovaných vírusom HIV ostáva nízky a neepidemický. To platí aj pre vysoko rizikovú populáciu injekčných užívateľov drog. V roku 2008 však bol zaznamenaný nízky počet testovaných osôb z tejto populácie, pri testovaní boli zistení traja HIV pozitívni užívatelia drog.

V tejto subpopulácii je už tradične vysoký počet prípadov výskytu protilátok hepatitídy typu C, najmä u injekčných užívateľov opioidov. Podľa sentinelovej štúdie v CPLDZ Bratislava dosiahol podiel séropozitívnych nálezov VHC medzi pacientmi 50 %, čo je pokračovanie narastajúceho trendu z rokov 2006 – 2007 a predstavuje najvyšší podiel v histórii sledovania. Rovnako sa podľa tej istej štúdie zvýšilo percento pacientov s výskytom protilátok hepatitídy typu B, hoci v absolútnych číslach počet nie je až taký vysoký. Došlo k zmene politiky zdravotných poisťovní, ktoré v roku 2008 plne hradili pacientom interferónovú liečbu. Oproti minulosti nebolo kontraindikáciou pre túto liečbu, ak pacient neužívajúci ilegálne drogy bol v metadónovom udržiavacom programe.

Napriek tomu, že neexistuje systematické sledovanie psychiatrickej komorbidity, na základe klinickej skúsenosti bol aj v roku 2008 konštatovaný nárast toxických psychóz s klinickými príznakmi paranoje, predovšetkým v súvislosti s užívaním metamfetamínu.

V roku 2008 pokračovali aj dva programy metadónovej substitučnej liečby pre región Bratislavy a Banskej Bystrice a široká distribúcia buprenorfínového substitučného preparátu Suboxon® cez sieť psychiatrických zdravotníckych zariadení. Okrem samotných terapeutických cieľov sledujú substitučné programy znižovanie sociálnych a zdravotných rizík, šírenie informácií a osvetu.

Významnou súčasťou aktivít nízkoprahových organizácií v oblasti harm-reduction sú programy výmeny/distribúcie sterilných injekčných ihiel a striekačiek. V roku 2008 bolo klientom týchto zariadení poskytnutých 223 721 injekčných striekačiek. Striekačky pre klientov v Bratislave poskytuje v rámci svojich programov aj Centrum pre liečbu drogových závislostí, v roku 2008 ich poskytli 30 637 kusov. Spolu s relatívne dobrou dostupnosťou ihiel/striekačiek vo väčšine lekární toto vytvára dobrý predpoklad pre zamedzenie alebo spomalenie šírenia infekčných chorôb u užívateľov drog.

Nárast drogových trestných činov pokračoval aj v roku 2008, väčšina z nich bola spáchaná v súvislosti s marihuanou, metamfetamínom (pervitín) a heroínom. Udržuje sa trend mierneho rastu stíhaných, obžalovaných a odsúdených páchateľov. V roku 2008 bolo za drogové trestné činy odsúdených 8,2 % mladistvých (6,5 % v r. 2007 a 6,9 % v roku 2006).

V záchytoch drog bola síce stále najfrekventovanejšou marihuana, od roku 2004 však plynule stúpa počet záchytov pervitínu a reprezentuje takmer tretinu všetkých záchytov drog. Pervitín si pozíciu na trhu upevnil v dôsledku silnejších stimulačných účinkov – od roku 2003 sa stredná hodnota koncentrácie účinnej látky zvýšila takmer o pätinu – a cenovej dostupnosti. Zvýšil sa počet prípadov záchytov extázy, ako aj množstvo zaistených tabliet.

Podobne ako v iných krajinách sa aj na Slovensku objavil nový fenomén – rastlinné zmesi, ktoré obsahujú nové syntetické kanabinoidy. V cenách drog v pouličnom predaji neprišlo k výrazným zmenám. Najdostupnejšou drogou na trhu je kanabis. V rámci samotného trhu s marihuanou je najčastejšie konzumovaná rastlinná marihuana; hašiš a kanabisový olej sú zriedkavejšie. Rastlinná marihuana pochádza takmer výhradne z domácej produkcie, zatiaľ čo hašiš sa na územie Slovenska iba dováža. Relatívne jednoduchý spôsob pestovania vo voľnej prírode, dostupnosť kvalitných dovážaných semien, technológií a príslušenstva pre pestovanie indoor, obvykle cez on– line obchody, spôsobil rozvoj domácej výroby. Pokiaľ ide o distribúciu marihuany/kanabisových produktov najčastejšie sa vyskytuje v kombinácii s pervitínom, heroínom, prípadne kokaínom.

Najvyšší podiel kanabisových produktov v záchytoch bol zaznamenaný v roku 2003, keď tvoril dve tretiny a za sledované obdobie siedmich rokov (od r. 2002) neklesol pod polovicu záchytov.

Špecifickým regiónom, pokiaľ ide o drogovú problematiku na Slovensku, ostáva hlavné mesto Bratislava so svojím okolím. Nielen ako metropola, ale tiež pre svoju geografickú polohu v tesnom susedstve troch ďalších štátov, na prirodzených tranzitných trasách. Aj v roku 2008 tu bola podľa odhadov vysoká koncentrácia problémových užívateľov drog (10,6 – 14 na 1000 obyvateľov), predpokladá sa, že je to 2,5 – 3-násobne viac ako v ostatných regiónoch Slovenska. V regióne sú súčasne najdostupnejšie a vysoko rozšírené pomáhajúce služby pre ľudí, ktorí majú problémy s drogami.

Bratislava a Bratislavský samosprávny kraj stoja na čele všetkých sledovaných indikátorov v trestno-právnej oblasti, v roku 2008 však najvýraznejšie stúpla drogová kriminalita (spáchané trestné činy a stíhaní páchatelia) v Trnavskom kraji.

Predchádzajúce:
Národná správa 2008
Archív národných spáv nájdete na hlavnej stránke