Logo - Národné monitorovacie centrum pre drogy
Logo - European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction
 
Nadpis - Národná správa pre EMCDDA - Stav drogových závislostí a kontrola drog v SR

Súhrn

Publikácia „Stav drogových závislostí a kontrola drog v SR -2005“ po druhý krát prináša podrobný komplexný a užitočný prehľad o aktuálnom legislatívnom prostredí, inštitucionálnom usporiadaní a koordinácii v rámci protidrogovej politiky štátu a o vývoji od roku 2004.

Na základe štatistických zisťovaní a údajov z niekoľkých relevantných zdrojov prináša prehľad o vývoji situácie v oblasti drogových závislostí a analýzu trendov na základe monitoringu piatich „európskych“ kľúčových indikátorov, a to užívania drog v populácii, odhady prevalencie; požiadavky na liečbu; infekčné ochorenia súvisiace s drogami; úmrtia a úmrtnosť súvisiaca s drogami. ako aj ostatných indikátorov definujúcich drogovú scénu.

Tri vybrané témy pre rok 2005 boli venované rozdielom v drogovom správaní mužov a žien; možnostiam, resp. pripravenosti na zjednotenie stratégií postupov voči zneužívaniu všetkých psychoaktívnych látok, nelegálnych aj legálnych, látok zneužívaných pre doping a napokonj užívaniu drog v rekreačných prostrediach.

Hlavné zistenia a závery

Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog je od roku 1995 poradným orgánom Vlády SR a medzirezortným orgánom pre koordináciu štátnej protidrogovej politiky, sformulovanej v Národnom programe boja proti drogám. V poradí tretí NPBD na obdobie 2004 – 2008, bol prijatý na jar 2004 a konkrétna podoba úloh jednotlivých rezortov a krajských úradov je premietnutá v Akčnom pláne, schválenom v júni 2005 vládou a následne v septembri NR SR.

Exekutíva VM DZKD – Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog (ďalej len ,,GS VM DZKD“), koordinuje, metodicky usmerňuje a kontroluje realizáciu protidrogovej politiky na centrálnej a regionálnej úrovni a taktiež zabezpečuje zastupovanie SR v medzinárodných inštitúciách EÚ a OSN v oblasti drogovej problematiky. V priebehu roka 2005 sa v rámci GS VMDZKD začal realizovať projekt s názvom „Podpora realizácie Národného programu boja proti drogám na obdobie 2004 – 2008.“Hlavnou partnerskou krajinou pre realizáciu twiningovej dohody je Nemecko a pre dielčie aktivity bola vybraná Česká republika. Cieľom projektu je zabezpečiť dosiahnutie a splnenie strednodobých cieľov v oblasti prevencie, liečby a resocializácie a zníženia ponuky drog.

túdia „Sociálne a ekonomické náklady spojené so zneužívaním nelegálnych drog v Slovenskej republike“ (ako súčasť medzinárodného projektu GS VMDZKD) je zatiaľ najkomplexnejším prehľadom o výdavkoch v boji proti drogám v roku 2004. Hoci neboli k dispozícii všetky údaje, možno predpokladať, že maximálna odchýlka oproti vyčíslenému objemu 565,343 154 Sk nebude viac ako 5%. Z tejto sumy je 56% nákladmi represívneho, kontrolného a legislatívno-súdneho systému v oblasti znižovania ponuky drog, menšia časť prostriedkov pokrýva náklady redukcie dopytu po drogách.

V rámci GS VM DZKD pôsobí Národné monitorovacie centrum pre drogy (ďalej len ,,NMCD“), ktoré je národným zastúpením špecializovanej agentúry EÚ -Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti (ďalej len ,,EMCDA“). EMCDDA zastrešuje v rámci členských štátov Európskej Únie monitoring kľúčových a ostatných indikátorov spadajúcich pod 4 hlavné programy a NMCD funguje ako referenčné miesto národný uzlový bod siete REITOX pre zber údajov na národnej úrovni pre porovnávané indikátory. Vstupom SR do EÚ v máji 2004, sa toto poslanie NMCD poskytovať vo forme Národnej správy, štandardných tabuliek a dotazníkov údaje pre komplexnú európsku správu1 stalo obligatórnou činnosťou. V agende NMCD je aj prevádzkovanie internetového portálu www.infodrogy.sk, ktorý sa v priebehu krátkej doby2 posunul z polohy informačnej do polohy komunikačnej (v rámci portálu sa prevádzkujú štyri špecializované poradne).

Dopad pre rozvoj a realizáciu protidrogovej politiky štátu mali zmeny, ku ktorým dochádzalo v dôsledku rozsiahlej reformy zdravotnej starostlivosti, systému zdravotného a sociálneho poistenia a poskytovania sociálnych služieb a sociálnej starostlivosti. Vytvorili sa tak predpoklady na postupné odštátnenie liečby a resocializácie drogovo závislých osôb a presun týchto činností na neziskové organizácie, ktorých zriaďovateľmi môžu byť súkromné osoby, občianske združenia, svojpomocné kluby ale aj obce a mestá, odborné spoločnosti a ďalšie právnické a fyzické osoby. Týmto spôsobom sa redukuje výsadné postavenie štátu a jeho inštitúcií v oblasti boja proti drogám a umožňuje aktívny vstup výrazne väčšiemu množstvu fyzických a právnických osôb do procesu prevencie, liečby a resocializácie drogovo závislých osôb.

V kategórii zákonov lex specialis ošetrujúcich priamo problematiku drogových závislostí a formujúcich sa od roku 1996, pribudol zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení zákonov. Z ostatných zákonov je nevyhnutné pripomenúť prijatie nového Trestného zákona a Trestného poriadku. Aj naďalej podľa slovenskej legislatívy nie je trestné samotné užitie drogy, ale len jej prechovávanie, a to po akúkoľvek dobu. Ako alternatívy k väzeniu pribudli dva nové druhy trestov3, ktoré možno uložiť aj v prípade osôb prechovávajúcich drogy pre vlastnú potrebu. Zákon 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a novela zákona o sociálnej pomoci, (zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele) prispieva systémovo na vyššej úrovni k riešeniu situácie najzraniteľnejšej časti populácie detí a mládeže aj v oblasti drogovej závislosti. (Časť 1.2)

V jednotlivých kapitolách tejto správy sa pracuje s údajmi 8 prieskumov, vo väčšine prípadov prierezových4 realizovaných pravidelne a poskytujúcich možnosť monitorovať vývojové trendy jednotlivých faktorov (drogy, alkohol, fajčenie) nielen v celkovej populácii, ale osobitne v cieľových skupinách mládeže, resp. školskej populácie. Na základe takýchto údajov je možné konštatovať tieto trendy:
-Nárast ponuky a s tým súvisiaca dostupnosť nelegálnych drog je jednou z príčin celkového nárastu užívateľov medzi obyvateľstvom.
-Od roku 1994 neustále vzrastá podiel občanov, ktorí už užili nejakú drogu. v októbri 2004 mal skúsenosť s užitím drogy každý štvrtý občan SR.
-Klesá veková hranica, kedy sa mladý človek dostáva do kontaktu nielen s nelegálnymi drogami, ale aj s legálnymi – alkoholom a tabakom.
-Čoraz frekventovanejšia je polykonzumácia (napr. alkohol spolu s tabletami, alkohol spolu s marihuanou)
-Podľa týchto prieskumov najponúkanejšími drogami na Slovensku zostávajú naďalej marihuana a hašiš, Ponuka ostatných nelegálnych drog na Slovensku je výrazne nižšia.
-Medzi prostredia, v ktorých je možné sa dostať k nezákonným drogám, patria najmä diskotéky, koncerty, pohostinstvá, bary.
-Porovnanie skúseností mladých respondentov s užitím drogy s ich vzťahom k rodičom dokázalo, že inklinovanie ľudí ku konzumácií omamných a psychotropných látok je do značnej miery viazané na ich rodinnú situáciu.

Respondenti, ktorí už vyskúšali drogy, patria výrazne častejšie medzi fajčiarov a vo výrazne vyššej miere konzumujú alkoholické nápoje, ako respondenti bez drogových skúseností. Najčastejšou drogou, s ktorou mladí ľudia experimentujú pri získavaní svojich prvých skúseností, je marihuana a nelegálne drogy respondentom najčastejšie zaobstarávajú priatelia alebo spolužiaci, takmer 41,5 % ju dostane zadarmo.

Podľa údajov ÚZIŠ v roku 2004 bolo v liečbe drogových závislosti 2315 pacientov. I keď sú stále najčastejšou primárnou drogou opiáty – aj v roku 2004 to bolo 987 pacientov teda 44% všetkých liečených -vo vývoji skladby primárnej drogy nastali zmeny – stabilizácia, resp. pokles ( o 10% od roku 2003) opiátov v „prospech“ najdostupnejších a najexperimentovanejších stimulancií, (osobitne pervitínu), kde je vzostupný trend o viac ako 50% oproti minulému roku (reprezentovaný 593 pacientmi) a kanabinoidmi (vzostup o viac ako 30% počet pacientov 398).

Časté bolo polyužívanie drog, dokonca polyzávislosť, ktorá bola diagnostikovaná u štvrtiny všetkých prípadov osôb žiadajúcich o liečbu. (Kap 4., kap.5)

Typ primárnej drogy ako dôvod liečby v roku 2004
img1
Ilustračný obr.podľa údajov kap.4 a kap.5

Distribúcia liečených podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania: 4% neukončilo ani základnú školu, 43% malo najvyšší stupeň ukončeného vzdelania základný, 43% malo strednú školu a 3% vysokú. V roku 2004 bola tiež zistená vysoká miera nezamestnanosti (68%) v populácii liečených pre problémy s drogami.

Zhľadiska indikátora infekčných ochorení súvisiacich s drogami sa stále darí zachovávať relatívnu intaktnosť Slovenska v zmysle nízkeho výskytu HIV pozitivity u liečených drogovo závislých, ako aj relatívne nízkeho počtu prípadov HBV a HCV. História epidémie vnútrožilového užívania drog je však ešte relatívne krátka -okolo 10 rokov -na to, aby sa v plnej miere prejavili možné letálne dôsledky infekcie HCV. Nebol zaznamenaný ani nárast infekcie syfilisom, prípadne inými prenosnými infekčnými ochoreniami typickými pre túto populáciu. V roku 2004 ustúpila lokálna epidémia hepatitídy typu A (HAV) medzi užívateľmi drog v Bratislave.

K tomuto stavu prispievajú aj programy výmeny injekčných striekačiek jednak pri špecializovaných liečebných zariadeniach5 a jednak rozvoj programov v rámci terénnej práce a ďalších foriem aktivít „harm reduction“ v mimovládnych organizáciách nielen už v hlavnom meste, ale aj v niektorých krajských mestách. (OZ Odyseus, Prima, Heureka a Storm, Pomocná ruka). Podľa údajov ÚIPŠ (Časť 3.4) tieto OZ boli v priebehu roka 2004 minimálne raz v kontakte s 1821 klientami.

Po prvý krát sa zásluhou expertnej skupiny pri NMCD a súčasne s vytvorením inštitucionálneho prostredia, reprezentovaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s jeho pôsobnosťou, podarilo zhromaždiť prvé údaje o počte úmrtí súvisiacich s drogami, tzv. drogovej mortalite (Kap.6). Súdnolekárske pracoviská v r.2004 z celkového počtu pitiev v takmer 2% určili buď priame spojenie s konkrétnym druhom psychoaktívnej látky alebo s konaním pod vplyvom takejto látky (napr. 2 nehody a 3 samovraždy pod vplyvom THC).

Cieľom opatrení v oblasti drogovej prevencie je znížiť počet osôb, ktoré prídu do styku s užívaním psychoaktívnych látok alebo – čo je častejšie – oddialiť užívanie drog na neskoršiu dobu (vyšší vek) a tak aspoň zmierniť drogový problém.

Ústredné postavenie v prevencii (Kap.3) predovšetkým univerzálnej, orientovanej na školskú populáciu má rezort školstva. V roku 2004 sa programy univerzálnej (ale aj selektívnej a indikovanej prevencie) realizovali v sieti škôl – v rámci výchovnovzdelávacieho procesu -a školských zariadení (napr.CVPP a PPP).

Resocializácia drogovo závislých je zameraná najmä na poskytovanie sociálnych služieb pobytového typu, ktoré v súčasnosti poskytuje 17 resocializačných stredísk s kapacitou 232 miest a 5 zariadení chráneného bývania – tzv. Domy na pol ceste.

Drogové a iné závislosti v počte prípadov klientely Centier poradensko – psychologických služieb -ktoré sa významne zúčastňujú prevencie v jej rôznych úrovniach -(ďalej len „CPPS“) v roku 2004 predstavovali 3% z celkového objemu 10 444 prípadov. Koncepcia 8 špecializovaných pracovísk schválená MPSVR SR a NPBD) stále nie je naplnená – v skutočnosti funguje jediné samostatné špecializované pracovisko prevencie v Banskej Bystrici, jedno detašované pracovisko v Nových Zámkoch a jedna pracovníčka s agendou prevencie závislostí v Bratislave. .V roku 2004 prebiehal transformačný proces CPPS (v štruktúre CPPS je riaditeľstvo, 45 územných a 14 detašovaných pracovísk v rámci Slovenska) začlenenia jednotlivých územných pracovísk pod ÚPSVaR. Napriek zložitým podmienkam ostáva v centre pozornosti CPPS kvalifikovaná odborná činnosť, účinná podpora a pomoc rodine a jej jednotlivcom.

Aktuálne drogová scéna v SR takmer kopíruje situáciu v ostatných krajinách Európy a dostupné sú všetky druhy drogy. V priebehu posledných pár rokov sa naša krajina zaradila k „úspešnejším“ výrobcom pervitínu v Európe, pričom je možné predpokladaťďalšiu expanziu tohto druhu drogy na drogovom trhu. Extáza je s výnimkou Bratislavy -menej rozšírená medzi mladými užívateľmi, kokaín je ,s ohľadom na cenu, záležitosťou solventných skupín. Zatiaľ na našom území nebol zaistený kokaín vo forme cracku, ktorý sa fajčí, prípadne vdychuje. Poznatky z okolitých krajín EÚ umožňujú predpokladať aj zvýšenie záujmu o túto formu užívania. Nebol zaregistrovaný ani predaj hnedého heroínu. Podľa údajov Kriminalisticko-expertízneho ústavu PPZ v roku 2004 sa najčastejšie v záchytoch podozrivých látok potvrdil kanabis – celkom v 884 prípadoch, nasledovaný metamfetamínom a heroínom, ktoré si oproti roku 2003 vymenili poradie na druhom a treťom mieste.

Najčastejšie sa vyskytujúce drogy v záchytoch podľa KEÚ PZ
img2
Zdroj údajov: KEÚ PZ, spracovanie: NMCD

Po kontinuálnom raste počtu trestných činov od 1002 po 1261 , nastal v roku 2004 veľmi mierny pokles (-15), ale nie v regiónoch Bratislavy a Trnavy, kde vzrástol a predstavoval spolu podiel takmer 70% drogovej trestnej činnosti v SR.

K najčastejším páchateľom drogovej kriminality patria nezamestnaní mladí ľudia vo veku od 18-30 rokov, ktorí týmto spôsobom získavajú finančné prostriedky.

Tzv.drogová kriminalita však nesúvisí len s trestnými činmi týkajúcimi sa dovozu, výroby, vývozu a distribúcie omamnej a psychotropnej látky, ale aj s trestnými činmi vykonanými pod vplyvom drogy, prípadne za účelom získania drogy (prevažne majetková trestná činnosť -krádeže, vykrádania áut a bytov, prípadne si prostriedky na získanie drogy „odpracujú“ poskytovaním služieb dílerom drog alebo prostitúciou.

V súčasnom období nie je dostupná štatistika týkajúca sa kriminality spojenej s užívaním drog. Je možné konštatovať, že užívatelia drog sa zameriavajú na majetkovú kriminalitu.

Začína sa prejavovať aj zvýšený podiel užívania drog konzumentmi mladšími ako 15 rokov, čo má vplyv aj na zvýšený počet trestne nezodpovedných páchateľov (pre porovnanie s rokom 2003 sa v roku 2004 zvýšil počet z 13 na 21 prípadov, čo predstavuje 61,5%-ný nárast.

Zistené údaje z výskumov a štatistických zisťovaní (Kap.11) v prevažnej miere, signalizujú väčšiu "zainteresovanosť" skôr mladých mužov ako žien v oblasti nelegálnych drog, fajčenia a alkoholu a tiež svedčia o možnej rodovo determinovanej inklinácii k užívaniu istých typov drog. Podľa skupín návykových látok, prevažovali liečené ženy -takmer 2/3, nad mužmi iba v skupine žiadateľov o liečbu pre problémy so sedatívami a hypnotikami ako ich primárnou drogou. Pomer mužov a žien v liečbe v roku 2004 bol 79% ku 21%.

Pri experimentovaní s nelegálnymi drogami ženy pokladajú za významnejší motív riešenie osobných, a rodinných problémov, zatiaľčo podľa názoru väčšiny chlapcov/mužov je dôležitejšie prispôsobenie sa rovesníckej skupine a strach, že sa im kamaráti vysmejú. Chlapci začínajú experimentovať s nelegálnymi drogami skôr ako ženy a to najmä vo veku od 10 až 14 rokov. Za zaujímavé je možné považovať zistenie, že vo veku 13 rokov je počet experimentujúcich mladých ľudí u obidvoch pohlaviach rovnaký. Existujúce programy užívateľom drog poskytujú zdravotnú starostlivosť bez rozdielu na pohlavie, národnosť, rasu, náboženstvo. V súčasnosti špecializované zariadenia, zaoberajúce sa problematikou drog, ponúkajú rodovo špecifické služby však iba v obmedzenom rozsahu. S výnimkou špeciálneho liečebného postupu pre tehotné ženy so závislosťou od opioidov v Bratislave v rámci metadónovej udržiavacej liečby a nízkoprahového klubu pre ženy pracujúce v sexbiznise OZ Odyseus, však nejde o separátne programy – len o začlenenie elementov rodovo špecifickej práce do iných programov, či služieb. Ako poukázal aj prieskum IDZ CPLZD v Bratislave (Kap. 11) jednotlivé zariadenia vnímajú vysokú potrebu existencie takýchto rodovo-špecifických programov.

Vznik a rozvoj národných stratégií v oblasti boja proti nelegálnym drogám ( osobitne narkotiká, omamné a psychotropné látky ) a legálnym drogám (osobitne tabak a alkohol) v SR (Kap.12) prebieha od vzniku prvého6 Národného programu boja proti drogám v roku 1995 diferencovane. Jedným z dôvodov je rozdielna priorita faktorov -verejné zdravie, financie-ekonomika a bezpečnosť. Dá predpokladať, že spojenie národných programov pre nelegálne drogy, alkohol a tabak bude až v období okolo roku 2010 až 2012, keď dôjde k prehodnocovaniu európskych stratégií a následne aj národných stratégií v uvedených oblastiach.

Európske výsledky výskumov zameraných na cieľové prostredia naznačujú, že výskyt rekreačného užívania omamných a psychotropných látok u mladých ľudí je výrazne vyšší v prostredí hudobných a tanečných podujatí a na miestach určených pre nočnú zábavu, ako aj v iných rekreačných miestach pre mladých.

Návštevníci letných hudobných podujatí Pohoda v Trenčíne, Hodokvas v Pezinku a tanečnej party Be free boli cieľovou skupinou spoločného prieskumu OZ Odyseus, OZ Prima a IDZ CPLZD. (Kap.13) V pozícii „kontrolnej skupiny“ k skupine návštevníkov týchto podujatí slúžil výberový súbor mládeže Slovenska (reprezentatívny súbor vo veku 15-29 rokov)7, Prakticky vo všetkých druhoch prevalencie užívania všetkých návykových látok, len s výnimkou heroínu, je prevalencia ich užívania u mládeže navštevujúcej hudobné podujatia mnohonásobne vyššia. Medzi najviac užívanú drogu v tomto prostredí patrí pervitín a extáza, ale aj alkohol a tabak.

Rozdiel medzi mladými ľuďmi aúčastníkmi hudobných podujatí síce môže byť daný vyššou komunikatívnosťou účastníkov hudobných podujatí voči streetworkerom, ktorí majú s podobnou prácou veľa skúseností, ale je pravdepodobné, že na podobných hudobných podujatiach sa koncentrujú práve ľudia s väčšou afinitou k rôznym zážitkom, medzi nimi aj zážitkom s návykovými látkami.


1 Výročná správa 2005 – Stav drogovej problematiky v Európe, ISBN 92-9168-243-3, Úrad pre publikácie EÚ, Luxemburg 2005
2 od mája 2005
3 trest povinnej práce a trest domáceho väzenia
4 ÚVVM ŠÚ SR (od r.1994), UIPŠ (1995), ESPAD, ÚVZ SR
5 Prvý program sa začal pri štátnom zdravotníckom zariadení CPLDZ Bratislava v r.1994
6 NPBD 1995-1998
7 ŠÚ SR -Verejná mienka: Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené

Predchádzajúce:
Národná správa 2004
Archív národných spáv nájdete na hlavnej stránke