Logo - Národné monitorovacie centrum pre drogy
Logo - European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction
 
Nadpis - Národná správa pre EMCDDA - Stav drogových závislostí a kontrola drog v SR

12. Národné stratégie v boji proti legálnym a nelegálnym drogám od roku 1995 v SR

Vznik a rozvoj národných stratégií v oblasti boja proti nelegálnym drogám ( osobitne narkotiká, omamné a psychotropné látky ) a legálnym drogám (osobitne tabak a alkohol) v Slovenskej republike prebieha od vzniku prvého85 Národného programu boja proti drogám v roku 1995, osobitným vývojom pre oblasť nelegálnych drog a oblasť legálnych drog. Dôvodov uvedeného postupu bolo niekoľko:

1. Výroba, dovoz a distribúcia nelegálnych drog je prioritne postavená mimo zákona a má nelegálny charakter z dôvodov bezpečnostných, ekonomických a zdravotných. Existuje tu viacero zákonom, ktoré sú úzko prepojené na legislatívu OSN a EÚ.

2. S nelegálnymi drogami je výraznou mierou spojená drobná ale aj organizovaná a obzvlášť nebezpečná kriminalita, ktorej následky pre občana štát majú výrazne negatívny dopad, ktorý vplýva aj na verejnú mienku a tým aj sprostredkovane na politické dianie. To bolo hlavným dôvodom vzniku Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog ako poradného orgánu vlády SR pre drogovú problematiku. Verejné výdavky na ochranu občana a bezpečnosť (polícia, colná kontrola, súdnictvo a väzenstvo) tvoria až 70% celkových výdavkov na boj proti nelegálnym drogám. Trestná činnosť páchaná v dôsledku užívania legálnych drog a to osobitne alkoholu ( výtržníctvo a násilné trestné konanie) má zásadne iný charakter a je plne postihnuteľná na báze existujúcej legislatívy.

3. Výroba, distribúcia a predaj tabakových výrobkov a alkoholu (aj vína a piva) sú v prevažnej miere pod kontrolou štátu a štát sa významnou mierou podieľa na zisku z výroby, distribúcie a predaja legálnych drog. Problémom zostáva len drobná nelegálna výroba destilátov pre vlastnú spotrebu a nelegálny dovoz alkoholu a cigariet s cieľom dosiahnuť úniky v oblasti spotrebných daní. Miera daňových únikov tu však každoročne narastá v závislosti od rastu spotrebnej dane z tabaku a alkoholu.

4. Z nelegálnych drog pre štátny rozpočet neplynú žiadne príjmy zatiaľčo výroba, distribúcia a predaj alkoholu a tabakových výrobkov podliehali osobitnému zdaneniu a napr. v roku 2004 príjem zo spotrebnej dane z predaja tabaku a tabakových výrobkov, liehu, vína a piva bol podľa Ministerstva financií SR 13 805,5 mil. Sk čo prestavovalo takmer 5,7 % príjmu štátneho rozpočtu v danom roku (príjem štátneho rozpočtu bol podľa Národnej banky Slovenska v roku 2004 v sume 242 444 mil. Sk). Náklady na boj proti nelegálnym drogám boli podľa záverečnej správy projektu, financovaného z grantu Európskej komisie „Sociálne a ekonomické náklady spojené so zneužívaním nelegálnych drog v Slovenskej republike“ (GS VMDZKD, 2005) vo výške 565, 3 mil. Sk, čo predstavovalo 0,55 % verejných výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2004 (podľa Národnej banky Slovenska boli výdavky štátu v roku 2004 boli 312 733 mil. Sk). Ekonomický profit štátu zo spotrebnej dane z predaja legálnych drog je v tomto porovnaní je mnohonásobne vyšší ako sú náklady štátu na boj proti nelegálnym drogám a legálnym drogám spoločne.

5. Miera zdravotného rizika z užívania legálnych drog bola rôzne posudzovaná v závislosti od vedeckého poznania rizík a ich dopadu na verejné výdavky. Rozpoznať zdravotné riziká a mieru ich dopadu na verejné zdravie zabezpečuje rezort zdravotníctva, ktorý pripravil prvé národné koncepcie a aj stratégie boja proti legálnym drogám – tabaku a alkoholu. Hrozba pre verejné zdravie z užívania nelegálnych drog bola dlho vnímaná ako väčšia hrozba, ktorá bola naviac zvýraznená nebezpečenstvom šírenia nebezpečných infekčných ochorení predovšetkým HIV/AIDS a hepatitíd. Náklady na liečbu onkologických a kardiovaskulárnych ochorení však v posledných rokoch výrazne vzrástli čo zdôrazňuje aj rastúce nebezpečenstvo negatívneho ekonomického dopadu nadmerného užívania tabaku a alkoholu.

Rozdielny prístup v oblasti kontroly nelegálnych a legálnych drog mal za následok koncentráciu pozornosti na tvorbu Národného programu boja proti drogám ako platformy boja proti nelegálnym drogám. Zmeny nastávajú až po roku 1999, kedy vzniká už druhý Národný program boja proti drogám 1999-2003 (ešte stále výlučne venovaný problematike nelegálnych drog) a kedy sa hrozba legálnych drog stáva stále viac uvedomovanou hrozbou pre verejné zdravie a v Slovenskej republike vznikajú dva osobitné národné programy:

1. Národný akčný program pre problémy s alkoholom – na základe uznesenia vlády SR č. 929 z 21. augusta 2002 bol pôvodne v gescii Úradu vlády SR (Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog) a na základe uznesenia vlády SR č. 339 zo 4. mája 2005 prechádza gescia na MZ SR (Hlavný odborník pre liečbu drogových závislostí).

2. Národný program na kontrolu tabaku – v gescii Úradu verejného zdravotníctva sa realizuje v súlade s Rámcovým dohovorom na kontrolu tabaku WHO a v súlade so zákonom NR SR 377/2004 o ochrane nefajčiarov. Tvorbu programu a jeho realizáciu zabezpečuje Národný koordinátor na kontrolu tabaku v pôsobnosti Úradu verejného zdravotníctva.

Oba národné programy v oblasti alkoholu a tabaku sú výrazne poznačené úsiliami WHO a jej európskej kancelárie pri zostavovaní príslušných európskych stratégií pre problematiku alkoholu a tabaku: Európsky akčný plán pre alkohol (199?) a Európska stratégia na kontrolu tabaku (2002). Gestorom uplatňovania európskych stratégií pre kontrolu tabaku a akčného plánu pre problémy s alkoholom je národná kancelária WHO v SR a MZ SR. Obe národné stratégie sa však nepremietli do tretieho Národného programu boja proti drogám na roky 2004 až 2008, ktorý naďalej zostáva v gescii Úradu vlády SR (Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog) s prioritnou orientáciou na problematiku nelegálnych drog.

Rastúca hrozba užívania legálnych drog pre verejné zdravie, ale aj rastúci význam ich kontroly pre ekonomiku štátu (zabezpečenie stáleho príjmu z rastu spotrebných daní a požiadavka obmedzenia ich nelegálnej domácej výroby derivátov a vína i pašovania cigariet) viedli k tomu, že vláda SR prijala uznesenie č. 339 zo 4. mája 2005, ktorým zaviazala podpredsedu vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny a predsedu Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog rozšíriť mandát Výboru ministrov aj na legálne drogy, čím bol vytvorený predpoklad k zjednoteniu troch relatívne samostatných stratégií boja proti drogám v Slovenskej republike. Príprava nových stratégií pre tabak a alkohol však naďalej zostala v pôsobnosti MZ SR. Dá sa predpokladať, že v období minimálne do roku 2008 budú v Slovenskej republike paralelne existovať tri rôzne národné stratégie:

Národný program boja proti drogám 2004/2008 ako základná nadrezortná stratégia v gescii Úradu vlády SR (GS VMDZKD), ktorá sa realizuje v súlade s Európskou stratégiou boja proti drogám 2004/2012 a jej Akčným plánom 2005/2008. Úlohou tejto stratégie je prepojenie SR na programy v rámci inštitucionálnych štruktúr EÚ a OSN v boji proti drogám. Hlavné aspekty sú bezpečnosť a ekonomické náklady. Vedľajší aspekt je verejné zdravie.

Národný program na kontrolu tabaku v SR do roku 2008 v gescii MZ SR v prepojení na organizačné štruktúry SZO, a to osobitne jej európskej kancelárie. Hlavným cieľom tejto stratégie je implementácia Rámcového dohovoru na kontrolu tabaku WHO z roku 2004, ktorý ratifikovala NR SR koncom roku 2004. Hlavné aspekty sú verejné zdravie a ekonomické náklady. Otázkam bezpečnosti sa tento program nevenuje.

Národný akčný program pre problémy s alkoholom na roky 2006 až 2010 bude nadväzovať na Národný akčný program pre problémy s alkoholom z roku 2003, ktorý vypracoval GS VMDZKD, ale nebol reálne uvedený do praxe), ktorý má v zmysle uznesenia vlády SR č. 339 zo dňa 4. mája 2005 predložiť na rokovanie vlády SR do konca novembra 2005 minister zdravotníctva SR. Hlavné aspekty sú verejné zdravie a ekonomické náklady. Vedľajší aspekt je bezpečnosť.

Ďalší vývoj smeruje k úzkej previazanosti týchto programov s možnosťou ich spojenia do jedného programu najskôr v roku 2008. Skôr sa však dá predpokladať, že spojenie národných programov pre nelegálne drogy, alkohol a tabak bude až v období okolo roku 2010 až 2012, keď dôjde k prehodnocovaniu európskych stratégií a následne aj národných stratégií v uvedených oblastiach. Osobitne dôležitým bude:

1. Určiť zodpovedného jednotného gestora a z toho vyplývajúce kompetencie – napr. vznik Národného protidrogového úradu;
2. Inštitucionálne zabezpečiť zložitú koordináciu a prepojenie veľkého počtu hráčov v realizácii komplexnej protidrogovej stratégie;
3. Zabezpečiť finančné krytie realizácie jednotlivých stratégii a následne finančné krytie nákladov spoločného postupu s použitím z finančných zdrojov plynúcich z predaja legálnych drog, a to osobitne alkoholu a tabaku;
4. Zabezpečiť monitoring, evaluáciu a následné korekcie a aktualizácie;
5. Zabezpečiť koordináciu so stratégiami EÚ a WHO.

Otvorenou a doposiaľ koncepčne neriešenou zostáva otázka šírenia dopingu z vrcholového športu do oblasti rekreačného športu a zneužívania dopingu aj v iných oblastiach ľudských činností. Taktiež neriešenou otázkou je rastúca miera zneužívania voľne dostupného drogistického tovaru a niektorých chemických látok ako lacných náhrad stále drahších a ťažšie dostupných nelegálnych drog, alkoholu a tabaku. Pre tieto otázky doposiaľ nebola v Slovenskej republike vypracovaná osobitná stratégia. Výnimkou sú len niektoré zákony obmedzujúce distribúciu prekurzorov a nebezpečných chemických látok (vrátane rozvoja systému včasného varovania – EWS) a úsilie o prijatie antidopingovej legislatívy.


85 NPBD 1995-1998