Logo - Národné monitorovacie centrum pre drogy
Logo - European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction
 
Nadpis - Národná správa pre EMCDDA - Stav drogových závislostí a kontrola drog v SR

Súhrn

Národná správa podáva prehľad o inštitucionálnom usporiadaní a koordinácii v rámci protidrogovej politiky štátu, o legislatívnych nástrojoch tejto politiky a o ich zmenách v období od roku 2000. Prináša prehľad o vývoji drogovej scény, ako aj analýzu trendov na základe výsledkov monitoringu piatich kľúčových indikátorov z oblasti zdravotníctva, ako aj ostatných hlavných indikátorov z oblasti presadzovania práva. V správe sú podrobne zdokumentované komplexné programy primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie, vypracované rezortmi školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí.

Po prvýkrát sa podávajú na národnej úrovni odhady prevalencie problémového užívania drog a na lokálnej úrovni odhady počtov užívateľov mimo liečbu na základe analýzy programu výmeny injekčných striekačiek.

Na záver sa charakterizuje situácia na čiernom trhu s drogami a podáva sa opis troch vybraných tém: Buprenorfín (Subutex), alternatívne tresty a znepokojenie verejnosti z hľadiska drog.

Hlavné zistenia a vybrané témy

Inštitucionálne usporiadanie a koordinácia sa oproti stavu spred roka 2000 nezmenila, t.j. Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog zostáva medzirezortným orgánom pre koordináciu štátnej politiky voči drogám, vyjadrenej v prijatom Národnom programe boja proti drogám, ktorého nová verzia bola prijatá na jar 2004 pre roky 2004 – 2008. Exekutíva Výboru, Generálny sekretariát, zostáva administratívnym orgánom pre implementáciu štátnej protidrogovej politiky a jej kontrolu. Dňa 22. mája 2002 bolo vládou SR prijaté uznesenie o zriadení Národného monitorovacieho centra pre drogy (NMCD).

Na drogovej scéne, ktorá sa od roku 1992 skladbou dostupných drog postupne približuje situácii v západoeurópskych krajinách, nastala po roku 2000 kvalitatívna zmena. Absolútna dominancia heroínu sa prakticky skončila v roku 2003, pričom možno očakávať ďalší posun k častejšiemu užívaniu marihuany a syntetických drog, najmä stimulancií amfetamínového typu a tanečných drog typu extázy.

Najmarkantnejšie stúpla celoživotná prevalencia marihuany u stredoškolských študentov vo veku od 15-16 do 18-19 rokov, a to z 23,0% v roku 1999 na 35,5% v roku 2003 (Nociar A.,2004). Obdobne bol v prieskume ESPAD2 zaznamenaný nárast užívania extázy, ale aj čoraz frekventovanejšia polykonzumácia drog (napr. alkohol spolu s tabletami, alkohol spolu s marihuanou)

Z hľadiska sledovaných kľúčových aj hlavných indikátorov toto bolo možné pozorovať na paralelnom vývoji v oblasti indikátora dopytu po liečbe, kde sa po roku 2000 zmenil pomer liečených závislých od heroínu oproti závislým od marihuany a amfetamínov, a indikátorom množstva zachytených drog a počtu záchytov drog. Krivky počtov liečených závislých od heroínu, podobne ako krivky množstiev zachyteného heroínu a počtov týchto záchytov súbežne stúpali až do roku 2000, odkedy nastal ich pokles (obr. 1, 4 a 5).

Na druhej strane, výsledky populačných prieskumov v rokoch 2000 a 2002,(Luha J.,2004) ako aj výsledky školských prieskumov v rokoch 2002 a 2003 (Bieliková M.,Pétiová M.,2003) potvrdili protikladný trend vo vnútri samotného indikátora dopytu po liečbe, kde klesajúce počty liečených závislých od heroínu vystriedal nárast počtov liečených závislých od marihuany a amfetamínov (predovšetkým od metamfetamínu (pervitínu).

Údaje z roku 20033 ukázali stále pomerne vysoké percento prvoliečby (41%), ktorých je najviac práve medzi závislými od stimulancií.

Počty liečených pacientov vzrástli od roku 1994 (n = 1 189) do roku 2000 (n = 2 345) viac ako dvojnásobne, neskôr sa začal prejavovať zostupný trend, pričom prudko ubúdali najmä pacienti závislí od heroínu a výsledný graf v roku 2002 svedčil pre celkový pokles počtov liečených drogovo závislých. Táto tendencia sa v roku 2003 čiastočne zmenila smerom k stabilizácii počtu liečených, ale už pri výraznej zmene skladby užívaných drog (obr. 1)

Obr. 1
Obr. 1. Indikátor dopytu po liečbe: Počty liečených drogovo závislých pacientov na Slovensku v rokoch 1994 -2003
Zdroj údajov: ÚIZŠ, spracovanie a grafika: GS VMDZKD/NMCD

Hoci na prvý pohľad indikátor dopytu po liečbe ukazuje iba to, že počty liečených drogovo závislých klesajú, bolo by chybou usudzovať len na tomto základe, že sa znižujú aj celkové počty závislých a problémových užívateľov drog. Už jednoduchá dekompozícia grafu naznačí napr. protikladné trendy poklesu pre heroín a opiáty po roku 2000, na rozdiel trendov rastu pre liečených závislých od kanabinoidov a tiež od niektorých syntetických drog (obr. 2, 3).

Obr. 2
Obr. 2. Heroín ako primárna droga u liečených drogovo závislých pacientov: Slovensko počas dekády 1994 – 2003
Zdroj údajov: ÚIZŠ, spracovanie a grafika: GS VMDZKD/NMCD

Obr. 3
Obr. 3. Trendy užívania primárnych drog u liečených drogovo závislých: Slovensko počas dekády 1994 – 2003
Zdroj: Nociar A., 2004

Pokles počtu liečených drogovo závislých teda neznamenal, že klesá aj rozsah problému s drogami. Bolo treba vziať do úvahy ďalšie údaje o drogovej scéne, napr. popri poklese počtu liečených závislých od heroínu nastal nárast počtu závislých od marihuany a syntetických drog. Na druhej strane ťažko hovoriť o poklese počtu experimentujúcich, či rekreačných užívateľov, ak vidíme stúpajúce trendy vo výsledkoch populačných a školských prieskumov, rast množstiev zachytených drog i počtov týchto zachytení podľa druhov drog.

Obr. 4
Obr. 4. Množstvá vybraných druhov drog zachytených v Slovenskej republike: roky 1992 - 2003
Zdroj údajov: KEÚ PZ, spracovanie a grafika: GS VMDZKD/NMCD

Obr. 5
Obr. 5. Počty zachytení podľa vybraných druhov drog v Slovenskej republike: roky 1992-2003
Zdroj údajov: KEÚ PZ, spracovanie a grafika: GS VMDZKD/NMCD

Ak porovnávame zmeny v počtoch liečených závislých od jednotlivých drog, s nástupom heroínu v roku 1994 a vrcholom v roku 2000, po ktorom rastú počty liečených prípadov závislých od kanabisu a syntetických drog a porovnáme ich s množstvom a počtami zachytení drog, vidíme súvislosť ponuky drog na čiernom trhu s dopytom po nich na drogovej scéne. V tomto kontexte je treba vnímať i výsledky populačných a školských prieskumov, s trendmi identifikovanými pri ich opakovaniach počas minulej dekády (obr. 6).

Obr. 6
Obr . 6 . Trendy celoživotnej prevalencie drog u 15 – 18 ročných študentov stredných škôl na Slovensku
Zdroj: Nociar A., 2004

Je zrejmé, že ak sa sledované indikátory pokúsime dať do vzájomných súvislostí a v tom zmysle ich aj interpretovať, tzv. „triangulácia“ problému je možná i užitočná, tak ako je to v prípade indikátora dopytu po liečbe a populačných prieskumov.

V systéme prevencie, liečby a resocializácie, v období od 2000 do 2003 nenastali nijaké zásadné zmeny a všetky tieto systémy sa rozvíjali v súlade s Národným programom boja proti drogám na roky 1999 – 2003. Znamená to, že programy primárnej prevencie boli realizované v sieti školských i mimoškolských zariadení v pôsobnosti MŠ SR (napr. Centrá výchovnej a psychologickej prevencie, poradne), strednodobá liečba bola ešte garantovaná štátom v rámci siete centier pre liečbu drogových závislostí, a napokon systém resocializačných centier, napojený zväčša na niektoré liečebné zariadenie, pôsobil v rámci siete mimovládnych organizácií, podporovaných sčasti Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a Protidrogovým fondom.

Z hľadiska indikátora infekčných ochorení súvisiacich s drogami4, podarilo sa zachovať relatívnu intaktnosť Slovenska v zmysle veľmi nízkej prevalencie HIV pozitivity u liečených drogovo závislých, ako aj relatívne nízkeho počtu prípadov HBV a HCV. K tomuto stavu do značnej miery prispel aj program výmeny injekčných striekačiek pri štátnom zdravotníckom zariadení, ale aj neskorší rozvoj programov výmeny injekčných striekačiek v rámci terénnej práce a ďalších foriem aktivít „harm reduction“ v mimovládnych organizáciách nielen už v hlavnom meste, ale aj v niektorých krajských mestách.

Okrem údajov zo štandardných informačných systémov bola vykonaná aj prvá štúdia5, kde sa pomocou skrátenej Poissonovej metódy („Truncated Poisson method“) a ďalších metód „zachytenie-znovuzachytenie“ (capture-recapture) určuje odhad skrytej populácie problémových užívateľov, s horným limitom cca 20 500 problémových užívateľov.

Od roku 2000 sa znížil objem zachytených množstiev opiátov, kým naopak množstvo aj frekvencia zachytení sa zvýšila pri marihuane a syntetických drogách6. Objavilo sa viacero pokusov o výrobu syntetických drog na území SR, i keď zatiaľ nešlo o mimoriadne závažné množstvá takto produkovaných drog. Podľa údajov Národnej protidrogovej jednotky vzrástol počet páchateľov drogovej trestnej činnosti z 1 002 v roku 2001 na 1 276 v roku 2003. V danom období nedošlo k dramatickým zmenám ceny za jednotlivé druhy drog.

Čo sa týka troch vybraných tém – Buprenorfín určený na substitučnú liečbu u pacientov so závislosťou od opiátov bol zaregistrovaný v SR ako preparát Subutex v roku 2000. Podľa odhadu sa v súčasnosti v SR takto lieči asi 200 pacientov. Konkrétnejšie údaje z prieskumu o poznatkov k užívaniu a zneužívaniu buprenorfínu sú uvedené v časti 11.2.

Alternatívne tresty7 sú navrhované v rekodifikácii trestných kódexov, no zatiaľ sa v praxi nepoužívali. Rušenie verejného poriadku alebo znepokojenie verejnosti („public nuisance“)8 nie je relevantný a presne definovaný koncept pre oblasť drog. S istou dávkou voľnosti ho možno použiť azda na niektoré aktivity skupín, ktoré sa usilovali o legalizáciu alebo dekriminalizáciu tzv. mäkkých drog, najmä marihuany.

Bratislava december 2004

Doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc.
Národné monitorovacie centrum pre drogy


2 ESPAD Európsky školský prieskum o alkohole a drogách
3 ÚZIŠ – Zdravotnícka štatistika 44/ľ2004 Drogová závislosť – liečba užívateľa drog v SR 2003
4 Pozri kap.6
5 Pozri kap.4.
6 Pozri kap.10
7 Pozri kap.12
8 Pozri kap.13

Predchádzajúce:
Úvod
Archív národných spáv nájdete na hlavnej stránke