Logo - Národné monitorovacie centrum pre drogy
Logo - European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction
 
Nadpis - Národná správa pre EMCDDA - Stav drogových závislostí a kontrola drog v SR

12. Alternatívy trestov odňatia slobody

Charakteristika trestov

Tresty je možné v slovenskom trestnom práve charakterizovať ako špecifické, zákonom stanovené a štátom vynútiteľné následky spáchaného trestného činu, ktoré ukladajú súdy v trestnom konaní a ktoré - na rozdiel od ochranných opatrení - obsahujú negatívne hodnotenie trestného činu a jeho páchateľa a pôsobia mu určitú ujmu, prostredníctvom ktorej sa sleduje splnenie účelu trestu aj trestného zákona.

Trest je jedným z právnych následkov spojených so spáchaním trestného činu. Nie je právnym následkom jediným ani nutným v tom zmysle, že by nasledoval vždy po spáchaní každého trestného činu. Popri treste alebo namiesto trestu môže byť právnym následkom spáchaného trestného činu najmä ochranné opatrenie, povinnosť nahradiť škodu apod.

Tresty sú popri ochranných opatreniach právnymi prostriedkami, ktoré vedú k dosiahnutiu účelu trestného zákona. Tohto účelu sa má dosiahnuť tak hrozbou trestom, tak jeho uložením a výkonom. Hrozba trestom spočíva v tom, že trestný zákon stanoví vo svojich skutkových podstatách, ktoré konanie považuje za nežiadúce a spoločnosti škodlivé, a aká ujma v podobe trestu môže po spáchaní takéhoto skutku nastať.

Ukladanie trestov nastupuje pri splnení vyššie uvedených podmienok, ak nepostačuje len hrozba trestom. Naše trestné právo je pri ukladaní trestov ovládané zásadami humanizmu, zákonnosti trestu, jeho individualizácie, personálnosti a proporcionality, výsledkom čoho by mal byť spravodlivý trest. Tieto zásady sa veľmi významne uplatňujú aj pri ukladaní alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody. Tresty, podľa trestného zákona, môžu ukladať len súdy, žiadne iné štátne orgány, a to len za spáchané trestné činy (teda nie za žiadne iné – hoci závažné – porušenie zákona) a po riadne vykonanom trestnom konaní.

Výkon trestu predstavuje vlastne bezprostrednú realizáciu účelu trestného zákona a trestu. Obsahom vykonávaného trestu je potom určitá ujma na inak chránených občianskych právach a slobodách páchateľa trestného činu. Ujma by však nikdy nemala byť cieľom alebo zmyslom trestu. Zásadne by mala byť, a to aj pri alternatívnych trestoch, len nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu a trestného zákona.

Náš trestný zákon vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie, čo z hľadiska účelu trestu znamená, že k jeho dosiahnutiu má viesť len nevyhnutne potrebná miera trestnej represie, ktorá je nutná s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť spáchaného trestného činu a hodnotenie jeho páchateľa, ktorá zároveň ešte povedie k splneniu účelu trestu. Výchovný účinok trestu nie je priamo úmerný intenzite represie, ale neplatí to ani naopak – trest nie je tým výchovnejší, čím je miernejší.

Pokiaľ ide o jednotlivé druhy trestov, nedajú sa dopredu kvalifikovať na tresty výchovné a represívne. Spravidla každý trest obsahuje prvky tak represívne, ako aj výchovné, ich konkrétny pomer sa dá však meniť jednak samotnou výmerou trestu, a jednak kombináciou jednotlivých druhov trestov. Preto sa tiež hovorí o alternatívach k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, a nie o výchovných trestoch.

Za spáchané trestné činy môže súd uložiť len tresty, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 27 Trestného zákona, teda konkrétne trest odňatia slobody, straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, zákazu činnosti, prepadnutia majetku, prepadnutia veci, vyhostenia, zákazu pobytu a peňažný trest. Výpočet trestov uvedených v § 27 Trestného zákona nemožno rozširovať žiadnym spôsobom (napr. výkladom), ani s poukazom na žiaden dôvod (napr. na splnenie účelu trestného zákona).

V systéme trestov prevažujú druhy trestov, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody a s izoláciou páchateľa od spoločnosti (alternatívne tresty), pretože sa predpokladá, že prevažná väčšina páchateľov je menej narušených a pri týchto páchateľoch by sa mohlo negatívne prejaviť ich násilné vytrhnutie z prirodzeného sociálneho prostredia, narušenie sociálne užitočných zväzkov a negatívny vplyv osôb viac narušených. Zároveň sa uloženie trestov nespojených s bezprostredným odňatím slobody chápe ako prejav dôvery voči páchateľovi, pričom pri ich výkone sa dá oprieť o páchateľove kladné vlastnosti a návyky a výchovný vplyv naň môžu vykonávať tak odborníci, ako aj laická verejnosť.

V celosvetovom vývoji sa presadzuje úsilie o širšie využívanie trestov nespojených s odňatím slobody a postupné nahrádzanie trestu odňatia slobody trestami alternatívnymi. Týka sa to aj páchateľov, ktorí spáchali niektorý z trestných činov pod vplyvom drogy alebo sú drogovo závislí.

Hlavné dôvody je potrebné vidieť najmä v tom, že alternatívy k trestu odňatia slobody nemajú nevýhody odňatia slobody, ich výkon je spojený s nižšími nákladmi a nie sú prekážkou opätovného začlenenia páchateľa do spoločnosti ale naopak, v mnohých prípadoch mu účinne pomáhajú.

Veľmi dôležitá je okolnosť, že alternatívy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody sú u časti menej narušených páchateľov trestných činov podstatne účinnejšie, ako nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý spravidla prehlbuje v odsúdených pocit nezáujmu zo strany spoločnosti o ich osud, frustrácie a krivdy. Tieto pocity potom vedú k negatívnym postojom týchto odsúdených k hodnotovým základom spoločnosti, v ktorej žijú, obzvlášť v prípadoch, kedy u takýchto páchateľov dôjde k zásadnému narušeniu ich rodinných a spoločenských vzťahov, strate zamestnania a bývania, ako sa to veľmi často stáva v priebehu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ako opozitum tu potom vystupujú tresty alternatívne, ktoré najmä pri vhodnom vedení zo strany probačného a mediačného úradníka, poskytujú menej narušeným páchateľom trestných činov ďalšiu príležitosť ako riešiť svoje problémy spôsobom, ktorý im dáva šancu opätovne sa začleniť do spoločnosti pri súčasnom zachovaní ich rodinných a spoločenských vzťahov.

Najčastejšie využívané alternatívy v Slovenskej republike

1. Podmienečné odsúdenie

Podmienečné odsúdenie ako najčastejšia forma trestu je významným prostriedkom výchovného pôsobenia na páchateľa a dôležitou alternatívou krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia slobody, najmä pri páchateľoch menej závažných trestných činov. Prejavuje sa v ňom odklon od nahliadania na trest ako na odplatu.

Podstata podmienečného odsúdenia spočíva v tom, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok a uloží trest odňatia slobody, ale jeho výkon odloží (výkon trestu odňatia slobody prepáči) pod podmienkou, že sa odsúdený bude v súdom stanovenej skúšobnej dobe riadne chovať a vyhovie uloženým podmienkam.

Podmienečné odsúdenie vychádza z predpokladu, že už samotné trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie jeho osoby a jeho činu rozsudkom, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu, obmedzenia a podmienky týkajúce sa správania odsúdeného a prípadné výchovné pôsobenie toho, kto prevzal záruku za jeho nápravu či vykonáva dohľad, môžu mať samy o sebe z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie účinky, ktoré by mal inak výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podmienečným odsúdením sa poskytuje páchateľovi dôvera aj možnosť, aby bez izolácie od spoločnosti svojim správaním v skúšobnej dobe odčinil svoj spáchaný trestný čin, pričom sa mu dáva možnosť, aby dosiahol osvedčenie, kedy výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nariadený nebude a nastane fikcia neodsúdenia, teda sa bude na páchateľa pozerať, akoby nebol odsúdený.

Týmto podmienečné odsúdenie umožňuje vzbudiť záujem páchateľa na vlastnom riadnom živote a jeho snaha sa prípadne môže oprieť o sociálnu, psychickú prípadne aj faktickú pomoc probačného a mediačného úradníka, záujmových združení občanov alebo sociálnych pracovníkov. Podmienečné odsúdenie je prostriedkom k dosiahnutiu účelu trestu, a preto je ho možné uložiť len v tých prípadoch, ak to pripúšťa účel trestu.

Pri podmienečnom odsúdení súd právoplatne zistil skutok, kvalifikoval ho ako trestný čin, uznal páchateľa vinným z jeho spáchania a uložil mu za tento skutok trest, ktorého výkon bol zatiaľ odložený a súčasne bola stanovená skúšobná doba a v rámci nej aj primerané povinnosti a obmedzenia smerujúce k tomu, aby podmienečne odsúdený viedol riadny život, prípadne bol nad páchateľom vyslovený aj dohľad.

Na základe správania sa odsúdeného v skúšobnej dobe, plnení povinností v rámci výkonu dohľadu či uložených primeraných povinností a obmedzení nemusí vôbec nastať samotný výkon trestu odňatia slobody priamo v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Tým síce uložený trest odňatia slobody na páchateľa pôsobí, ale nie vlastným výkonom, ale len hrozbou jeho výkonu v prípade, že odsúdený v skúšobnej dobe nepovedie riadny život, nebude plniť povinnosti v rámci uloženého dohľadu, či nedodrží uložené primerané povinnosti a obmedzenia.

Zákon na prvom mieste ukladá hodnotiť osobu páchateľa, ktorá je spolu s prihliadnutím na okolnosti trestného činu základná pri úvahe, či bude výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený. Takáto úvaha znamená predovšetkým nutnosť prihliadať na celý profil páchateľovej osobnosti, najmä k povahovému založeniu páchateľa, k jeho charakterovým vlastnostiam, k jeho sklonom a záľubám, k jeho vzťahu k práci, k rodine, k spoločnosti a k jeho spoločenskému postaveniu.

Pri drogovo závislých páchateľoch sa skúmajú najmä rodinné a osobné pomery páchateľa, ktoré existujú v dobe rozhodovania o treste a miera akceptácie výchovného pôsobenia takéhoto trestu páchateľom.

Ide teda o okolnosti, ktorá priamo nesúvisia so spáchaným trestným činom, významne však ovplyvňujú úvahy o treste, teda aj o uložení trestu podmienečného odsúdenia. Prostredie, v ktorom páchateľ žije a pracuje mohlo, ale nemuselo mať vplyv na spáchanie trestného činu, v každom prípade však ovplyvňuje možnosť nápravy páchateľa a niekedy môže mať rozhodujúci vplyv na páchateľovu resocializáciu. Jednou zo základných podmienok však je, že si drogovo závislý páchateľ uvedomuje svoju závislosť a je ochotný a schopný s ňou pracovať.

Bude potrebné zisťovať aj skutočnosti z doterajšieho života páchateľa, ktoré súvisia so spáchaním jeho činu, a ktoré by preto mohli svedčiť o určitej miere pravdepodobnosti, že páchateľ bude opakovať páchanie trestnej činnosti aj v budúcnosti.

V tomto smere má nenahraditeľnú úlohu probačná a mediačná služba. Základom musí byť zistenie, aké sú klady a zápory osobnosti páchateľa v dobe rozhodovania o treste. Pre zhodnotenie doterajšieho života páchateľa bude mať význam aj jeho správanie sa v časovom úseku po spáchaní trestného činu až do momentu rozhodovania súdu, najmä z hľadiska postoja k spáchanej trestnej činnosti (napr. či sa páchateľ snažil nahradiť škodu, ktorá vznikla spáchaním trestného činu, či sa nakontaktoval na probačného a mediačného úradníka a aktívne s ním spolupracoval ešte pred vynesením rozsudku, či má ochotu absolvovať liečenie, atď.).

2. Ukladanie primeraných povinností a obmedzení

O podmienečnom odsúdení rozhoduje súd, spravidla po vykonaní hlavného pojednávania, rozsudkom. Hlavnou a obligatórnou podmienkou, ktorá má za následok, že sa odkladá výkon trestu odňatia slobody, je vedenia riadneho života odsúdeného v skúšobnej dobe. Ak nie je možné vzhľadom k povahe spáchaného trestného činu alebo k osobe páchateľa predpokladať, že samotné pôsobenie podmienečného odsúdenia, teda samotná hrozba výkonu trestu odňatia slobody, povedie u odsúdeného k vedeniu riadneho života, môže súd, na základe § 59 ods. 2 Trestného zákona, uložiť odsúdenému ďalšie primerané obmedzenia alebo povinnosti.

Podstatou týchto primeraných povinností a obmedzení, ktoré môžu byť uložené páchateľovi za tým účelom, aby viedol riadny život, sú zásahy do slobody jednania a rozhodovania sa páchateľa v skúšobnej dobe. Môžu mať formu zákazu určitého konania (teda formu povinnosti zdržať sa nejakého konania) aj formu príkazu k pozitívnemu konaniu.

V praxi sa jedná o také primerané povinnosti alebo obmedzenia, ktoré umožnia odstrániť príčinu, podmienky alebo príležitosť k opätovnému spáchaniu trestného činu, ktorého sa odsúdený už dopustil. Obmedzenia a povinnosti musia byť tiež primerané povahe podmienečného odsúdenia, ktorého sú integrálnou súčasťou. Zároveň musí byť obmedzenie alebo povinnosť primerané trestnému činu, za spáchanie ktorého bol páchateľ uznaný vinným.

Medzi primerané povinnosti a obmedzenia, ktoré je možné uložiť odsúdenému, môžeme zaradiť napríklad:
a) Podrobiť sa výcviku na získanie potrebnej pracovnej kvalifikácie,
b) podrobiť sa vhodnému programu sociálneho výcviku a prevýchovy,
c) podrobiť sa liečeniu závislosti na návykových látkach,
d) zdržať sa návštev nevhodného prostredia a styku s určitými osobami,
e) zdržať sa hazardných hier, hrania na hracích prístrojoch a stávok.

Pre prácu s drogovo závislým páchateľom má najväčší význam povinnosť podrobiť sa liečeniu závislosti na návykových látkach. Tú môže absolvovať formou ambulantnou alebo formou ústavného liečenia.

Alternatívne tresty a ochranné opatrenia navrhované v rekodifikácii trestných kódexov

1. Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom

Pri treste podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom sa jedná o zavedenie prvkov probácie do trestného poriadku.

Jedná sa vlastne o inštitucionalizovaný dohľad nad správaním sa páchateľa a o také zaobchádzanie s ním, pri ktorom sa kombinuje aspekt penologický (hrozba trestom, stanovenie obmedzení) a aspekt sociálny (dohľad a pomoc). Dohľad teda môže byť v tomto zmysle spojený aj s výchovným vplyvom toho, kto ponúkol záruku za nápravu páchateľa a súd takúto záruku prijal. Pri drogovo závislých páchateľoch sa jedná najmä o najbližšie sociálne spoločenstvo (rodinu), ktoré preberá funkciu dohľadovú a súčasne plní aj funkciu pomocnú.

Dohľad nad správaním páchateľa by mal vykonávať probačný a mediačný úradník. Priamo v rozsudku by mal súd dohľad vymedziť tak, že sa ním rozumie pravidelný osobný kontakt odsúdeného s probačným a mediačným úradníkom, spolupráca pri vytváraní a realizácii probačného programu v skúšobnej dobe a kontrola dodržiavania podmienok, ktoré boli odsúdenému uložené súdom.

Jedná sa teda o:
a) Sledovanie a kontrolu páchateľa, čím sa má zaistiť ochrana spoločnosti a zníženie možnosti opakovania trestnej činnosti,
b) odborné vedenie a pomoc páchateľovi s cieľom zaistiť, aby v budúcnosti viedol riadny život,

Medzi ďalšie povinnosti, ktoré je možné uložiť odsúdenému je možné zaradiť povinnosť:
a) Spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom spôsobom, ktorý mu tento stanoví na základe jeho probačného programu,
b) dostavovať sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v lehotách stanovených súdom, resp. probačným a mediačným úradníkom,
c) informovať probačného a mediačného úradníka o svojom pobyte, zamestnaní, dodržiavaní súdom uložených primeraných povinností a obmedzení a o iných dôležitých skutočnostiach pre výkon dohľadu,
d) umožniť probačnému a mediačnému úradníkovi vstup do obydlia, v ktorom sa zdržiava,
e) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie.

Dohľad by mal zásadne vykonávať probačný a mediačný úradník. Súčasťou probačného programu, ktorý vypracúva odsúdený v spolupráci s probačným a mediačným úradníkom, môže byť aj povinnosť absolvovať liečenie závislosti na návykových látkach (týka sa to drogovo závislých páchateľov).

2. Trest povinnej práce

Trest povinnej práce (ďalej len „PP“) je výraznou alternatívou trestu odňatia slobody. Dá sa to odvodzovať aj zo skutočnosti, že v prípade zavineného nevykonania tohto trestu alebo nevedenia riadneho života v dobe jeho výkonu, sa premení na trest odňatia slobody.

Vo svojej podstate ide o druh legálnej nútenej práce, ktorá sa vykonáva k všeobecnému prospech širšieho okruhu ľudí. Navyše sa páchateľ podrobuje, okrem kontroly nad výkonom práce, aj dohľadu v tom smere, či po dobu výkonu tohto trestu viedol riadny život a prípadne, či vyhovel uloženým obmedzeniam a povinnostiam.

Práca je významným prevýchovným prvkom tohto trestu a má prispieť k sociálnej a pracovnej adaptácii páchateľa.

Podmienky ukladania trestu povinnej práce

Trest PP je všeobecným trestom a je ho možné uložiť za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

Možnosť uloženia trestu PP je ďalej podmienená dôvodným predpokladom, že vzhľadom k povahe spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa bude účel trestu dosiahnutý rovnako, ako keby páchateľ vykonal trest odňatia slobody. Je otázne, nakoľko bude možné využívať tento druh trestu pri drogovo závislých páchateľoch, nakoľko u nich zvyčajne absentujú pracovné návyky. O tomto druhu trestu je možné pri týchto páchateľoch uvažovať najmä v prípadoch, ak už počas prípravného konania, absolvovali liečenie a sociálne prostredie, v ktorom žijú, podporuje ich snahu o začlenenie sa do spoločnosti.

Tu je najmä vyjadrená alternatívna povaha trestu PP k trestu odňatia slobody, a to najmä nepodmienečnému, pretože zákon počíta s uložením a výkonom trestu PP práve v tých prípadoch, kde by inak bolo potrebné k dosiahnutiu účelu trestu vykonať trest odňatia slobody.

Podmienky pre uloženie trestu PP sú teda vymedzené tak, aby sa tento druh trestu uplatnil pri páchateľoch menej závažných činov, na ktorých nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody a z určitých dôvodov zároveň nepostačuje alebo nie je vhodné uloženie peňažného trestu, buď ako trestu samostatného alebo v kombinácii s iným trestom nespojeným s odňatím slobody.

Odôvodnený záver, že uložením trestu PP bude splnený účel trestu rovnako, ako pri uložení trestu odňatia slobody, musí byť opretý o povahu spáchaného trestného činu a zároveň o osobu páchateľa. Pôjde teda o prípady, kedy ani jedno z týchto hľadísk nebude vyžadovať uloženie a výkon trestu odňatia slobody, s ktorým je výkon trestu PP nezlučiteľný.

Uloženie trestu PP bude z tohto hľadiska odôvodňovať predovšetkým nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti spáchaného trestného činu, týka sa to najmä trestných činov výtržníctva, menej závažné majetkové trestné činy, kde je žiadúce pôsobiť na páchateľa aj verejnou mienkou, pretože samotný výkon trestu PP bude často prebiehať na verejnosti, resp. výsledok práce pri výkone trestu PP bude mať dopad na širšiu verejnosť.

Pre záver, že nie je potrebné uložiť a vykonať trest odňatia slobody, a že k dosiahnutiu účelu trestu je dostačujúce uloženie a výkon trest PP bude svedčiť najmä doterajšia bezúhonnosť páchateľa, prípadne možnosť pôsobenia na jeho osobu vedľa toho aj ďalším trestom bez odňatia slobody, napr. zákazom činnosti, alebo stanovením primeraných obmedzení alebo povinností smerujúcich k tomu, aby odsúdený viedol riadny život.

Podstatou trestu PP je vždy určitá pracovná povinnosť, ktorú musí páchateľ splniť v stanovenom rozsahu osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu – bezplatne. Okruh vykonávaných činností je zvyčajne stanovený tak, aby bolo možné vhodne dopĺňať práce inak vykonávané v pracovnoprávnom vzťahu alebo zaistiť výkon takých prác, ktoré sa z nejakého dôvodu v pracovnom pomere spravidla nevykonávajú.

PP je trestom, ktorý vyžaduje, aby bol páchateľ v priebehu výkonu tohto trestu podrobený určitej inštitucionalizovanej kontrole zameranej tak na samotný výkon práce, súčasne aj na to, či vedie riadny život, prípadne, či dodržiava obmedzenia a povinnosti uložené súdom. Úlohu takejto kontroly môže účelne plniť probačný a mediačný úradník.

Zaisťovanie výkonu trestu povinnej práce v sebe zahŕňa jednak pomoc odsúdenému a tiež kontrolu nad výkonom trestu verejnoprospešných prác, pretože v tomto prípade sa nejedná ani tak o typický príklad probačného dohľadu nad odsúdeným, ale skôr ide o spoluprácu s príslušným obecným úradom a kontakty s odsúdeným, najmä pokiaľ má problémy, ktoré ovplyvňujú samotný výkon konkrétne uložených prác.

Možnosti spoločnej práce viacerých odsúdených v kolektíve
(úvahy de lege ferenda)

Tento model výkonu trestu povinnej práce sa zvyčajne uplatňuje v Holandsku a týka sa výkonu takých prác, ktoré sú trvalejšej povahy, napr. práce pri zaisťovaní ochrany prírody a krajiny, kde by bolo možné docieliť pozitívne ovplyvnenie odsúdených, ktorí by prichádzali do za týmto účelom založených stredísk.

V takýchto trvalejších strediskách je možné zamestnať niektorého z bývalých odsúdených klientov v trvalom pracovnom pomere aj po skončení výkonu trestu povinnej práce. Pozitívny príklad takýchto už adaptovaných klientov by mohol mať podstatný vplyv najmä na mladistvých odsúdených. Pre drogovo závislých odsúdených má význam najmä to, že sú v kolektíve vekovo blízkych jednotlivcov a práca v komunite ich môže motivovať k zmene osobného postoja k drogám a k zmene prípadného následného páchania trestnej činnosti.

V takomto prípade by bolo možné aj lepšie zabezpečiť kontrolu klientov, ktorí novonastupujú trest povinnej práce.

Prístup probačného a mediačného úradníka k odsúdenému a kontrola výkonu trestu povinnej práce

Pokiaľ ide o spoluprácu s klientom a kontrolu výkonu trestu povinnej práce a jeho celkového spôsobu života, musí sa zamerať probačný a mediačný úradník najmä na získanie dôvery klienta, že mu môže naozaj v reálnom živote pomôcť.

Pri získavaní informácií o obvinenom je potrebné sa zamerať na získanie čo najkomplexnejších informácií o jeho rodinnom a sociálnom živote, ale tiež aj informácie týkajúce sa jeho postoja k práci a jeho pracovným návykom.

Kontrolu výkonu trestu povinnej práce je potrebné založiť na osobnom a dobrovoľnom prístupe klienta na podávaní informácií o priebehu trestu a na podávaní informácií o spôsobe života páchateľa priamo probačnému a mediačnému úradníkovi.

Jedná sa tu teda o kontrolu, ktorá sa vykonáva menej invazívnym spôsobom ako kontrola pri podmienečnom odsúdení, napriek tomu by mal probačný a mediačný úradník zvoliť také postupy, ktoré by mali byť, vzhľadom k osobe klienta, dostatočne účinné pri odhaľovaní prípadných problémov klienta, a to nielen pri výkone samotného trestu povinnej práce, ale aj v bežnom spôsobe života.

Pokiaľ boli rozsudkom uložené odsúdenému aj primerané povinnosti alebo obmedzenia, kontrola ich plnenia sa vykonáva rovnako, ako pri podmienečnom odsúdení. Probačný a mediačný úradník by mal oboznámiť klienta, ktorý je drogovo závislý, aj so spôsobom riešenia problémových situácií (abstinenčné príznaky, nezvládanie emócií, stresu) a mal by ho kontaktovať aj na inštitúcie, ktoré mu v takýchto situáciách môžu pomôcť.

3. Ochranné opatrenia - ochranné liečenie

Súd môže uložiť ochranné liečenie v prípadoch, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

Ak je ochranné liečenie uložené, ale odsúdený nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody, toto liečenie sa vykoná v príslušnom liečebnom zariadení (ústave) alebo ambulantnou formou. Vzhľadom na možnosti liečenia je možné meniť spôsob výkonu ochranného liečenia z ústavného na ambulantné a naopak.

Dohľad nad výkonom trestov nespojených s odňatím slobody vykonávajú probační a mediační úradníci. Ich postavenie a kompetencie upravuje zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch.

Pre prácu s drogovo závislým klientom má význam najmä probácia. Probáciou sa na účely zákona o probačných a mediačných úradníkoch rozumie:
1. organizovanie a výkon dohľadu nad obvineným, obžalovaným alebo odsúdeným,
2. kontrola výkonu trestu nespojeného s odňatím slobody, vrátane uloženej povinnosti alebo obmedzenia,
3. dohľad nad správaním obvineného v priebehu skúšobnej doby pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
4. napomáhanie obvinenému k tomu, aby viedol riadny život a vyhovel podmienkam, ktoré mu boli uložené rozhodnutím prokurátora alebo súdu v trestnom konaní,

Probační a mediační úradníci pôsobia od 1.1.2004 na všetkých okresných súdoch v Slovenskej republike, k 30.11.2004 ich pracuje 78. Ministerstvo spravodlivosti realizovalo v období 1.4.2002 – 31.12.2003 pilotný projekt probácie a mediácie v trestných veciach na troch okresných súdoch v Nových Zámkoch, Spišskej Novej Vsi a na Okresnom súde Bratislava IV.

Výborné výsledky z pilotného projektu (probačný a mediačný úradník pôsobiaci na Okresnom súde Bratislava IV sa stal členom protidrogovej komisie v tomto okrese) prispeli k tomu, že ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch, ktorý bol v októbri 2003 schválený na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek očakávaniam ministerstva spravodlivosti, probácia a mediácie sa minimálne využívajú pri mladistvých páchateľoch a pri drogovo závislých páchateľoch sa takmer vôbec nevyužíva. Absentuje tu primeraná spolupráce všetkých zložiek a stále pretrváva obava orgánov činných v trestnom konaní pracovať s takýmito páchateľmi na slobode.

Ministerstvo spravodlivosti koncepčne a metodicky riadi a usmerňuje výkon probácie a mediácie. Za týmto účelom zriadil minister spravodlivosti v marci 2004 Radu pre probáciu a mediáciu, ako svoj stály poradný orgán. Členmi Rady pre probáciu a mediáciu sú zástupcovia štátnej správy, probační a mediační úradníci, zástupcovia justície, prokuratúry, policajného zboru, tretieho sektora a odbornej verejnosti.

Z.z. o štátnej službe). Ministerstvo spravodlivosti pripravuje pre probačných a mediačných úradníkov školenia, tréningy a workshopy.

Vzdelávanie probačných a mediačných úradníkov je zamerané na získanie nevyhnutných všeobecných a odborných vedomostí a zručností potrebných na vykonávanie práce probačných a mediačných úradníkov na súdoch. Podľa zákona o probačných a mediačných úradníkoch za probačného a mediačného úradníka môže byť vymenovaný občan, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa absolvovaním magisterského právnického, učiteľského, teologického alebo iného spoločenského študijného odboru. Vzhľadom na skutočnosť, že jednotlivé druhy vysokoškolského štúdia nemôžu zohľadňovať špecifické potreby uvedeného povolania, vzdelávanie probačných a mediačných úradníkov zároveň kompenzuje absenciu vedomostí z potrebných oblastí. Odborným garantom vzdelávania je sekcia trestného práva ministerstva spravodlivosti. Systémovo sa vzdelávacie aktivity delia na prednášky, odborné semináre, workshopy, diskusie a praktické cvičenia, ktorých obsahom sú nasledovné tematické okruhy:
- Základy práva - Systém práva v Slovenskej republike, základy trestného práva a štádiá trestného konania, Občianske právo – základy záväzkového práva, Právne predpisy.
- Probácia a mediácia – alternatívne spôsoby riešenia trestných vecí, filozofické východiská, poslanie, historický vývoj sprostredkovania alternatívneho riešenia trestných vecí, komunikačné znalosti a techniky.
- Mediácia - Podstata mediácie, zásady a fázy mediačného procesu, typy mediácie; postavenie a úloha mediátora v mediačnom jednaní; právny rámec pre uplatnenie mediácie, možnosti a formy uplatnenia v trestnom konaní, sprostredkovanie výsledkov mediácie orgánom činným v trestnom konaní
- Probácia - Vývoj probácie a prehľad európskych systémov pomoci; profesionálne spôsoby pomoci a kontroly; metódy práce probačných činností, zásady a princípy, podstata a účel; komunikačné znalosti využívané v probácii probačné činnosti; súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní, probačná správa; alternatívne tresty (so zameraním na trest povinnej práce)

Systém ukladania trestov v Slovenskej republike upravuje zákon č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) a zákon č. 141/1961 Zb. (Trestný poriadok). Trest môže uložiť len súd.

Systematiku trestov (podľa § 27 Trestného zákona) tvoria nasledujúce druhy trestov:
a) odňatie slobody
b) strata čestných titulov a vyznamenaní
c) strata vojenskej hodnosti
d) zákaz činnosti
e) prepadnutie majetku
f) peňažný trest
g) prepadnutie veci
h) vyhostenie
i) zákaz pobytu

Podľa navrhovanej rekodifikácie trestných kódexov, budú v blízkej budúcnosti existovať nasledujúce tresty:
a) trest odňatia slobody,
b) trest domáceho väzenia,
c) trest povinnej práce
d) peňažný trest,
e) trest prepadnutia majetku
f) trest prepadnutia veci,
g) trest zákazu činnosti,
h) trest zákazu pobytu,
i) trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
j) trest straty vojenskej a inej hodnosti,
k) trest vyhostenia.

Rozšírenie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody je len "ultima ratio", ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zločinnosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.