Logo - Národné monitorovacie centrum pre drogy
Logo - European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction
 
Nadpis - Národná správa pre EMCDDA - Stav drogových závislostí a kontrola drog v SR

2.4 Postoje k drogám a k užívateľom drog

Užívanie drog spôsobuje problémy vo viacerých oblastiach života spoločnosti. Prináša so sebou súvisiace negatívne javy, ako sú napríklad kriminalita, šírenie vírusu HIV, prípadne hepatitídy, a najmä finančné straty pre celú spoločnosť.

Užívanie drog ako celospoločenský problém nie je možné vyriešiť v krátkodobom horizonte, ale potrebná je vhodná dlhodobá stratégia zameraná na najrizikovejšie skupiny obyvateľstva. Okrem prevencie, znižovania ponuky drog, presadzovania práva v boji proti drogám, ako i účinnej masmediálnej politiky je súčasťou boja proti drogovým závislostiam a obchodu s drogami nevyhnutne aj liečba a následná resocializácia po návrate z liečenia. Práve posledná fáza liečenia drogovo závislých, t.j. ich resocializácia a reintegrácia do spoločnosti však často naráža na odpor veľkej časti verejnosti, ktorý často vychádza zo zakorenených predsudkov, pričom nie je podložený adekvátnymi argumentmi. Tento odpor vo verejnosti je často príčinou opätovného experimentovania vyliečených narkomanov s drogami.

Aj z tohto je zrejmé, že problém drog a drogových závislosti nemožno chápať výlučne z pohľadu jednotlivca, ale je ho potrebné vidieť v širšom kontexte života spoločnosti. Nasledujúci obrázok ukazuje hlavné nebezpečenstvá drogovej závislosti pre spoločnosť podľa názorov občanov podľa získaných údajov v prieskume38, ako aj porovnanie výsledkov s predchádzajúcimi zisťovaniami.

Obr.2.4.1
1/ Pri možnosti uviesť viac odpovedí presahuje súčet percent 100
Obr.2.4.1 Vývoj vnímania nebezpečenstva drogovej závislosti občanmi v r.1994-2002
Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR

V porovnaní s rokom 2000 sa o 9 percentuálnych bodov zvýšil podiel občanov, podľa ktorých je jedným z hlavných nebezpečenstiev drogovej závislosti pre spoločnosť nárast kriminality. Nárastu zločinnosti sa v súvislosti s drogovou závislosťou obávali dve tretiny oslovených. K nárastu oproti predchádzajúcemu zisťovaniu došlo aj v druhom najrozšírenejšom nebezpečenstve drogovej závislosti podľa občanov – šírení vírusu HIV/AIDS, prípadne hepatitídy typu B, a to o 3 percentuálne body. V menšej miere oproti roku 2000 zaradili občania medzi hlavné nebezpečenstvá drogovej závislosti v roku 2002 prípadnú smrť narkomana v prípade predávkovania sa omamnými alebo psychotropnými látkami.

Každá spoločnosť si počas svojho vývoja na základe vlastných kultúrnych tradícií vypestuje vlastný, špecifický vzťah k osobám, ktoré sa svojim životným štýlom odlišujú od väčšiny obyvateľstva. K tejto skupine je možné zaradiť aj osoby závislé na užívaní drog, keďže napriek postupnému zvyšovaniu ich podielu sú stále vo výraznej menšine. Aj náhľad verejnosti na drogovo závislých je v rôznych krajinách rozdielny, keďže každá spoločnosť prešla vlastným historickým vývojom, ktorý vyústil do rôznych národných tradícií.

Náhľad verejnosti na drogovo závislých spoluobčanov je možné analyzovať rôznymi indikátormi. V zisťovaniach zameraných na drogovú problematiku sú preto otázky, z ktorých:
- časť mapuje celkový náhľad verejnosti na narkomanov,
- časť sonduje názory občanov na jednotlivé formy závislosti,
- a ďalší okruh sa sústreďuje na vzťah k osobám závislým na drogách z hľadiska pracovných a partnerských vzťahov.

Obr.2.4.2
1/ Keďže respondenti mali viac možností odpovedí, súčet percent v grafe prevyšuje 100
Obr.2.4.2 Názory občanov na drogovo závislé osoby
Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR

Porovnanie prieskumu v roku 2002 s predchádzajúcimi zisťovaniami od roku 1994 dokazuje, že za obdobie ôsmich rokov nenastali výrazné zmeny v pohľade verejnosti na narkomanov. K nárastu došlo len v podiele občanov, podľa ktorých sú narkomani výstredné osoby nespokojné s prevládajúcim spôsobom života, a to od roku 1994 o 15 percentuálnych bodov a v porovnaní s predošlým prieskumom v roku 2000 o 3 percentuálne body. Stabilne najväčšia časť obyvateľov Slovenska zastáva názor, že osoby závislé na drogách sú chorí ľudia, pričom v zisťovaní sa v tomto zmysle vyjadrili viac ako tri pätiny respondentov.

V rámci iných odpovedí sme zaznamenali napr. nasledujúce názory na narkomanov: "ľudia so zanedbanou výchovou", "zúfalci", "sú výsledkom spôsobu života spoločnosti", "individualisti", "slabé povahy", "unikajú so skutočného sveta", "potrebujú pomoc, ale neve dia, kde ju hľadať", "deti bohatých, ktoré nevedia, čo so sebou robiť", "nevedia si nájsť miesto v živote", ľudia, ktorí terorizujú okolie", a podobne.

Oslovení s názorom, že narkomani sú chorí ľudia, boli zastúpení - vo väčšej miere ako je priemer za celoslovenský súbor - medzi občanmi maďarskej národnosti (77%), vysokoškolsky vzdelanými, zamestnancami (po 65%), opýtanými zo sídiel s 2 až 10 tisíc obyvateľmi (66%), medzi respondentmi z Banskobystrického a Prešovského kraja (po 67%) a z hľadiska rodinného stavu v najväčšej miere medzi rozvedenými (70%).

Za výstredné osoby - nespokojné so spôsobom života, akým žije väčšina ľudí v spoločnosti - považovali narkomanov vo väčšej miere ako je celoslovenský priemer vysokoškolsky vzdelaní respondenti (65%), robotníci (63%), študenti (66%), obyvatelia Žilinského (63%) a Košického (65%) kraja a v optike rodinného stavu opäť rozvedení (64%).

Medzi dvoma pätinami občanov, ktorí považovali drogovo závislých za kriminálne živly sú vo vyššej miere ako je priemer za celoslovenský súbor zastúpení 60 a viac roční respondenti (52%), občania so základným vzdelaním (47%), robotníci (46%), obyvatelia Trenčianskeho kraja (49%) a ovdovení občania (50%).

Od roku 1996 sú do prieskumu zameraného na oblasť drog zaraďované aj otázky zisťujúce názory občanov Slovenska na potrebu prioritných opatrení protidrogovej politiky. V týchto otázkach sa občania vyjadrujú, ktoré opatrenia by boli, podľa ich názoru, najúčinnejšie v záujme zastavenia šírenia drogovej závislosti. Údaje získané v roku 2002 a ich následná komparácia s výsledkami predchádzajúcich prieskumov priniesli nasledovné zistenia:
- Rovnako ako v minulých výskumoch, aj v roku 2002 považovali občania za najúčinnejšie v boji proti šíreniu drogovej závislosti prísne protidrogové zákony a zvýšenie aktivity polície a colnej kontroly v oblasti boja proti drogám. Aj napriek miernemu znižovaniu frekvencie zaraďovania týchto prostriedkov medzi prioritné opatrenia v boji proti drogám, stále ich považovala za najúčinnejšie viac ako polovica občanov Slovenska - účinnosť prísnych protidrogových zákonov akcentovalo v roku 2002 56% oslovených (v roku 1996 to bolo 63%) a zvýšenie aktivity represívnych zložiek štátnej moci považovalo za účinný prostriedok boja proti drogám 55% respondentov (v roku 1996 to bolo 64%).
- Viac ako dve pätiny respondentov oslovených v prieskume opäť zaradili medzi najúčinnejšie prostriedky proti šíreniu drogovej závislosti opatrenie z oblasti prevencie boja proti omamným a psychotropným látkam - školské vzdelávacie protidrogové programy. Je zaujímavé, že vo všetkých prieskumoch účinnosť týchto programov deklarovalo presne 41% oslovených.
- Podiely uvádzania ostatných prostriedkov v boji proti šíreniu drogových závislostí sa v porovnaní s predošlými zisťovaniami takmer nezmenili.

Zaujímavé je rozvrstvenie jednotlivých protidrogových opatrení z hľadiska ich zaradenia medzi jednotlivé formy boja proti omamným látkam - dve najúčinnejšie opatrenia v boji proti drogám podľa občanov sú v podstate represívnymi prostriedkami, na ďalších miestach sa objavili opatrenia z oblasti prevencie - okrem už spomínaných školských vzdelávacích protidrogových programov aj kampane zamerané na riziká užívania drog a v ďalšom poradí opatrenia zamerané na liečbu drogovo závislých – ich nútená liečba alebo dobrovoľná liečba a ekonomická a sociálna pomoc narkomanom. Legalizáciu mäkkých drog považovalo za účinný prostriedok boja proti šíreniu drog len 5% opýtaných občanov, čo je podiel porovnateľný s predošlými zisťovaniami.

Nasledujúca tabuľka 2.4.1 prezentuje prehľad názorov oslovených v jednotlivých súboroch na najúčinnejšie prostriedky v boji proti šíreniu drog, aj v porovnaní s údajmi získanými v predchádzajúcich prieskumoch zameraných na drogovú tematiku, v ktorých bola otázka mapujúca účinnosť jednotlivých protidrogových opatrení zaradená do zisťovania.

Opatrenia, ktoré by bolo potrebné urobiť proti šíreniu drogovej závislosti v názoroch verejnosti (údaje v %) /1,2
  1996 1998 2000 2002
zvýšenie aktivity polície a colnej kontroly Súbor SR 64 63 57 55
Mládež SR 58 55 50 48
Mládež Bratislavy 58 64 50 51
prísne protidrogové zákony Súbor SR 63 62 58 56
Mládež SR 51 54 47 47
Mládež Bratislavy 51 57 53 45
školské vzdelávacie protidrogové programy Súbor SR 41 41 41 41
Mládež SR 46 44 46 41
Mládež Bratislavy 48 41 45 43
nútená liečba drogovo závislých ľudí Súbor SR 30 28 29 29
Mládež SR 26 26 25 27
Mládež Bratislavy 25 29 29 27
kampane zamerané na riziká užívania drog Súbor SR 22 21 27 25
Mládež SR 27 27 28 30
Mládež Bratislavy 31 31 29 33
ekonomická a sociálna pomoc drogovo závislým Súbor SR 10 11 8 8
Mládež SR 16 15 14 11
Mládež Bratislavy 17 13 11 12
legalizácia mäkkých drog Súbor SR 5 4 6 5
Mládež SR 8 8 11 10
Mládež Bratislavy 11 10 10 14
iná odpoveď Súbor SR 2 2 2 1
Mládež SR 5 3 3 4
Mládež Bratislavy 2 2 2 3
nevie Súbor SR 2 2 2 3
Mládež SR 1 3 2 3
Mládež Bratislavy 1 2 1 1
netreba robiť žiadne opatrenia Súbor SR 1 1 2 2
Mládež SR 1 1 2 3
Mládež Bratislavy 2 0 1 2
1/ Vzhľadom na možnosť uviesť viac odpovedí, prevyšuje súčet percent 100
Tab. 2.4.1 Názory občanov na spôsoby riešenia drogovej problematiky
Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR

Medzi inými odpoveďami sa vyskytli napr.: "starať sa o využitie voľného času mladých ľudí", "názorné príklady formou besied s narkomanmi", "dať narkomanom prácu, aby nemali čas na užívanie drog", a pod.

Na liečbu drogovo závislých sa v spoločnosti drogovo závislých vyskytujú dva rozdielne názory: podľa časti populácie by sa mali narkomani povinne liečiť, druhá časť je presvedčená, že liečiť by sa mali len v prípade, keď to sami naozaj chcú. V rámci mapovania názorov občanov na protidrogovú politiku štátu sme zisťovali aj zastúpenie oboch týchto postojov k liečbe narkomanov v slovenskej populácii.

Názory občanov na liečbu drogovo závislých (údaje v %)
  Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže Bratislavy
1994 mali by sa povinne liečiť 60 53 52
mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú 32 41 39
nevie posúdiť 8 6 9
1996 mali by sa povinne liečiť 56 45 45
mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú 34 46 49
nevie posúdiť 10 9 6
1998 mali by sa povinne liečiť 58 47 49
mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú 32 42 43
nevie posúdiť 10 11 8
2000 mali by sa povinne liečiť 59 47 47
mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú 36 47 48
nevie posúdiť 5 6 5
2002 mali by sa povinne liečiť 59 49 49
mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú 36 46 48
nevie posúdiť 5 5 3
Tab.2.4.2 Názory občanov na liečbu drogovo závislých
Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR

- V zisťovaní v r.2002 sa opäť potvrdila tendencia, že občania v súboroch mládeže SR i Bratislavy sú vo vyššej miere presvedčení o tom, že liečiť by sa mali narkomani len vtedy, keď to naozaj sami chcú. V súbore mládeže Bratislavy je pomer podporovateľov povinného a nepovinného liečenia narkomanov takmer identický. V celoslovenskom súbore dospelej populácie je výrazne rozšírenejší názor, že drogovo závislí by sa mali povinne liečiť.
- V súvislosti s liečbou drogovo závislých je vo verejnosti značne diskutovaná aj otázka, či by narkomani mali zadarmo alebo za minimálnu úhradu dostávať injekčné ihly a sterilné striekačky, aby sa predišlo prenosu vírusov HIV/AIDS, hepatitídy, prípadne iných chorôb. V spoločnosti existujú opäť dva protikladné názory – časť občanov je presvedčená, že by ich mali dostávať, časť je a priori proti takémuto kroku, ktorý je realizovaný v rámci minimalizácie škôd ("harm reduction") vznikajúcich v dôsledku drogových závislostí.

Obr.2.4.3
1/ Zlúčené sú odpovede "mali by ich dostávať" a "asi by ich mali dostávať"
2/ Zlúčené sú odpovede "nemali by ich dostávať" a "asi by ich nemali dostávať"
3/ Dopočet do 100 percent tvoria odpovede neviem posúdiť
Obr. 2.4.3 Názory občanov na poskytovanie injekčných ihiel a striekačiek zadarmo alebo za úhradu
Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR

- V porovnaní s rokom 2000 v roku 2002 pomerne výrazne poklesol podiel občanov, podľa ktorých by mali drogovo závislí dostávať zadarmo alebo za malú úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky – v celoslovenskom súbore o 6 percentuálnych bodov, v súbore mládeže Slovenska o 9 a v súbore bratislavskej mládeže o 3 percentuálne body. Paralelne sa zvýšil podiel tých respondentov, ktorí sú proti tomu, aby narkomani dostávali zadarmo alebo za malú úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky, aby sa predišlo prenosu infekcií HIV/AIDS, hepatitídy typu B a ďalších prenosných chorôb.

Pripomíname, že okrem výsledkov vyššie uvedených prieskumov Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR sa postoje a názory mladých ľudí na drogy a zisťovali aj v opakovaných prieskumoch Ústavu informácií a prognóz školstva - ÚIPŠ 39.


38 ŠÚ SR Verejná mienka „Rozšírenost užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou”, Bratislava 2002
39 pozri časť 2.2 Užívanie drog v školskej populácii a medzi mládežou – časť b. Drogy a mládež str. 44

Nasledujúce:
3. Prevencia
Archív národných spáv nájdete na hlavnej stránke