Tto srnka funguje v ubovonom prehliadai, najlepie vak vyzer v prehliadaoch podporujcich HTML 4.0 a CSS 2. Ak tate tto sprvu, v prehliada zrejme dostatone nepodporuje CSS. Strnku vidte bez pokroilejieho formtovania, ale s plne prstupnm kompletnm obsahom.

Slovensky Slovensky        English English
Pondelok, 21. október 2019
 
 

ZBLÍZKA: ZÁVISLOSŤ OD DIÉT A HLADOVANIA: Chorobná posadnutosť vlastným telom (2. časť)

Doc. PhDr. Ľuboslava Sejčová, CSc., Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 5.6.2008

To, že človek rovnako ako každý živočích potrebuje jesť,chápeme ako prirodzenú vec. Potrebujeme jesť, aby sme prežili a doplnili si energiu. Ak sa tejto prirodzenej potrebe bránime,alebo ju preháňame, dostaneme sa do ťažkostí. Hladovať vydrží mladý a zdravý človek asi 70 dní, potom sú už poškodenia organizmu nezvratné a smrteľné.

Hladovanie ničí osobnosť. H. Bruchová hovorí, že anorektickí pacienti, tak ako iní hladujúci, sa vyznačujú pozoruhodným uniformným správaním a emocionálnym vzorcom až dovtedy, kým trochu nepriberú. Ako uvádza R. Pollack Seid (1989), podvýživa spôsobuje letargiu, depresiu a podráždenosť. Telesný metabolizmus sa spomaľuje a hlad doženie hladnú osobnosť k posadnutosti jedením a je paradoxné, že držanie diéty môže samo osebe vyvolať obscesívne správanie a obžerstvo aj tučnotu (Wolf, 2000).
Zatiaľ čo obezita je spojená s radom zdravotných rizík, lekársky výskum nepotvrdil názor, že štíhlosť je zdravšia ako mierna nadváha. Diétu drží však oveľa viac ľudí než len tí, ktorí to potrebujú zo zdravotných dôvodov. Väčšinou to býva z estetických dôvodov.Podľa Ogdenovej (1992) zhruba 95 percent žien drží v priebehu svojho života diétu. Diétny priemysel je podľa autorky dokonalý, vytvoril si pre seba vlastný trh, ktorý žije z toho, že ženy sa budú stále cítiť tučné a budú stále podporovať diétny priemysel.

Nespokojnosť so svojím telom a podstupovanie rôznych diét je u žien z ekonomicky vyspelých krajín sveta normatívne od 12. roku veku.

F. Krch a kol. (2005) uvádzajú výsledky štúdie HBSC (Health Behavior in School-aged Children), ktorá odráža skutočnosť, ako držanie diét zasahuje do života dospievajúcich dievčat v Českej republike. Skutočnosť, že 39 % pätnásťročných dievčat uviedlo, že sú tučné, hoci len 5,5 % z nich malo skutočnú nadváhu, potvrdzuje skutočnosť, že mnohé dievčatá a ženy sa snažia schudnúť i v prípade, že majú primeranú telesnú hmotnosť. Počet pätnásťročných dievčat, ktoré uviedli, že držia diétu, vzrástol v období 1994, 1998 a 2002 z 12,5 % na 28,7 %, počet pätnásťročných diétujúcich chlapcov zo 7 % na 9,2 %. Najväčší podiel diétujúcich malo Maďarsko (11,2 % chlapcov a 36,2 % dievčat) a USA (20,8 % chlapcov a 30,0 % dievčat).

Výsledky výskumu diétneho správania adolescentov

V našom výskume sme sa snažili o zistenie, ako vnímajú dievčatá a chlapci – vysokoškoláci, svoju telesnú schránku, či držali diétu, s akým výsledkom a ako sa pritom cítili. Vychádzame pritom z predpokladu, že diéta a hladovanie neprináša len negatívne zážitky, ale i pozitívne. Dokonca predpokladáme, že osoby podstupujúce diétu vnímajú stav hladovania po čase ako príjemný, s neschopnosťou hladovanie ukončiť. Anorexia - závislosť od hladovania, a bulímia – závislosť od jedenia, patria medzi tzv. nelátkové závislosti. Vo výskume sme použili výskumný Dotazník všeobecných hodnôt a kultu tela DVHKT (2006, autorka Ľ. Sejčová). Pozostával z dvoch verzií – jedna bola určená pre ženy, druhá pre mužov. Dotazník spája jednak techniku siluety, ktorá je najpoužívanejšou kvantitatívnou metódou merania stupňa nespokojnosti so svojím telom, a klasické dotazníkové otázky. Výskumnú vzorku tvorilo 508 respondentov vo veku 18 – 26 rokov (292 žien a 216 mužov), študentov Filozofickej fakulty UK a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Z výskumu  vyberieme najzaujímavejšie výsledky.

  • Respondentom sme predložili úlohu: Prezrite si nasledujúce obrázky. Ku ktorému typu postavy z hľadiska štíhlosti by ste sa zaradili? Medzi typy sme zaradili osem postáv odstupňovaných z hľadiska štíhlosti – od extrémne chudej postavy až po extrémne obéznu postavu. Potom úlohou respondentov bolo označiť, ktorý typ postavy z hľadiska štíhlosti sa podľa nich najviac páči opačnému pohlaviu. Nakoniec sme porovnali rozdiel medzi skutočnou a ideálnou postavou, ktorú uviedli respondenti v predchádzajúcich dvoch otázkach. Zhoda oboch zvolených siluet znamená spokojnosť so svojím telom  (respondent má telo, ktoré sa páči aj opačnému pohlaviu), nezhoda – nespokojnosť so svojím telom (chudší či tučnejší ako ideál). Okrem tohto subjektívneho pohľadu sme od respondentov získali údaje o ich výške a hmotnosti, takže bolo možné porovnať ich subjektívne posúdenie tela s indexom BMI (Body Mass Index je vypočítaný ako podiel hmotnosti v kg a druhej odmocniny výšky v metroch. BMI v hodnote menej ako 20 je podváha, normálna hmotnosť je v rozpätí od 20 do 25, nadváha je v hodnotách 25 až 30, obezita viac ako 30).
  • Zistili sme, že len 23 % respondentov je spokojných so svojím telom (z toho len 18 % žien a 29 % mužov). 48 % má pocit, že sú tučnejší ako ideál (z toho až 64 % žien a len 26 % mužov), 30 % si myslí, že sú chudší (z toho len 18 % žien a až 45 % mužov). Najspokojnejší sú jedinci normálnej hmotnosti (25 %), potom jedinci s podváhou (15 %) a nadváhou (15 %). Ako najtučnejší si pripadali jedinci s nadváhou a obezitou (85 %), potom jedinci s normou (46 %). Dokonca aj 13 % ľudí s podváhou je nespokojných so svojím telom a myslia si, že sú tuční, čo je naozaj nepochopiteľné.
  • So svojím telom sú spokojnejší muži než ženy (Ž: 18 %, M: 29 %); ženy sú nespokojnejšie (Ž: 82 %, M: 71 %). Nespokojné ženy si pritom častejšie pripadajú tučnejšie ako ideál (Ž: 64 %, M: 26 %), muži zasa chudší, než je ideál (Ž: 18 %, M: 45 %). Znamená to, že kým väčšina mužov sa vníma ako chudšia, ako treba (45 %), väčšina žien sa cíti byť tučnejšia (64 %), ako je ideál
  • Z celkovej vzorky 508 respondentov vo veku 18 – 26 rokov vzniklo nasledovné rozdelenie podľa BMI: podváha (9 %; Ž:11 %, M: 6 %), norma (78 %; Ž: 77 %, M: 78 %), nadváha (11 %; Ž: 9 %, M: 15 %), obezita (2 %; Ž: 3 %, M: 1 %). Skutočnú nadváhu malo zo skúmanej vzorky len 13 % mladých ľudí (66 respondentov), pritom až 48 % (242 respondentov) si pripadalo tučnejších, než je ideál. Norma, tak ako ju definuje medicínsky svet z hľadiska reality a zdravia, už dávno vo vnímaní mužov a žien nie je ideálnou hmotnosťou z hľadiska dnešnej normy krásy, ktorá väčšmi korešponduje so štíhlejšou a podvyživenou postavou, teda podľa BMI s podváhou. 
  • V ďalšom kroku sme sa respondentov opýtali, či jedia všetko bez obmedzenia. 56 % respondentov je úplne všetko (47 % žien a 69 % mužov), ostatní sa v jedení obmedzujú (40 %) a 4 % drží diétu. V jedení sa obmedzujú jedinci s nadváhou (46 %) aj jedinci s normálnou hmotnosťou (45 %). Dokonca i ženy s podváhou (skoro polovica – 48 %) sa v jedení trochu obmedzujú. Znamená to, že mužom menej záleží na štíhlosti ako ženám.
  • Diétu v živote držalo až 47 % respondentov, z toho až 71 % žien a len 16 % mužov. Diétu držalo 58 % žien s podváhou, 69 % žien s normou a až 94 % žien s nadváhou. Diétu držalo 12 % mužov s normou, 42 % s nadváhou a 0 % mužov s podváhou. Znamená to, že ženy častejšie podstupujú diéty, než muži.
  • Väčší počet jedincov s podváhou sa vyjadrilo, že nikdy v živote nedržali diétu (P: 60 %, O: 32 %), jedincov s nadváhou a obezitou, ktorí v živote skúšali držať diétu, bolo vyššie percento (P: 40 %, O: 68 %). Čím je vyššia hmotnosť jedinca, tým je jeho skúsenosť s diétami vyššia. Najviac diét majú za sebou „tuční ľudia“. Keďže skoro 70 % v súčasnosti obéznych ľudí držalo diéty (až 94 % žien) a napriek tomu sú tuční, ukazuje sa, že im diéta sama osebe veľký efekt nepriniesla.
  • Diéty držali s takýmto úspechom: u 14 % sa po diéte nič nezmenilo (hovorí to 12 % žien a 23 % mužov), 67 % trochu schudlo a 20 % dokonca veľmi schudlo. Najmenej sa teda darilo schudnúť jedincom s podváhou (42 %) a ženám a mužom s normou (29 %). Čo je asi prirodzené, lebo „nemali z čoho chudnúť“. Znamená to, že čím je hmotnosť vyššia, tým je krátkodobý efekt diéty vyšší. 
  • Čo sa týka dlhodobého efektu diéty, tak len menej ako polovica diétujúcich si dokázala svoju hmotnosť udržať (47 %), väčšina opäť pribrala (53 %). Rozdiel v dlhodobom efekte diéty u žien a mužov nebol významný. Udržať váhu sa podarilo 47 % žien a 49 % mužov. Dalo by sa povedať, že len každý druhý diétujúci si udrží získanú hmotnosť, ostatní čelia pocitu neúspechu
  • V ďalšom kroku sme sa respondentov opýtali: Ak ste držali niekedy diétu, alebo až hladovku, uveďte, aké ste pritom mali pocity? Pocity pri diéte boli najčastejšie takéto: bola som spokojná, že niečo pre seba robím (63 %), tešila som sa na to, čo pekné si oblečiem, cítila som sa fajn (37 %), bola som na seba hrdá (32 %), tešila som sa, že sa konečne zmestím do vypasovaných riflí a že očarím okolie (32 %), tešila som sa, čo na to povedia známi, keď ma uvidia (30 %), vážila som sa každý deň (29 %), cítila som sa slabá a unavená (25 %), bola som nervózna a agresívna (18 %), vedela som, že to dokážem, že sa nevzdám (14 %), na nič iné som nemyslela, len na to, ako schudnúť (12 %), pocit hladovania už postupne prestal byť nepríjemný, naopak bol lepší, ako keď som normálne jedla (8 %), cítila som sa malátna, akoby nadrogovaná (7 %), aj keď som sa zle cítila, vedela som, že budem úspešná (7 %), nenávidela som ostatných, ktorí normálne jedia (7 %), pocit hladovania sa postupne ukázal ako príjemný (6 %), bolela ma strašne hlava (5 %), pocit hladu bol príjemný (5 %) a i. 
  • Najnebezpečnejšie vyjadrenia z hľadiska rizika anorexie a vzniku závislosti na hladovaní boli tieto: pocit hladu bol príjemný (5 %), mala som len príjemné pocity (5 %), bola som na seba hrdá (32 %), postupne som prestávala cítiť hlad (27 %), pocit hladu sa postupne ukázal ako príjemný (6 %), cítila som sa malátna, akoby nadrogovaná (7 %), cítila som sa slabá a unavená (25 %), na nič iné som nemyslela, len na to, ako schudnem (12 %). 
  • Ženy s nadváhou ťažšie znášajú diétu, majú veľkú chuť najesť sa, zároveň sa u niektorých strácal pocit hladu (u 52 %), čo znamená, že vplyvom diéty prestávali reagovať na prirodzené telesné potreby, čo v sebe skrýva riziko anorexie. 
  • U diétujúcich mužov sa v prežívaní odrážala väčšia odvaha a odhodlanie vydržať diétu. Naopak u žien bola výraznejšia potreba pekne sa obliecť a zapôsobiť na okolie ako motivácia držať diétu.

Potvrdilo sa, že mladí ľudia vo veku 18 – 26 rokov sú výrazne nespokojní so svojím telom, najmä ženy. Potvrdila sa aj vysoká skúsenosť väčšiny adolescentov s diétami, najmä dievčat a žien, ale takisto i jedincov s nadváhou a obezitou. Zároveň sa ukázalo, že adolescentní muži častejšie jedia úplne všetko, dievčatá a ženy sa v jedení vždy obmedzujú. Čím je vyššia hmotnosť jedinca, tým je jeho skúsenosť s diétami, ale aj s jo-jo efektom vyššia. Najviac diét majú za sebou práve tuční ľudia.

Vzťah k telu teda nie je slobodný. Ako hovorí G. Lipovetsky (2000), telo je vystavené moci vzoru, normy, u žien je to najmä norma „štíhleho tela“. Zo štíhlosti sa stal masový trh a anorexia je častým výsledným produktom tohto nového ideálu. V treťom tisícročí sa teda ľudia v civilizovaných západných krajinách prestávajú báť chorôb, vojen, nezamestnanosti a chudoby a začínajú sa báť predovšetkým toho, ako „vyzerajú“. Prestávajú ich trápiť problémy okolia, mieru, ochrany prírody, politiky, hladu v rozvojových krajinách a obracajú svoju pozornosť na seba a svoj obraz v zrkadle.

V poslednom čase sa objavujú snahy ovplyvniť najmä módny priemysel a z predvádzacích mól vytesniť modelky, ktorých hmotnosť je v pásme podvýživy. V médiách, časopisoch a v televízii sa však zatiaľ neprijal nijaký kódex na to, aby boli deti i dospelí chránení pred glorifikáciou žien s podvýživou, hoci jej negatívny vplyv na dospievajúcich v podobe vzniku porúch príjmu potravy je už všeobecne .

Použitá literatúra
Bedrnová, J.: Smrtící hlad po kráse. In: Mladá fronta Plus, 3 /2007, s. 21 – 24; Brownmiller, S.: Feminity. Linden Press, New York 1984; Bruch, H.: Eating Disorders: Obesity, Anorexia Nervosa and the Person Within. Basic Books, New York 1973; Grogan, S.: Body image. Psychologie nespokojenosti s vlastním tělem. Grada Publishing, Praha 2000; Jedlička, R.: Psychoanalytické zamyšlení nad výchovou vedoucí k problémům v sebepojetí u dospívajících. In: Pedagogika, roč. LII, 2002, s. 321 – 336; Krch, F. D. - Csémy, L. - Sovinová, H. - Provazníková, H. - Rážová, J.: Diétní zvyklosti českých dětí. Československá psychologie roč. 49, 2005, č. 4, 323 – 332; Ogden, J.: Fat chance: the myth of dieting explained. Routledge, London 1992; Seid-Pollack, R.: Never Too Thin: Why Women Are at War with Their Bodies. Prentice-Hall, New York 1989; Schlegelová, J.: Osobnosť výchovného poradcu a výchova k hodnotám. In: Filosofický časopis, roč. 49, č. 4, 2001, s. 655 – 673; Wolf, N.: Mýtus krásy. Aspekt, Bratislava 2000.

Tento príspevok vznikol v rámci projektu VEGA: „Filozofická reflexia ideálu dobrého života“ č. 2/6043/26

In: Sejčová Ľ., Čistý deň 4/2007, ročník V., str. 12-13


SÚVISIACE ČLÁNKY
 
Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj
Vyberte si poradňu alebo kontaktné cetrum, ktoré je vám najbližšie
Preventívne programy

Online hry

Kalendár podujatí
Október 2019
  1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31      
 
 
Odkazy