Tto srnka funguje v ubovonom prehliadai, najlepie vak vyzer v prehliadaoch podporujcich HTML 4.0 a CSS 2. Ak tate tto sprvu, v prehliada zrejme dostatone nepodporuje CSS. Strnku vidte bez pokroilejieho formtovania, ale s plne prstupnm kompletnm obsahom.

Slovensky Slovensky        English English
Pondelok, 22. júl 2019
 
 

Závislosť od diét a hladovanie: Chorobná posadnutosť vlastným telom (I. časť)

Doc. PhDr. Ľuboslava Sejčová, CSc., Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 19.5.2008

V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s tým, ako sa do popredia hodnotového systému dnešného človeka dostáva otázka fyzického výzoru. Telo sa stáva predmetom mimoriadneho záujmu a starostlivosti, objavujú sa salóny krásy nielen pre dospelých, ale už aj pre deti. Ako píše J. Schlegelová (2001), džoging, fitnes, atraktívne športy prinášajúce dráždivé riziko (napríklad bungee-jumping či rafting), značkové oblečenie, kozmetika, kontrolovaná strava, dokonca i požívanie alkoholu alebo drogy predstavujú prejavy dvojakej tendencie vo vzťahu k vlastnému telu. Jednou z nich je jeho úzkostlivá ochrana a starostlivosť oň v najrôznejších podobách a nahrádzanie vnútornej prázdnoty tzv. stylingom - etickej hodnoty života vonkajškovou estetizáciou. Táto potreba úzko súvisí s potrebou získavania neustále nových telesných pôžitkov a s kultom slasti. Nadmerné sledovanie a uctievanie fyzickej krásy a výzoru významne determinuje správanie. Môže viesť k redukcii hodnôt sústredených na telo a jeho formovanie, ale aj k nezdravému hladovaniu a smerovať až k anorexii a bulímii.

Nespokojnosť dievčat a žien so svojím telom
Mnohé výskumy zamerané na nespokojnosť žien so svojím telom vychádzajú z techniky siluety. Účastníkom sa predkladajú siluety postáv od veľmi štíhlych až po veľmi silné. Majú vybrať tú, ktorá je najbližšia ich telesnej postave, aj tú, ktorú považujú za ideálnu. Rozdiel medzi týmito dvoma postavami poukazuje na nespokojnosť s vlastným telom. Početné výskumy ukázali, že ženy volia ako ideálnu postavu štíhlejšiu, než je ich vlastná postava (Tigemannová a Penningtonová, 1990, Wardleová et al., 1993). Dotazníky, rozhovory a techniky odhadovania siluety postavy odhalili podobnú nespokojnosť žien v Amerike, Austrálii i vo Veľkej Británii.
Len málo štúdií sa zaoberalo nespokojnosťou s vlastným telom u žien s diagnózou porúch príjmu potravy. Obvykle sa konštatovalo, že ženy s anorexiou alebo bulímiou sa príliš nelíšia od iných žien v zmysle nespokojnosti so svojím telom. Aj keď nadsadzujú hmotnosť vlastného tela, nie je to o nič viac než v skupine „normálnych žien” (Smeets, Smit, Panhuysen a Ingleby, 1997).

Medzi faktory posilňujúce strach z tučnoty podľa F. D. Krcha (2002) patria tieto:

  • tlak médií (hlavne televízie) na predstavy a vzory súčasného človeka (kladní a úspešní hrdinovia sú štíhli, stále sa hovorí o tom, kto ako vyzerá),
  • obyvatelia ekonomicky rozvinutých krajín priberajú, ale ideál ženskej krásy chudne (vychudnutý „heroínový“ alebo „detský“ módny vzor),
  • povrchné spájanie vychudnutosti so zdravím, škandalizácia obezity (spájanie nadváhy s lenivosťou, škaredosťou), malá tolerancia k rôznorodosti medzi ľuďmi (dôraz na konformitu),
  • prílišná orientácia a dôraz na telesný vzhľad, 
  • obezita a diéty v rodine, 
  • individuálne vlastnosti, ako úzkostlivosť, pedantéria, dôslednosť a prílišná ctižiadostivosť, nutkanie neustále niečo upratovať,
  • neistota dospievania, najmä ak je posilnená traumou, 
  • tučnota, nevhodné rozloženie telesného tuku a redukčné diéty,
  • zdravotné problémy spojené s diétou.

Ženy všetkých vekových skupín a rás majú väčšiu tendenciu priberať než muži. Počas dospievania im pribúda telesný tuk, zatiaľ čo muži získavajú skôr svalovú hmotu. F. Krch (1999) v tejto súvislosti poukazuje na psychologickú atmosféru, ktorú podporujú nielen médiá, kde sú obézni zosmiešňovaní ako leniví, škaredí a neschopní, ale aj reklama. Potravinársky a farmaceutický priemysel (propagujúci štíhlosť a diétnu stravu) komerčne využíva rastúce nebezpečenstvo nadváhy a strach z obezity na to, aby na trhu uplatnili stále nové a nové nízkokalorické a redukčné produkty.
Údaje prieskumu vykonaného na vzorke 30 000 žien, uvedené v roku 1984 v Glamouri ukázali, že 75 % žien vo veku 18 až 35 rokov bolo presvedčených, že sú tučné, pričom skutočnú nadváhu malo iba 25 % z nich. Z toho 45 % žien s podváhou si myslelo, že je pritučných. A nadôvažok respondentky považovali schudnutie o 5-6 kg za svoj hlavný vytúžený cieľ, dôležitejší ako úspech v práci alebo v láske (Wolf, 2000).
Patologická percepcia vlastného tela typická pre anorektičky, ktoré napriek siluete vychudnutého, vyčerpaného tela sa usilujú o ešte štíhlejší pás, hoci „to už väčšmi nejde“, sú mementom pre všetkých, ktorí produkujú mýtus chudej krásy ako normu pre všetkých. Psychológovia zdôrazňujú, že pri vzniku porúch príjmu potravy hrajú dôležitú rolu meniace sa módne vlny a s nimi súvisiace spoločenské očakávania týkajúce sa ženskej postavy ako určitý tlak ku konformite. Zatiaľ čo v 50. rokoch 20. storočia bola vzorom krásy postava typu presýpacích hodín (M. Monroe, S. Loren), v 70. rokoch svet obdivoval aerobikom tvarované telo J. Fondovej. V 90. rokoch to už boli extrémne chudé modelky s výrazom dieťaťa (K. Moss, K. McMenamyová). (In: Plháková, Míčková, 2000). Modelka K. Moss, predstaviteľka androgyna (obojpohlavnosť v druhotných pohlavných znakoch), ženy-dieťaťa, ženy-chlapca, vyzerá ako nasledovníčka tenučkej Twiggy zo 60. rokov 20. storočia.  Tento obraz ženy – chudého dieťaťa v súčasnosti naďalej pretrváva.

Nespokojnosť chlapcov a mužov so svojím telom
Chorobnou posadnutosťou vlastným telom – adónskym syndrómom však trpia aj chlapci, ktorí nutkavo preťažujú telo usilovným tréningom, aby naplnili predstavu ideálneho svalnatého mužského tela. Táto túžba neraz prerastá do bigarexie (závislosti od cvičenia) – poruchy prejavujúcej sa náročným posilňovacím tréningom, nadužívaním bielkovinových preparátov a často i abúzom liekov. Postihnutí jedinci však nedokážu prerušiť nadpriemerne ťažký tréning ani vtedy, keď dochádza k zraneniam, zápalom šliach a ďalším somatickým komplikáciám. I bigarektici, podobne ako dievčatá s poruchami príjmu potravy, často sledujú svoj obraz v zrkadle, vážia sa a merajú objem rôznych partií svojho tela. Venujú zvýšenú pozornosť štúdiu tabuliek s nutričnými hodnotami potravín a príprave nákladných diét. Ich sociálne vzťahy sa obmedzujú na prostredie fitcentier, míňajú veľké sumy na nákup liekov, výživových doplnkov, poplatky za posilňovňu, čo často presahuje ich možnosti. Často býva prítomná aj závislosť od androgénov, ktorá spôsobuje podráždenosť a sklon k násilnostiam. Okrem iného, dlhodobé zneužívanie androgénov hrozí smrteľným nádorovým ochorením. Explozívne správanie s prejavmi paranoidného strachu z prenasledovania s kombináciou megalomanického bludu supermanstva býva označovené ako kulturistická psychóza. Podľa lekárskych výskumov je postihnutých bigarexiou asi 1–2 % mužskej populácie v USA (Jedlička, 2002).
Fallonová a Rozin (1985) predložili deväť siluet mužskej postavy 248 študentom v USA, ktorí mali určiť postavu, ktorá im je najviac podobná, ďalej postavu, akú by si priali mať, a postavu, akú by preferovali ženy, pričom nebol zistený žiaden rozdiel medzi ideálom mužov, žien a skutočnou postavou respondentov. Znamená to, že muži vcelku vnímajú svoju postavu tak, že sú s ňou spokojní. Výsledky potvrdili i najnovšie americké a austrálske štúdie. Výskumy tiež ukázali, že muži sa väčšinou snažia zmeniť svoju postavu skôr cvičením ako držaním diét. Ideálna mužská postava je totiž štíhla a mierne svalnatá. Držanie diét je vo všeobecnosti považované za ženskú aktivitu a nepredpokladá sa, že by diéty mohli viesť k získaniu svalnatej postavy, ktorá predstavuje kultúrny ideál práve pre mužov (Brownmillerová, 1984, In: Grogan, 2000).
Britskí vedci oslovili vyše 500 mladých študentov vo veku 11 až 16 rokov (250 dievčat a 257 chlapcov). Chlapcov aj dievčatá rovnako ovplyvňuje okolitý tlak, ktorý núti adolescentov veriť, že vyzerať podľa spoločenských fyzických ideálov je dôležité. U dievčat to znamená byť veľmi chudá, u chlapcov zasa byť svalnatý. Takmer každá dospievajúca dievčina vnímala svoje telo záporne, pričom u chlapcov to boli len tí, ktorí si mysleli, že majú nadváhu (In: Túžba vyzerať ideálne ovplyvňuje aj chlapcov, 2006).


NOVÉ FORMY ZÁVISLOSTÍ SÚVISIACE S PORUCHAMI PRÍJMU POTRAVY

To, ako človek zaobchádza s jedl om, vyplýva často z jeho životnej filozofie. Buď si chce dopriať všetko, čo mu život ponúka, alebo sa obmedzuje, pretože je preňho dôležité, aby bol štíhly. Neznamená to však, že by nemal jesť nič.

Mentálna anorexia (závislosť od hladovania) je duševná choroba, ktorá sa vyznačuje abnormálnou snahou schudnúť. Chorý prijíma stále menej potravy, až nakoniec úplne odmieta jedlo. Základným príznakom anorexie je nízka telesná hmotnosť, aspoň o 15 % nižšia, než by človek mal mať vzhľadom na svoj vek a výšku. Obeťou trendu vychudnutosti sa môže stať každý. Najmä pokiaľ ide o ženu vo veku od 14 do 30 rokov. Pre dievčatá v období puberty je porucha príjmu potravy dokonca typická. Po astme a obezite je to ich tretí najčastejší zdravotný problém. Podľa prieskumov umiera na podvýživu až 8 % anorektičiek.
Veľkú skupinu chorých na mentálnu anorexiu tvoria mladé dievčatá, ktoré začali chudnúť, zapáčilo sa im to a so svojou vychudnutosťou a stravovacími návykmi sú spokojné. Diagnóza mentálnej anorexie sa im nepáči, myslia si, že sú len „veľmi štíhle“ a že všetci okolo nich vrátane lekárov preháňajú (Krch, 2002).
Dlho sa viedli diskusie, že príčinou porúch v prijímaní potravy môžu byť obezita a držanie diét v rodine, rozvod rodičov, nedostatok sebavedomia, odmietanie ženského tela a sexuality, pohlavné zneužívanie, vysoké nároky na dospievajúce dievča. Neskôr sa zistilo, že aj iné ženy môžu byť nespokojné so svojím telom, pripadajú si tučné a anorektičkami sa nestanú. Žiadna špecifická príčina, ktorej odstránenie by automaticky viedlo k vyliečeniu, neexistuje. Chorí sa pohybujú v začarovanom kruhu - nikto nevie, či je pokrivený vzťah k jedlu dôsledkom predchádzajúcich problémov živote, alebo tie problémy vyvoláva hlad. Sú to len rizikové faktory, ktoré môžu u každého človeka vyústiť do inej psychickej poruchy alebo závislosti, nielen do anorexie a bulímie. Pre anorektičky je ale typické okúzlenie jedlom – aj keď ho odmietajú prehltnúť, chuti a myšlienok naň sa zbaviť nevedia (Bedrnová, 2007).

Mentálna bulímia (závislosť od jedla) alebo vlčí hlad, je duševná choroba, ktorou trpí približne každá dvadsiata žena medzi 15 a 55 rokom života. Bulimička má hrôzu z tučnoty, súčasne si ale nedokáže jedlo odriecť. Po určitom čase, keď sa snaží dodržovať diétu, nevydrží a zje enormné množstvo jedla. Toho sa potom snaží zbaviť pomocou zvracania alebo preháňadiel. Podľa prieskumov 2 % bulimičiek končia svoj život samovraždou alebo umierajú na následky zvracania.

Ortorexia nervosa (závislosť od zdravej výživy) je chorobná posadnutosť zdravou výživou a zdravím stravovaním. Takto postihnutí jedinci kontrolujú v potravinách obsah živín, zisťujú, či boli plodiny vypestované na biofarme a jedia výlučne biopotraviny. Nutkanie zdravo sa stravovať podporujú spoločenské trendy, lebo niektoré potraviny sa označujú ako nezdravé. Postupne jedinec konzumuje čoraz menej „zdravého“ jedla - bez farbív, konzervačných látok, a vyhladuje sa podobne, ako pri mentálnej anorexii. Za príznaky ochorenia sa považuje to, keď takto postihnuté osoby premýšľajú viac ako 3 hodiny o zdravom jedle, keď sa nestravujú spoločne s ostatnými a jedia sami, keď jedia len kvalitné veci a opovrhujú tými, ktorí sa stravujú normálne a jedia všetko.
Jesť zdravo však neznamená vyhýbať sa väčšine bežných potravín. Hovoriť o zdravom alebo nezdravom jedle je vlastne nezmysel. Každé jedlo, pokiaľ nie je skazené alebo inak otrávené, je zdravé, pretože dodáva nášmu telu niečo, čo potrebuje. V tomto smere nie je šalát o nič zdravší než chlieb s masťou. O zdravej výžive hovoríme v súlade s pestrosťou, vyváženosťou a primeranosťou jej skladby a množstva (Krch, 2002).

Exorexia (závislosť od cvičenia) je posadnutosť, pri ktorej ľudia prepadnú cvičeniu a nevedia s ním prestať. Myslia si, že ich organizmus zvládne všetko. Médiá nabádajú tých, čo chcú schudnúť, aby sa namiesto hladovania venovali športu, vďaka ktorému určite schudnú. Jedinci závislí od cvičenia sa napriek tomu, že nebezpečne chudnú, vyžívajú v športe, pretože v ňom dosahujú dobré výsledky a realizujú sa. Ani si neuvedomujú, že sa stávajú od neho závislými. Ak vynechajú čo i len jeden tréning, okamžite sa u nich dostaví pocit viny. Príznaky tohto ochorenia sú rovnaké ako pri anorexii. Americká organizácia, ktorá sa zaoberá problémami stravovania, definuje exorexiu ako chorobu, ktorá je novodobým nástupcom doteraz známych diagnóz zapríčinených chudnutím.

Dietovanie (závislosť od diét) - v súvislosti s diétami sa často hovorí o racionálnej výžive. „Racionalita“ je heslo, pod ktoré sa môže ukryť akákoľvek hlúposť. Zo zdravia sa stal argument potravinárskeho priemyslu, ktorý vyrába podľa toho, čo je práve v móde. Dnes sú v móde diéty. Výrobcovia sa predháňajú v tom, že práve oni vyrábajú najzdravšie a najmenej energeticky hodnotné výrobky, takže si ich môžete kúpiť a zjesť viac (Krch, 2002).
Ženy držiace diéty ovládajú myšlienky na jedlo a z hladu alebo, naopak, z pocitov viny po opätovnom prejedení sa, sú podráždené a precitlivené. Nedokážu hovoriť o ničom inom, len o jedle, diétach a zdraví. Obťažujú tým svoju rodinu, bývajú vzťahovačné a posadnutosť štíhlosťou narúša ich osobný život. Podobné pocity prežívajú státisíce dievčat a žien pokúšajúcich sa o redukčné diéty.

Pokračovanie spolu so zoznamom použitej literatúry v čísle 4/2007.

In: Sejčová Ľ., Čistý deň 3/2007, ročník V., str. 12-13

Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj
Vyberte si poradňu alebo kontaktné cetrum, ktoré je vám najbližšie
Preventívne programy

Online hry

Kalendár podujatí
Júl 2019
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31        
 
 
Odkazy