Tto srnka funguje v ubovonom prehliadai, najlepie vak vyzer v prehliadaoch podporujcich HTML 4.0 a CSS 2. Ak tate tto sprvu, v prehliada zrejme dostatone nepodporuje CSS. Strnku vidte bez pokroilejieho formtovania, ale s plne prstupnm kompletnm obsahom.

Slovensky Slovensky        English English
Pondelok, 23. apríl 2018
 
 

Oniománia - chorobné nakupovanie

MUDr. Jozef Benkovič, primár, Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o., Predná Hora, Muráň, 29.9.2009

  zdroj: internet

Viacerí odborníci zaraďujú oniomániu medzi impulzívno-kompulzívne poruchy. Hollander a kolektív (1996) poukazujú na spoločné charakteristiky tejto poruchy s poruchami kontroly impulzov, ku ktorým patrí aj patologické hráčstvo.
Keďže oniománia nie je zatiaľ oficiálne zaradená do medzinárodnej klasifikácie chorôb, viaceré odborné kruhy v zahraničí, ako aj na Slovensku ju akceptujú pod diagnostickou kategóriou iné návykové a impulzívne poruchy, F:63.8., kde sa zatiaľ zaraďujú všetky typy tzv. novodobých nelátkových závislostí (chorobné telefonovanie, závislosť od internetu, počítačových hier a pod.). Pre tieto poruchy je typické trvalé a opakované maladaptívne správanie, kde jedinec opakovane zlyháva v snahe odolať impulzom takto sa správať, a je tu prodromálne obdobie napätia s pocitom uvoľnenia v čase činu (t. j. napríklad nakupovania).

Terminológia chorobného nakupovania 

Táto terminológia zatiaľ nie je ustálená, možno tu hovoriť o nutkavom utrácaní (compulsive overspending), nutkavom nakupovaní (compulsive shopping) a závislosti od nakupovania (shopping addiction).

Epidemiologický výskyt

Pri tejto poruche je epidemiologický výskyt zatiaľ skôr v úrovni odhadov. R. H. Flashman v roku 2007 uvádza, že v USA touto poruchou trpí asi 2 – 8 % populácie, pričom až 80 % z toho tvoria ženy. Ženy sú nastavené hlavne na nákupy kozmetiky, oblečenia, obuvi, šperkov a v prípade chorobných nakupovačov mužov je predmetom záujmu pri nakupovaní hlavne značková elektronika, športové veci, oblečenie a pracovné náradie (Flashman, R. H., 2007). Chorobne nakupujú jedinci, ktorí si kupujú viac, ako potrebujú, a utrácajú viac, ako si môžu dovoliť.

Oniománia a emočné prežívanie

Títo ľudia pred samotným nákupom pociťujú veľké a neodolateľné napätie v túžbe mať svoju vyhliadnutú vec, vlastniť ju. V čase samotného nákupu sa u nich dostavujú silné pocity vzrušenia až eufórie, neskôr nasledujú krátkodobé výčitky svedomia typu „zase si neodolala...“ či „veľa si minul“ a pod. Trvanie týchto výčitiek je však krátkodobé, podobne ako u patologických hráčov. Následne si vyhliadnu ďalšiu, pre nich zaujímavú a neodolateľnú vec a hľadajú prostriedky, ako ju čím skôr vlastniť. Niektoré výskumy potvrdzujú, že jedinci trpiaci touto poruchou majú často problémy s výkyvmi nálad, hlavne v častejších depresiách. Trpia tiež poruchami príjmu potravy, ale aj rôznymi typmi závislostí (Mc Graw, R., 2005).
Jedinci, ktorí chorobne nakupujú, nekontrolovane nakupujú aj tovar, ktorý nepotrebujú a ani nepoužívajú, potom ho ako prebytočný skladujú. Pri nákupoch však prežívajú pocit vzrušenia až eufórie, čo im pomáha zvyšovať sebavedomie a zlepšovať náladu. Nakupujú aj napriek tomu, že si už povedali dosť, aj napriek tomu, že sa začínajú točiť v bludnom kruhu finančných deficitov, zadlžovania a pôžičiek. Preto zažívajú čoraz väčšie a väčšie finančné problémy. Financie na nákupy si požičiavajú, zadlžujú sa, ich vzťahy s blízkymi príbuznými sa zhoršujú, lebo ich často manipulujú, zavádzajú, nehovoria pravdu a klamú. Zvýšené nakupovanie je však pre nich „liekom“ na samotu, opustenosť, smútok, alebo hnev (Benson, A. L., 2000).

Najčastejšie spúšťače chorobného nakupovania

Ide o spúšťače:

  • týkajúce sa tovaru – obaly, farba, vôňa, značka...
  • týkajúce sa jedinca – opustenosť a samota, stresy, emočné problémy, depresie, nespokojnosť v živote a partnerskom spolužití, voľné finančné prostriedky...

Najčastejšie dôsledky chorobného nakupovania

Sú to tieto dôsledky:

  • ekonomické – deficit financií, pôžičky, zadlžovanie,
  • rodinné – problémy vo vzťahoch pre klamstvá o dlhoch a pôžičkách,
  • psychické – prehlbovanie depresií v súvislosti s dôsledkami oniománie.

Chorobné nakupovanie je viac problémom žien ako mužov, lebo aj pútače a reklamy v supermarketoch sú viac nastavené pre ženy a ženy aj viac ako muži nakupujú (Engs, R., 2006).

Chorobní nakupovači muži

Aj keď vo vyspelom západnom svete už nie sú žiadnou raritou, odhalenie takéhoto problému v našich podmienkach, podmienkach malého Slovenska, stojí za povšimnutie.
Uvedená kazuistika chorobného nakupovača je o to zvláštnejšia, že išlo o mladého muža, primárne drogovo závislého, ktorý v snahe abstinovať od tzv. tvrdej drogy nahradil, aj keď nechtiac, jednu závislosť inou – chorobným nakupovaním.

Kazuistika chorobného nakupovača

Základné anamnestické údaje

Išlo o 28-ročného, slobodného, stredoškolsky vzdelaného pacienta, pochádzajúceho s kompletnej 4-člennej rodiny, ktorého poslali na dobrovoľnú
ústavnú protitoxikomanickú liečbu ako narkomana závislého od heroínu, pervitínu a marihuany. Pacient absolvoval v plnej trojmesačnej dĺžke odvykaciu protitoxikomanickú liečbu v našom ústavnom zariadení a približne po 3 týždňoch tejto liečby, pri prednáške o nelátkových závislostiach, kde témou bola aj problematika tzv. novodobých nelátkových závislostí (teda aj chorobného nakupovania), sa terapeutovi zdôveril, že jeho problémom je aj chorobné nakupovanie.
U pacienta došlo k zámene jedného typu závislosti za iný, a to v čase, keď dva roky sám abstinoval od drog. Túto závislosť, nechtiac, v dobrom úmysle nájsť si zmysluplný koníček, nahradil inou – chorobným nakupovaním.

Preto v kazuistickom spracovaní je uvedená aj jeho toxikomanická anamnéza.

Toxikomanická anamnéza

Pacient bol priemerným fajčiarom (asi 10 cigariet denne), alkohol pil len príležitostne, asi raz za týždeň 1-2 pivá, aj to hlavne v letných mesiacoch.
Pitie alkoholu vedel kontrolovať, nikdy s ním nemal problémy. Nemal ani problém s návykovými farmakami, ani so sniffingom – fetovaním, ani s gamblingom.
K tzv. mäkkým drogám – marihuane – sa prvýkrát dostal ako 16-ročný, fajčil ju hlavne cez víkendy, iné mäkké drogy nebral.
V 18 rokoch začal najskôr experimentovať s tzv. tvrdými drogami, neskôr, počas vojenskej prezenčnej služby bral hlavne heroín (asi raz do týždňa pri vychádzkach), ktorý občas kombinoval aj s pervitínom. Po skončení vojenskej prezenčnej služby sa zameral hlavne na užívanie heroínu. Frekvencia užívania sa uňho výrazne zvýšila, často až na denné užívanie.
Takto sa postupne rozvinula jeho závislosť od heroínu. Bol toxikoman samotár, nevyhľadával partie narkomanov. Mal stále dostatok finančných prostriedkov, lebo pomerne dobre zarábal. Snažil sa „fetovať“ hlavne cez víkendy a všetky zarobené financie „prefetoval“. Bolo to obdobie, keď sám začal pociťovať svoju závislosť od drogy, stratu nerizikových záujmov, priateľov a život narkomana, ktorý sa u neho točil len okolo drogy, abstinenčných príznakov a ďalšieho zháňania drogy, ho prestal baviť. Po opakovaných výčitkách rodičov, ale aj po vlastnom uvážení sa sám rozhodol s drogou skoncovať. Nebolo to pre neho vôbec ľahké, trápil sa s abstinenčnými príznakmi, chodil ambulantne na kontroly, ale ústavnú liečbu odmietal. Nakoniec sa mu podarilo užívanie heroínu na dva roky úplne zastaviť.
V rokoch 2005 – 2006 od heroínu aj iných drog úplne abstinoval. K ďalšej recidíve s drogami došlo po dvoch rokoch úplnej abstinencie, a to po tom, ako sa rozišiel so svojou priateľkou a tento problém psychicky nezvládol.

V roku 2005, keď začal abstinovať od drogy, rozmýšľal, ako by mal zmeniť svoj životný štýl, čo by ho vnútorne napĺňalo viac ako opiáty. Rozhodol sa venovať svojmu bývalému koníčku z detstva, rybárčeniu. Pacient aj jeho rodičia boli s týmto stavom spokojní, veď ich syn vymenil drogu za normálny spôsob života mladého človeka, našiel si konečne zdravý, zmysluplný záujem, nových, nerizikových kamarátov... Tu sa však u pacienta začala pomaly odvíjať história jeho chorobného nakupovania.
V období rokov 2005 – 2006 začal s kúpou rybárskych potrieb, techniky, náčinia a doplnkov. Postupne, v priebehu dvoch rokov, začal nakupovať čoraz frekventovanejšie najnovšie modely rybárskych udíc, rybárskych háčikov, sietí, podberákov, ale aj rybárskeho oblečenia, ako boli vesty, tričká, šiltovky, nohavice, čižmy. K tomu dokupoval aj rybársku stoličku, neskôr kreslo a nakoniec aj ležadlo. Začal tiež kupovať odborné časopisy, knihy a DVD, všetko týkajúce sa rybárstva.
Celkovo si takto zaobstaral počas dvoch rokov 10 najmodernejších udíc v celkovej hodnote 150 000.- Sk. To by nebola až taká zvláštnosť u náruživého
rybára, ale všetko to boli udice na kaprovité ryby. Nakúpených mal tiež 5 párov rybárskych čižiem, množstvo šiltoviek, rybárskych nohavíc, veľmi veľké množstvo tzv. rybárskej bižutérie, šnúrok, silónu a pod. Na kúpu vecí týkajúcich sa rybárčenia počas dvoch rokov minul okolo 300 000.- Sk. Začal už fungovať ako typický chorobný nakupovač. Ak sa stalo, že niektorá z kúpených vecí ho už nezaujímala, napríklad udica, venoval ju svojmu kolegovi z rybačky alebo ju skladoval, ale nepoužíval.
Pacient svoj problém s nakupovaním rozšíril aj na nakupovanie značkového oblečenia a obuvi, hlavne tričiek, šiltoviek, mikín, nohavíc a topánok. Na uvedenú „parádu“ v priebehu dvoch rokov minul ďalších 150 000.- Sk. Napriek tomu ho to až tak finančne „ nebolelo“, lebo jeho priemerný čistý mesačný príjem činil okolo 40 000.- Sk a povinné mesačné výdavky, z ktorých si hradil hlavne benzín do auta, cigarety a mobil, činili asi 10 000.- Sk. Napriek tomu, že býval s rodičmi v spoločnej domácnosti, nemusel mesačne do rodiny ničím prispievať, čo mu, samozrejme, vyhovovalo. Sám o tom uvádza: „Rodičia boli šťastní, že nefetujem, a aj keď som mal väčšie finančné výdavky, tolerovali mi to a žiadne financie odo mňa nevyžadovali...“
Svoj problém s chorobným nakupovaním si prvýkrát uvedomil, keď si chcel kúpiť rybársky motorový čln a finančne na to nestačil. Išlo uňho o prvú vyššiu pôžičku od otca, ktorého po niekoľkotýždňovej manipulácii prehovoril. Túto pôžičku splácal len s veľkými problémami. Nebolo možné totiž splácať pôžičku a byť „in“ v rybárstve aj v značkovom oblečení.

Spúšťače chorobného nakupovania

U pacienta to boli tieto spúšťače:
a) vonkajšie: letáky, reklamy, časopisy o rybárstve, technika a doplnky...
b) vnútorné: voľné finančné prostriedky (každá mesačná výplata), reči o rybárskej výbave, ktoré viedol s kolegami rybármi...

Craving (túžba, chuť nakupovať)

Vonkajšie aj vnútorné spúšťače a hlavne voľný čas, ktorý mal pacient po pracovnom čase, výrazne prispeli k aktivácii jeho túžby ísť znovu a znovu a opakovane... nakupovať.

Abstinenčné príznaky

Jeho abstinenčné príznaky sa prejavovali nervozitou, podráždenosťou, zlosťou, napätím, ale aj nespavosťou. Prvýkrát ich začal pociťovať po tom, ako nemohol okamžite realizovať nákup vysnívaného motorového člna, keďže nemal na to financie.

Pocity pacienta pri nákupoch

Pred samotným nákupom – silné napätie.
Počas nákupu – ústup napätia, veľké vzrušenie až eufória.
Po samotnom nákupe (hlavne finančne drahých vecí) – krátke výčitky typu: „Zase si to prehnal, zase nič neušetríš...“

Dôležitým faktom pri samotnom chorobnom nakupovaní bolo jeho silné emočné prežívanie, ako sám uvádza: „Samotná rybačka mi neposkytovala také vzrušenie a adrenalín ako nakupovanie techniky a potrieb k nej.“

Dôsledky chorobného nakupovania

Napriek vysokému mesačnému príjmu mal dlh u otca a žiadne úspory (podobne ako v čase „fetovania“), pre problémové splácanie dlhu mal narušené vzťahy s otcom.

Životný štýl klienta

Jeho životný štýl

  • ako narkomana bol zameraný a točil sa hlavne okolo zaobstarávania a nákupu drogy,
  • ako chorobného nakupovača bol zameraný a točil sa hlavne okolo nákupov oblečenia a rybárskych vecí.

Terapia chorobného nakupovania

  1. Pacient bol zaradený do skupinovej psychoterapie nelátkových závislostí, bol podrobne edukovaný o problematike novodobých nelátkových závislostí, kde sa analyzovali jeho najčastejšie spúšťače s určením spôsobu ich zabezpečenia.
     
  2. Spoločne s pacientom boli zostavené ciele liečby. Hlavným cieľom bolo dosiahnuť jeho fungovanie v bežnom živote s kontrolovaným nakupovaním, ako aj postupným splácaním dlhov. Problém absolútnej abstinencie od nakupovania totiž nie je možné u žiadneho pacienta vyžadovať, lebo nakupovanie, tak ako napríklad práca alebo telefonovanie, je bežnou a nevyhnutnou súčasťou života človeka, takže len kontrolované fungovanie v týchto činnostiach má šancu na jeho prežitie.

    Ďalší cieľ si pacient stanovil sám a týkal sa dosiahnutia maximálneho stupňa zručností a spôsobilostí pri zvládaní stresov, ako aj pri riešení svojich problémov. 
  3. Pacient pracoval na svojom hodnotovom rebríčku, zvládaní cravingu, zostavil si plán nového životného štýlu, denného režimu, novú nerizikovú záujmovú oblasť. 
  4. Spolu s pacientmi v terapeutickej skupine podrobne analyzoval svoj finančný rozpočet, plán splácania dlhov, ako aj plán doliečovacích aktivít.
  5. V rámci terapeutického procesu – terapeutických behaviorálnych intervencií – bol pacient exponovaný „in vivo“ najnutnejším nákupom a ich kontrole v podobe preukázania tovaru, ale aj nákupných bločkov. 
  6. V krátkej, jednodňovej rodinnej edukácii sme aj jeho najbližších rodinných príslušníkov zoznámili nielen s problematikou drogovej závislosti, ale aj chorobného nakupovania, so zainteresovaním rodiny pri pomoci v kontrole pacientových spúšťačov a financií.

Záverom

Problematika tzv. novodobých nelátkových závislostí, ku ktorým sa radí aj chorobné nakupovanie – oniománia, je stále ešte otvorená a diskutovaná v odborných kruhoch. Prvé pacientky s touto poruchou už boli v našom zariadení odliečené a zdá sa, podľa našich katamnestických sledovaní, že aj keď nie všetky, ale väčšina z nich nakupuje kontrolovane a zvláda svoje problémy s cravingom aj financiami.
Prvý pacient s chorobným nakupovaním je pre naše zariadenie zaujímavým zistením nielen preto, že mužov chorobných nakupovačov je pomerne málo aj vo svete, ale tiež preto, že sa nám znovu potvrdili naše skúsenosti z minulosti, že ani odhodlanie zbaviť sa takej problémovej závislosti, ako je drogová závislosť, nemusí ešte pre jedinca znamenať úspech v živote. Hlavne u mladých ľudí nasmerovanie záujmovej sféry do virtuálneho sveta internetu, počítačových hier alebo na relatívne neškodné rybárčenie sa môže u závislých jedincov pri neregulovanom a nekontrolovanom „užívaní“ končiť ďalším, nečakaným problémom – novou závislosťou.

Literatúra
Benson, A. L.: Shopping. Addictions, defining, confronting and helping. Jason Aronson Inc USA, 2000.
Engs, R.: How Can I Manage Compulsive Shopping and Spending. Home Page. Article List. The Trustees of Indiana Univers. Bloomington, 2006.
Flashman, R. H.: Compulsive Shopping is a Real Problem. Univers. of Kentucky Coop. Extension. http: // www. msnbc. msn.com/id/9496493, 6.8.2007.
Hollander, E. et. al.: Obsessive-compulsive and spectrum disorders: Overview and quality of life issues. J. Clin. Psychiatry, 57, 1996, suppl. 8, s. 3-6.
Mc Graw, R.: What makes compulsive shopping and spending addictive? Addiction Information, Proctol Hosp., Peoria, USA, 2005.
Mezinárodní klasifikace nemocí, 10. revize SZO – Ženeva, Duševní poruchy a poruchy chování. Psych. centrum Praha, 1992.

In: MUDr. Jozef Benkovič, Sociálna_prevencia 2/2009, ročník IV., str. 13-15, ISSN 1336-9679

Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj
Vyberte si poradňu alebo kontaktné cetrum, ktoré je vám najbližšie
Preventívne programy

Online hry

Kalendár podujatí
Apríl 2018
            1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30            
 
 
Odkazy