Tto srnka funguje v ubovonom prehliadai, najlepie vak vyzer v prehliadaoch podporujcich HTML 4.0 a CSS 2. Ak tate tto sprvu, v prehliada zrejme dostatone nepodporuje CSS. Strnku vidte bez pokroilejieho formtovania, ale s plne prstupnm kompletnm obsahom.

Slovensky Slovensky        English English
Nedeľa, 21. október 2018
 
 

Poznámky k efektívnej prevenci závislostí alebo čo sa v prevencii osvedčuje? Podnety pre kultúrno-osvetovú činnosť

PhDr. Ingrid Hupková, PhD., riaditeľka kabinetu sociálnej prevencie Národného osvetového centra, 2.2.2009

Pre ľudí, čo v praxi realizujú prevenciu sociálnopatologických javov, je veľkým prínosom, ak majú možnosť na stránkach odborných časopisov oboznámiť sa v rámci problematiky sociálnej patológie aj s témou drog, návykového správania a závislostí nielen z teoretického, ale aj prakticko-aplikačného aspektu.

Podnetná je, prirodzene, i výmena skúseností - vzájomné porovnanie využívaných metód, foriem, princípov a stratégií, ale aj konkrétne realizovaných aktivít, projektov a programov. Preto sme toto číslo informačno-vzdelávacieho bulletinu rezortu kultúry Sociálna prevencia zamerali na tému drogových závislostí, s osobitným akcentom na problematiku prevencie.

Manažéri kultúrno-osvetových podujatí v regiónoch Slovenskej republiky, tzn. i pracovníci regionálnych osvetových zariadení, patria k tým profesionálom, ktorí významnou mierou participujú na realizácii mnohých podujatí s obsahom výchovy k prosociálnosti a prevencie sociálnopatologických javov vrátane prevencie drogových závislostí. Ich reálna preventívna funkcia sa v tejto oblasti zabezpečuje v dvoch rovinách:

1.  jednak vo forme tzv. nešpecifickej prevencie sociálnopatologických javov včítane napríklad prevencie drogových závislostí - kultúrno-osvetové zariadenia majú jedinečnú možnosť participovať na zmysluplnom napĺňaní disponibilného voľného času všetkých vekových a sociálnych skupín obyvateľstva a tým reálne prispievať k napĺňaniu preventívnej funkcie voľného času, 

2.  jednak vo forme tzv. špecifickej prevencie organizovaním konkrétnych aktivít, projektov a programov, ktoré sa špecificky zameriavajú na drogy a závislosti. Považujem za nutné zdôrazniť, že obe tieto roviny sa realizujú nezriedka v konkrétnych podujatiach, aktivitách a projektoch paralelne.

V príspevku sa budem snažiť zosumarizovať jestvujúce trendy pri profilácii preventívnej činnosti v kultúrno-osvetových zariadeniach, ako aj poukázať na kritériá účinnosti a efektívnosti prevencie. Hoci príspevok vychádza z poznatkov a skúseností najmä zo školského prostredia a projektov realizovaných v tomto prostredí, ich širšie rozvinutie a využitie pre oblasť voľného času, ludických aktivít a aktivít kultúrno-osvetových zariadení je nesporné. Príspevok nemá za cieľ exaktne, široko a celostne prezentovať celý okruh danej témy. Mojím zámerom je skôr poskytnúť ďalší pohľad na túto významnú a neprestajne diskutovanú tému. Vychádzala som z myšlienok vybraných slovenských, českých a zahraničných autorov, ktoré korešpondujú s mojou osobnou viacročnou praktickou skúsenosťou z preventívneho pôsobenia v kultúrno-osvetovej činnosti v oblasti drog a závislostí. Z tohto dôvodu popri teoretických poznámkach príspevok dopĺňam skúsenosťami z praxe prevencie v kultúrno-osvetovej práci.

Znižovanie ponuky drog a minimalizácia dopytu po drogách - dve základné stratégie prevencie drogových závislostí

Bolo by nevhodné a prinajmenšom veľmi zjednodušené vidieť cieľ prevencie drogových závislostí iba v jednoduchom odovzdávaní vedomostí o alkohole a ostatných drogách a o správaní vo vzťahu k nim. Dôležitú úlohu v tomto smere zohráva pôsobenie na hodnotový systém adresáta prevencie a podpora žiaducich postojov k drogám a závislosti.
Základným, v istom zmysle schematickým členením stratégií prevencie drogových závislostí podľa K. Nešpora, L. Csémyho a H. Pernicovej (1995, s. 34-35) je ich rozdelenie na dve skupiny so zameraním na: 

  1. znižovanie ponuky drog (aby boli drogy ťažšie dostupné); 
  2. minimalizáciu ich dopytu (aby podľa možností ľudia o ne nemali záujem), pričom obe uvedené stratégie spolu úzko súvisia a navzájom sa posilňujú.

Vychádzajúc z uvedeného, môžeme ciele protidrogového edukačného pôsobenia rozdeliť na dve základné oblasti:

  1. výchovu k zdravému životnému štýlu, 
  2. zvyšovanie odolnosti detí a mládeže proti negatívnemu pôsobeniu ponuky drog a proti ďalším sociálnopatologickým javom.

Túto skutočnosť potvrdzuje Holanďan J. van der Stel (1998, s. 43), autor európskej učebnice prevencie, ktorý zdôrazňuje, že „cieľom prevencie užívania alebo zneužívania alkoholu, drog a tabaku je prostredníctvom určitej stratégie zabrániť cieľovej skupine v nezdravom správaní“.

Cieľ preventívnej práce
podľa citovaného autora (1998, s. 49) zahŕňa:
a) snahu redukovať vážnejšie sociálne a osobné problémy  
- oslabením vplyvu rizikových faktorov (nedostatočné sociálne podmienky a kompetencie); 
- posilnením vplyvu ochranných faktorov (sociálna pomoc, adekvátne sociálne zručnosti);
b) povzbudzovanie ľudí pri vyhľadávaní pomoci a čo najrýchlejšie poskytovanie pomoci.

K. Nešpor v tejto súvislosti ďalej uvádza, že „cieľom primárnej prevencie je predísť užívaniu návykových látok vrátane alkoholu a tabaku alebo ho oddialiť do čo najneskoršieho veku, keď sú už dospievajúci relatívne odolnejší. Ďalším cieľom je obmedziť alebo zastaviť experimentovanie s návykovými látkami, aby sa predišlo škodám na telesnom alebo duševnom stave. Cieľom prevencie nie je teda odovzdávanie informácií alebo to, aby sa prevencia páčila, cieľom prevencie je, aby sa cieľová populácia správala zdravšie.“

Princípy programov prevencie v politike verejného zdravia

V ďalšej časti príspevku sa zameriam na princípy programov prevencie v politike verejného zdravia z pohľadu Európskej únie. Tie sú špecifi kované takto:

  • Prevencia má zásadne za cieľ posilniť individuálnu zodpovednosť jednotlivca za svoje zdravie i zdravie iných, ako aj umožniť túto zodpovednosť realizovať.
  • Je potrebné dbať o to, aby sa pri rozvíjaní prevencie nezvyšovala ilúzia, že všetky problémy zdravia sa môžu vyriešiť. Program prevencie by v žiadnom prípade nemal vyvolávať falošné nádeje.
  • Verejná moc vo všeobecnosti nezasahuje do spôsobu života obyvateľov, ale aktivity prevencie môžu zabrániť niektorým druhom správania, považovaným za morálne škodlivé alebo škodlivé voči iným (fajčenie na verejnosti).
  • Je dôležité predísť zväčšeniu rozdielov v zdraví pri implementácii preventívneho programu, napríklad zdravšie skupiny by mali väčší úžitok a skupiny s poškodeným zdravím žiadny. Programy prevencie musia byť dostupné všetkým členom cieľovej skupiny.
  • Odporúča sa rozvíjať informačné a vzdelávacie programy o zdravom spôsobe života alebo prevencii zdraviu škodlivých javov tak, aby boli zdrojom informácií pre cieľovú skupinu.
  • Treba dbať o to, aby kampaň pri programe nepredstavovala cieľovú skupinu v negatívnom svetle, aby ju nediskriminovala. Prevencia by nikdy nemala mať kritický charakter vo vzťahu k obetiam.


Čo sa potvrdzuje ako účinné a efektívne v prevencii – kritériá efektívnosti

V tejto časti príspevku priblížim kritériá efektívneho programu všeobecnej prevencie v školách, ako ich uvádzajú K. Nešpor a L. Csémy (In: K. Kalina et al.: 2003, s. 297). Je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že aj v praxi preventívnej činnosti vo voľnočasových aktivitách a kultúrno-osvetovej práci je možné vychádzať a aplikovať tieto kritériá pri koncipovaní aktivít, projektov a programov prevencie. Jednotlivé kritériá preto ilustrujem príkladmi z tejto oblasti.

Dvanásť kritérií efektívneho programu všeobecnej prevencie v školách

  1. kritérium: program sa začína pokiaľ možno skoro (od najnižšieho veku) a zodpovedá veku
    Čím nižší je vek žiaka, tým má byť prevencia menej špecifická, orientovaná na všeobecnú podporu zdravia. Naopak, o čo je žiak starší, o to by sa prevencia mala viac zameriavať na jednotlivé návykové látky a žiaci by mali byť väčšmi aktívne zapojení do preventívneho programu.
    Príklad: V praxi kultúrno-osvetovej činnosti sa realizujú jednorazové aj cyklické preventívne aktivity a projekty prevencie, orientované na rodičov a deti predškolského a mladšieho školského veku. Môžem uviesť tie, ktoré aktívne zapájajú do projektu v kooperácii tri cieľové skupiny: rodičov detí ? deti ? učiteľky MŠ. Takéto triadicky cielené preventívne pôsobenie sa považuje za efektívnejšie. Ako príklad takto realizovaného projektu možno uviesť modelový edukačný projekt prevencie závislostí, ktorý sa realizoval v spolupráci s českou expertkou, psychologičkou Dagmar Novákovou, autorkou projektov akreditovaných ministerstvom školstva Českej republiky. 
  2. kritérium: program je malý a interaktívny
    V štúdiách sa zistilo, že
    – interaktívne programy sú účinnejšie než iba vzdelávacie programy,
    – programy pre menší počet žiakov sú účinnejšie ako programy hromadného charakteru pre veľký počet účastníkov,
    – peer programy (realizované pripravenými vrstovníkmi) sú účinnejšie než programy, ktoré uskutočňovali iba učitelia.
    Z týchto štúdií vychádzajú aj niektoré preventívne aktivity v kultúrno-osvetových zariadeniach.
    Príklad: Podľa výsledkov celoštátneho prieskumu (In: Hupková, 2005, s. 25) sa v praxi kultúrno-osvetovej činnosti využívajú popri tradičných hromadných monologických formách prevencie, akými sú prednášky, aj nové inovačné a účinnejšie formy prevencie. Frekventovanejšie sa začínajú uplatňovať aj interaktívne programy vychádzajúce zo zážitkového učenia a práce v malých skupinách. Zvyčajne sa podujatia realizujú pre adresátov v počte do 25 účastníkov pod vedením dvoch lektorov ? skupinových facilitátorov. Ide napríklad o vzdelávanie profesionálov v prevencii drogových závislostí, pôsobiacich vo voľnočasových aktivitách a kultúrno-osvetovej práci, či o priamu preventívnu prácu s deťmi a mládežou. V praxi sa osvedčujú hlavne cyklické projekty pre tú istú cieľovú skupinu – vzdelávacie programy v trojročnom cykle s následným supervíznym stretnutím v celkovom počte nad 100 hodín. 
  3. kritérium: program zahŕňa podstatnú časť žiakov (cieľovej skupiny)
    Častou chybou v preventívnej praxi je, že sa niektorý program sústredí iba na prípravu peer aktivistov a menšia pozornosť (alebo žiadna) sa venuje realizácii programu za pomoci peer aktivistov v celých triedach. 
  4. kritérium: program zahŕňa získavanie relevantných sociálnych kompetencií a schopností potrebných pre život vrátane schopnosti odmietať, zvládať stres a podobne
    Nácvik relevantných zručností je preukázateľne účinnou metódou. Ide napríklad o nácvik schopnosti odmietať návykové látky, čeliť tlaku okolia, nácvik komunikačných zručností, schopnosti vytvárať priateľské vzťahy, zdravé sebavedomie, nácvik schopnosti sebapresadzovania, nenásilného zvládania konfliktov...
    Príklad: V uvedených preventívnych programoch sa v obsahovom zameraní zážitkovej práce v skupine značná časť venuje práve nácviku sociálnych a komunikačných zručností adresátov projektu. Projekt obsiahne aj rovinu tzv. špecifickej a nešpecifickej prevencie. S osobitným dôrazom sa programy prevencie zameriavajú na sebapoznávanie a poznávanie iných, nácvik schopnosti zvládať náročné životné situácie, schopnosti vedieť odmietnuť (povedať nie) a ďalšie. 
  5. kritérium: program berie do úvahy miestne špecifiká
    Pred začatím programu je potrebné zmapovať miestnu situáciu a zvoliť efektívne stratégie, šité na mieru cieľovej skupiny.
    Príklad: Pri samotnom koncipovaní a profi lácii preventívneho projektu je nutné vždy nanovo defi novať cieľovú skupinu (adresáta). Vhodné je už pri samotnej iniciácii (plánovaní) projektu pomenovať riziká, ich rozsah, rovnako ako možné príčiny a následky. Dôležité je profi lovať projekt s ohľadom na miestne špecifi ká a ďalšie charakteristiky adresáta prevencie. To je nutné brať do úvahy pri každej preventívnej intervencii aj v kultúrno-osvetovej činnosti. 
  6. kritérium: program využíva pozitívne modely
    Napodobovanie je osvedčený postup používaný napríklad v pedagogike, a preto má svoj význam i v prevencii. Ide predovšetkým o také pozitívne vzory, s ktorými sa môže cieľová populácia stotožniť a ktorých spôsoby reagovania môže uplatniť v situáciách svojho každodenného života. Vhodní sú v tomto smere vrstovníci. Všeobecne je lepšie (i keď nie nevyhnutné) mať dostatok kvalitných spolupracovníkov, ale s účinkom sa nemusí minúť ani to, ak máme ako spolupracovníkov mimoriadne osobnosti z kultúry či športu.
    Príklad: Na princípe výpovedí osobností z oblasti kultúry a športu boli postavené fi lmové projekty občianskeho združenia Športom proti drogám s názvom Skok do raja? a Sila osobnosti. Národné osvetové centrum ako spoluorganizátor projektov uskutočnilo 40 regionálnych prezentácií projektov, spojených s metodikou využívania fi lmu ako vstupu do ďalšej diskusie o drogách. Projekt bol prezentovaný na video- a CD-nosičoch. 
  7. kritérium: program zahŕňa legálne i nelegálne návykové látky
    Väčšina zahraničných úspešných programov prevencie drogových závislostí zahŕňa do obsahu aj legálne drogy. Je to nutné vzhľadom na ich rozšírenie, dostupnosť, ale aj preto, že najmä dospievajúci majú tendenciu zužovať drogovú prevenciu iba na ilegálne drogy.
    Príklad: Do obsahu zážitkovej práce so skupinami pod vedením skúsených lektorov a psychológov, ktorí sa venujú prevencii závislostí, sa z hľadiska informácií a poznatkov včleňujú rovnako drogy legálne, ako i nelegálne. Osobitná pozornosť sa venuje alkoholu, tabaku a zneužívaniu liekov, ako aj ďalším legálne dostupným substanciám s potenciálom vytvoriť návyk a závislosť či s hrozbou akútnej intoxikácie organizmu. 
  8. kritérium: program zahŕňa aj znižovanie dostupnosti návykových rizík
    Do tejto kategórie patrí zákaz predaja alkoholických nápojov osobám mladším ako 18. rokov a zákaz predaja ilegálnych drog. Protidrogovú atmosféru má mať preto aj škola, samozrejmé je dodržiavanie zákazu požívania alkoholu a iných návykových látok nielen v škole, ale aj na akciách usporadúvaných školou.
    Príklad: Aj v tejto oblasti majú kultúrno-osvetové zariadenia ďalšie možnosti preventívneho pôsobenia. V praxi sa realizujú rôzne zábavno-relaxačné podujatia, napríklad diskotéky bez alkoholu.
  9. kritérium: program je sústavný a dlhodobý
    Ak je program sústavný a dlhodobý, jeho efektivita narastá. Naopak, nie je možné predpokladať pozitívny efekt jednorazových, náhodných akcií, akokoľvek dobre by boli mienené.
    Príklad: Prieskum projektov a programov prevencie drogových závislostí v regionálnych osvetových strediskách v Slovenskej republike (In: Hupková, 2005, s. 19) poukázal na to, že hoci sa v praxi uskutočňujú i jednorazové aktivity, celkovo možno v činnosti osvetových stredísk aj v tejto oblasti zaznamenať posun smerom k cyklickým a širšie aplikovateľným projektom viacročného zamerania. 
  10. kritérium: program je prezentovaný kvalifi kovane a vierohodne
    Spôsob, akým je preventívny program prezentovaný, a ľudia, ktorí ho vedú, môžu podstatne ovplyvniť jeho efektivitu. Z tohto dôvodu je potrebné venovať náležitú pozornosť ľudskému faktoru.
    Príklad: Jedným zo základných predpokladov úspešnosti a efektívnosti preventívnej intervencie je osobnosť lektora (prednášajúceho, facilitátora skupinovej práce) a podobne. Dôležitá je nielen odborná fundovanosť lektora (trénera, facilitátora), ale aj jeho schopnosť pôsobiť zrozumiteľne a zároveň atraktívne na cieľovú skupinu. Práve lektor spolu s ostatnými premennými (miesto a čas realizácie projektu) je významným znakom určujúcim efektivitu programu. 
  11. kritérium: program je komplexný a využíva viac stratégií (prevenciu v školskom prostredí a prácu s rodičmi)
    Príklad: Príkladom dodržania tohto princípu pri realizácii projektu je už spomínaný projekt pre rodičov a deti predškolského veku. Práve práca s rodičmi predstavuje oblasť, kde kultúrno-osvetová práca má svoje možnosti a, žiaľ, i rezervy. Podujatiami, ktoré sú zamerané na členov rodiny i na rodinu ako celok, je možné tento defi cit v primárnej prevencii drogových závislostí značne eliminovať. 
  12. kritérium: program počíta aj s komplikáciami a ponúka dobré možnosti, ako ich zvládať
    Program by preto mal obsahovať také prvky, ktoré by uľahčovali riešenie komplikácií a kríz, napríklad kde hľadať pomoc pri rôznych problémoch s návykovými látkami, ako zvládať nepríjemné duševné stavy atď. V rámci realizovaných projektov sa cieľová skupina dozvedá primeranými formami (napríklad prostredníctvom letákov), kde a ako hľadať pomoc. Výbornou pomôckou v prípravnej fáze realizácie projektu je SWOT analýza (silné stránky, slabé stránky, možnosti a ohrozenia).

Zásady efektívnej primárnej prevencie ? všeobecné charakteristiky

P. Bém (1998, In: Kalina, K. et al., 2003) sumarizujú nasledujúce zásady efektívnej prevencie: 

  1. Kombinácia mnohopočetných stratégií pôsobiacich na určitú cieľovú skupinu (škola, rodina, vrstovníci, komunita, masmédiá)
    Vzhľadom na to, že príčin užívania a zneužívania drog je mnoho a sú rôznorodé, je nutné preventívne programy koncipovať komplexne (súhrn viac faktorov) a  v koordinovanej spolupráci rôznych inštitúcií. 
  2. Kontinuita pôsobenia a systematickosť plánovania
    Jednorazové prednášky, ale ani celoštátne kampane nie sú príliš efektívne. Jednostranné a zjednodušujúce informácie môžu byť i škodlivé.
  3. Cielenosť a adekvátnosť informácií a foriem vzhľadom na cieľovú populáciu a jej demografi cké a socio-kultúrne charakteristiky
    Pri každom preventívnom programe treba defi novať, akej cieľovej skupine je určený. Musí sa zohľadniť vek, miera rizikovosti, úroveň vedomostí, socio-kultúrne zázemie. 
  4. Prepojenosť prevencie zneužívania nelegálnych drog a prchavých látok a prevencie problémov spôsobených alkoholom a tabakom
    Tabak a alkohol sú v našich podmienkach najrozšírenejšie drogy a spôsobujú najväčšie škody. Navyše, často sú to iniciačné drogy.
  5. Skorý začiatok preventívnych aktivít, ideálne už v predškolskom veku
    Ideálny začiatok je už v predškolskom veku. Platí, že čím skôr sa s prevenciou začína, tým je vo výsledku efektívnejšia. Formy pôsobenia sa musia, prirodzene, prispôsobiť veku a možnostiam detí.
  6. Pozitívne orientácie primárnej prevencie a demonštrácia konkrétnych alternatív
    Podpora zdravého životného štýlu a ponuka pozitívnych alternatív, „predajných“ v príslušnej cieľovej skupine, by mali byť súčasťou každého preventívneho programu.

Pre väčšiu názornosť a ilustratívnosť  uvádzam tabuľkovo spracovaný prehľad vhodných a nevhodných prístupov v primárnej prevencii.

Vhodný prístup Nevhodný prístup
Podpora sebadôvery, aktivity a hodnotných záujmovOdstrašovanie, triviálne "jednoducho povedz nie“
Kontinuálny proces Jednorazové akcie
Zameranie na zmenu postojov a správaniaZameranie iba na poznatky
Živé (interaktívne) učenie Prednášková forma
Využívanie smerodajných vzorov, pokiaľ možno z blízkeho okoliaNeosobnosť, formalizmus, využívanie exuserov aleboaktívnych užívateľov, stavanie na hviezdach
Otvorená, hodnotne moderovaná  diskusiaPotláčanie alebo „bezbrehosť“ diskusie
Zapojenie do života miestnej komunityVedenie zhora alebo mimo miestneho kontextu
Realizáciu navrhujú a riadia kvalifi kovaní interdisciplinárni odborníci v primárnej
prevencii
Amaterizmus realizátorov, náhodný výber úzkych
špecialistov (lekárov, policajtov), neškolených na
primárnu prevenciu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kalina, K. - Nešpor, K., 1998 (In: Kalina, K. et al.: Drogy a drogové závislosti. Praha : ÚVČR, 2003, s. 282)

Podľa E. Sollárovej (1999, 240 s.) z dosiaľ sumarizovaných výsledkov z hľadiska dlhodobej efektívnosti ľubovoľného programu použitého v podmienkach školy sa potvrdzuje, že: 

  1. samotné informácie majú iba malý efekt na užívanie drog, resp. nemajú efekt; 
  2. krátkodobé prístupy, hlavne jednorazové prezentácie, sú neefektívne, potrebné sú konzistentné a rozsiahle programy;  
  3. programy nacvičujúce odolnosť ovplyvňujú užívanie látok, majú efekt iba na dva-tri roky;  
  4. programy, pri ktorých sa zaznamenal výraznejší efekt, využívali viacúrovňový prístup, postavený na zapájaní rodičov, médií a okolitého spoločenstva;  
  5. programy používané v prostredí školy sa ukázali menej efektívne z pohľadu redukovania užívania látok v rizikovejších skupinách, ale efektívnejšie v bežnej populácii z pohľadu prevencie užívania látok.

Zoznam použitej a citovanej literatúry k dispozícii u autorky.

In: I. Hupková., Sociálna_prevencia 2/2008, ročník III., str. 23-26, ISSN 1336-9679

Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj
Vyberte si poradňu alebo kontaktné cetrum, ktoré je vám najbližšie
Preventívne programy

Online hry

Kalendár podujatí
Október 2018
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31        
 
 
Odkazy