Tto srnka funguje v ubovonom prehliadai, najlepie vak vyzer v prehliadaoch podporujcich HTML 4.0 a CSS 2. Ak tate tto sprvu, v prehliada zrejme dostatone nepodporuje CSS. Strnku vidte bez pokroilejieho formtovania, ale s plne prstupnm kompletnm obsahom.

Slovensky Slovensky        English English
Pondelok, 22. január 2018
 
 

Prevencia látkových a nelátkových závislostí konštruktívnym riešením a zvládaním záťažových situácií

Doc. PhDr. Mária Bratská, CSc., Katedra psychológie Filozofi ckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 19.1.2009

zdroj: photos.com

 

Úvod
Konštruktívnym riešením a zvládaním záťažových situácií, utváraním ziskov a predchádzaním stratám nielen pre seba, ale aj pre iných a prostredie, v ktorom žijeme, kultivujeme svoju osobnosť a predchádzame závislostiam.

1 Zvládanie záťažových situácií tvorí súčasť procesu utvárania osobnosti

1.1 Záťažové situácie boli, sú a budú súčasťou života ľudí

Človek sa v priebehu biodromálneho vývinu na svojej životnej ceste ustavične stretáva so situáciami, ktoré svojimi požiadavkami preverujú jeho prispôsobivosť, kladú nároky na jeho psychickú odolnosť i fyzickú zdatnosť. Činnosť každého z nás nie je len pasívnou adaptáciou, pasívnym prispôsobovaním vonkajšiemu prostrediu. Predstavuje rozporný proces, v ktorom sme neraz nútení aktívne riešiť a efektívne zvládať prelínajúce sa protiklady, neprimerané úlohy, problémové, frustrujúce, konfl iktové, deprivujúce, stresové situácie, životné krízy – teda situácie vyvolávajúce psychickú záťaž. Zmeny, ktorými prechádza naša spoločnosť, súvisia s prudkým nárastom situácií psychickej záťaže u jednotlivcov i celých skupín. Z tohto dôvodu považujem za vhodné včleniť do socializačného procesu aj cielenú prípravu na prehĺbenie sociálnej kompetencie jednotlivcov i skupín konštruktívne zvládať záťažové situácie (Bratská, 1992, 1997, 2001, 2005).

1.2 Zvládanie záťažových situácií je zdrojom vývinu a rozvoja osobnosti človeka

Nemôžeme povedať, že záťažové situácie sú len nežiaduce. Ich zásluhou je, že ak v nich vidíme výzvu, prispievajú k mobilizovaniu našich síl, podnecujú nás učiť sa, hľadať nové cesty a spôsoby, ako ich čo najlepšie vyriešiť a zvládnuť. Keby ich nebolo, tak by sme sa ďalej nerozvíjali a nenapredovali. Sú impulzom, ktorý prebúdza naše vlohy a tvorivé predpoklady. Bez zvládnutia ťažkostí v živote by sme neobjavili nadanie na učitú činnosť, ostalo by v nás driemať. Zásluhou prekonávania rôznych prekážok získavame cenné skúsenosti, stávame sa húževnatejšími, upevňujeme si a rozvíjame vôľové vlastnosti.
Keď sa však záťažové situácie nahromadia alebo sa v nich veľmi zvyšujú požiadavky bez ohľadu na možnosti človeka, objavujú sa v jeho organizme a psychike nežiaduce stavy. Pokiaľ sa neprimerané reakcie často opakujú, môžu sa utvárať aj také osobnostné vlastnosti ako ľahostajnosť, lenivosť, apatia alebo agresivita. To môžu byť čiastkové činitele podmieňujúce závislosť od drog, teda látkových a tiež nelátkových závislostí (závislosť od počítačov, chatových skupín, mobilov, nákupov a podobne).

1.3 Výskyt zvládacích stratégií v záťažových situáciách súvisí so zdravím ľudí

Záťažové situácie môžu vplývať na zdravie človeka: 

  • priamo (dlhodobé nadmerné pôsobenie záťažových činiteľov môže prispieť k vzniku civilizačných chorôb);
  • sprostredkovane, interakčnou cestou (určité ochorenie vzniká iba vtedy, keď dôjde k interakcii stresovej situácie a predispozície na toto ochorenie u človeka);
  • prostredníctvom nezdravého správania v záťažových situáciách (ľudia znižujú obranyschopnosť svojho organizmu tým, že obmedzujú spôsoby zdravého správania a rozširujú repertoár nezdravého správania, napríklad málo spánku, fajčenie, pitie alkoholu, konzumácia drog a i.); 
  • prostredníctvom chorého správania (ľudia v psychickej záťaži vyhľadávajú lekársku pomoc častejšie ako tí, ktorí záťaž neprežívajú, i keď nemusia byť väčšmi chorí; tým, že ich „choré správanie“ sa posilňuje, môžu uvádzať viac príznakov ochorenia, než v skutočnosti majú) (Atkinsonová, et. al., 1995).

Ďalšie prístupy odborníkov sú prezentované v troch okruhoch, ktorými sú situačný, osobnostný a interakčný prístup (Bratská, 2001). Prístupy súčasných odborníkov preferujú interakčný model. To znamená, že ochorenie u človeka vznikne len vtedy, keď dôjde k interakcii stresovej situácie a predchádzajúcej biologickej predispozície na poruchu.

2 Prevencia – jedna z možností, ako optimalizovať proces utvárania osobnosti

Snaha odstrániť, prípadne minimalizovať kumuláciu negatívnych vplyvov a podporiť, posilniť pozitívne dôsledky na život jednotlivcov i skupín nachádza svoj výraz v príprave na starnutie. Keďže v centre pozornosti odborníkov by mala byť aktuálna príprava na cieľavedomú tvorbu zdravého spôsobu života v každom vekovom období človeka, považujem za vhodnejšie hovoriť o biodromálnej (celoživotnej) príprave na život a starnutie. Spočíva v napĺňaní mnohých krátkodobých cieľov a jedného dlhodobého cieľa. Krátkodobé ciele sa zameriavajú na utváranie zdravého životného štýlu v jednotlivých vývinových fázach života jednotlivca i skupín, ktorých je členom. Dlhodobý cieľ spočíva v celoživotnej príprave jednotlivca a/alebo celých skupín na aktívnu starobu, pokiaľ možno v dobrom zdraví, tvorivej pohode, v dôstojnom prostredí a v primeranom sociálnom zabezpečení.

3 Ako učiť konštruktívne riešiť a zvládať záťažové situácie

3.1 V súlade s prvkami tvoriacimi základ vzdelávania v 21. storočí

Medzinárodná komisia UNESCO v správe s výstižným názvom Učenie je skryté bohatstvo (Delors, 1997) akcentuje štyri východiskové prvky, ktoré by mali tvoriť základ vzdelávania v 21. storočí. Sú to:

  1. učiť sa poznávať (osvojovať si nástroje napomáhajúce chápať, nadobúdať široké všeobecné poznatky a ťažiť zo vzdelávacích príležitostí počas života – učiť sa učiť);
  2. učiť sa konať (prehlbovať schopnosť tvorivo zasahovať do svojho prostredia, tzn. osvojiť si profesijné spôsobilosti, kompetencie vyrovnávať sa s rôznymi situáciami (konštruktívne riešiť a zvládať záťažové situácie - pozn. autorky), vedieť pracovať v tíme; 
  3. učiť sa žiť spoločne (dokázať spolupracovať s ostatnými a zúčastňovať sa na všetkých ľudských činnostiach predpokladá vedieť pochopiť iných ľudí, ich vzájomnú závislosť, úctu k hodnotám pluralizmu, vzájomnému porozumeniu a mieru); 
  4. učiť sa byť (konať s väčšou autonómiou, samostatným úsudkom a osobnou zodpovednosťou, rozvíjať osobnostný potenciál – pamäť, myslenie, zmysel pre estetiku, fyzické vlastnosti a komunikačné pôsobilosti).

3.2 Aplikovaním intervenčných programov, sociálnopsychologických výcvikov

Veľký okruh preventívnych možností predstavujú intervenčné programy rozvíjajúce konštruktívne riešenie a zvládanie záťažových situácií (bližšie pozri Bratská, 2001; s. 201 a nasl.). V rámci celoživotnej prípravy ľudí na život a starnutie potvrdzujú svoju opodstatnenosť.

Keďže už devätnásty rok (od školského roku1991/92) učím na Katedre psychológie FIF UK v Bratislave okrem povinných kurzov aj dva povinne voliteľné kurzy: Empatická asertivita a Konštruktívne riešenie a zvládanie záťažových situácií (program sociálnopsychologického výcviku), rozhodla som sa aktualizovať na naše podmienky päť oblastí ochranných a rizikových faktorov, ktoré navrhli  P. Englenderová-Goldenová a D. E. Golden (Say it stright, 1999), a doplnila som prehľad o šiestu oblasť, zameranú na masové médiá (bližšie pozri Bratská, 2001, s. 182-187). Vychádzala som z výsledkov a záverov skúmania problémových okruhov sociálnej patológie (drogové závislosti, chudoba, násilie v rodinách a na pracoviskách, kriminalita, prostitúcia, samovražednosť, rozvodovosť a pokles pôrodnosti), ktoré uvádzajú P. Ondrejkovič, E. Poliaková so spolupracovníkmi (1999), A. Nociar (2000), P. Ondrejkovič, J. Brezák, G. Lubelcová, M. Vlčková (2000), J. Výrost, I. Slaměník (2001), E. Žiaková – J. Čechová – J. Kredátus (2001) a iní.

Ochranné a rizikové faktory tvoria vhodné východiská pri rozboroch rôznych typov situácií psychickej záťaže. Napríklad počas programu Konštruktívne riešenie a zvládanie situácií psychickej záťaže (Bratská, 1997, 2001) si účastníci osvojujú a prehlbujú spôsobilosti efektívne komunikovať; postupy, ako lepšie spoznať seba, ako adekvátnejšie vnímať, spoznávať a vedieť sa vcítiť do rozpoloženia iných ľudí; osvojujú si poznatky o podstate, výskyte a dôsledkoch rôznych typov záťažových životných situácií; učia sa rôznym variantom postupov riešenia a stratégiám zvládania psychickej záťaže v súlade s uvedomovaním možných dôsledkov; získavajú spôsobilosti, ako utvárať atmosféru spolupráce, konštruktívneho, efektívneho a tvorivého riešenia i zvládania záťažových situácií v skupine, asertívneho správania a komunikácie; osvojujú si základy metód prevencie nadmernej psychickej záťaže, ako predchádzať látkovým a nelátkovým závislostiam. V priebehu prehrávania modelových situácií z reálneho školského prostredia – prostredníctvom vlastného prežívania, ale aj vžitím do rol iných aktérov – môžu si účastníci lepšie uvedomiť, prečo autorita pozostáva z troch rovnocenných zložiek: z práva na ovládanie, z moci toto právo realizovať a zo zodpovednosti za ich používanie. Učia sa utvárať pravidlá, stavať hranice a začínajú lepšie chápať, čo je to zdravá disciplína, ako stopnúť manipuláciu, prečo moc bez práva je jednoducho násilie a nemôže byť autoritou (Bratská, M., 2005 b; Bendl, S., 2005, Vališová, A., Bratská, M., Sliwerski a kol., 2005). Po absolvovaní programu sa človek ľahšie zorientuje v záťažových situáciách, nesústredí sa len na prekážky a ujmu, hľadá a berie do úvahy aj možné zvládacie zdroje (vnútorné, vonkajšie a situačné charakteristiky), smerujúce k riešeniu danej situácie a zvládnutiu záťaže. Lepšie si uvedomuje svoje silné stránky, vlohy a tvorivé predpoklady, a tým aj nadanie na určitú činnosť.

Záver

Keďže situácie psychickej záťaže sú v živote človeka bežné a z hľadiska jeho osobnostného vývinu a rozvoja aj nevyhnutné, som presvedčená, že práve poslaním psychológov v spolupráci s ďalšími odborníkmi je pomáhať ľuďom poznať podstatu týchto situácií, odhaľovať silné stránky človeka a jeho osobnostné zdroje, realistické vnímanie seba samého, ktoré spolu s rozšírením účinných stratégií a ich pružným využívaním by viedli ku konštruktívnemu riešeniu a efektívnemu zvládaniu záťažových situácií u jednotlivcov i sociálnych skupín a tým k prevencii látkových a nelátkových závislostí.

Literatúra

ATKINSONOVÁ, R. L. et. al. 1995. Psychologie. Praha : Victoria Publishing, 1995.
BENDL, S. 2005. Ukázněná třída aneb Kázeňské minimum pro učitele. 1. vyd. Praha : Triton, s. r. o. 2005.
BRATSKÁ, M. 1992. Vieme riešiť záťažové situácie? 1. vyd. Bratislava : SPN 1992.
BRATSKÁ, M. 1997. Konštruktívne riešenie a zvládanie situácií psychickej záťaže v skupine.  Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 32, 1997, č. 2. s. 188-193. BRATSKÁ, M. 2001. Zisky a straty v záťažových situáciách alebo príprava na život. 1. vyd. Bratislava : Práca 2001.
BRATSKÁ, M.: Názory súčasných a budúcich autorít o autorite. In: VALIŠOVÁ, A., BRATSKÁ, M., SlLIWERSKI a kol. 2005. Relativizace autority a její dopady na současnou mládež. Praha : ISV 2005, s. 292-310. DELORS, S. (Ed.) 1997. Učení je skryté bohatství. Zpráva mezinárodní komise UNESCO „Vzdělávaní pro 21. století.“ 1. vyd. Praha : Ústav pro informace ve vzdělávání, 1997.
ENGLANDEROVÁ-GOLDENOVÁ, P. – GOLDEN, E. D. 1999. Povedz to priamo (Say it stright – S.I.S.): Tréning priamej komunikácie. 1. vyd. Bratislava : Odborno-metodické oddelenie riaditeľstva CPPS, 1999. NOCIAR, A. 2000. Porovnanie prieskumov ESPAD na Slovensku v rokoch 1995 – 1999. 1. vyd. Bratislava : Asklepios 2000.
ONDREJKOVIČ, P. (ed.) – BREZÁK, J. – LUBELCOVÁ, G. – VLČKOVÁ, M. 2000. Sociálna patológia. 1. vyd. Bratislava : Veda 2000.
ONDREJKOVIČ, P. – POLIAKOVÁ, E. et al. 1999. Protidrogová výchova. 1. vyd. Bratislava : Veda 1999.
VALIŠOVÁ, A., BRATSKÁ, M., SLIWERSKI a kol. 2005. Relativizace autority a její dopady na současnou mládež. Praha : ISV 2005.
VÝROST, J. – SLAMĚNÍK, I. (Eds.) 2001. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada 2001, s. 49-80.
ŽIAKOVÁ, E. – ČECHOVÁ, J. – KREDÁTUS, J. 2001. Psychosociálne aspekty sociálnej práce. 1. vyd. Prešov : Filozofi cká fakulta Prešovskej univerzity 2001.

In: Bratská M., Sociálna_prevencia 2/2008, ročník III., str. 13-14, ISSN 1336-9679

Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj
Vyberte si poradňu alebo kontaktné cetrum, ktoré je vám najbližšie
Preventívne programy

Online hry

Kalendár podujatí
Január 2018
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31        
 
 
Odkazy