Tto srnka funguje v ubovonom prehliadai, najlepie vak vyzer v prehliadaoch podporujcich HTML 4.0 a CSS 2. Ak tate tto sprvu, v prehliada zrejme dostatone nepodporuje CSS. Strnku vidte bez pokroilejieho formtovania, ale s plne prstupnm kompletnm obsahom.

Slovensky Slovensky        English English
Piatok, 27. apríl 2018
 
 

Prečo ľudia užívajú drogy

Prof. PhDr. Peter Ondrejkovič, PhD., Katedra sociológie Filozofi ckej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 7.1.2009

  zdroj: photos.com
Otázka, prečo ľudia užívajú drogy, je stará ako ľudstvo samo a odborníkov (i širokú verejnosť) trápi mnohé desaťročia. Jestvuje niekoľko teórií, niektoré z nich spomenieme.
O drogách, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém, hovoríme ako o psychotropných substanciách. Ich presný účinok nie je dodnes dostatočne vysvetlený. Stále jestvujú veľké medzery v našom poznaní. Vieme však, že tzv. systém odmeňovania v našom mozgu 1)  v spojení s dopamínom 2)  zaujíma ústredné miesto pri vzniku závislosti. Pocity šťastia, radosti a nádeje, ktoré vznikajú pri konzumácii drog, vznikajú práve aktivovaním systému odmeňovania. To možno preukázať osobitne pri kokaíne 3)  a amfetamínoch 4) , ktoré systém odmeňovania priamo aktivujú. Opioidy a pravdepodobne aj alkohol pôsobia na tento systém istou okľukou. Ako uvádza Rokyta a kol. (2006, s. 68-73), v limbickom systéme 5)  sa nachádzajúce oblasti odmeny a trestu sú úzko spojené práve s funkciou dopamínu.

Možno preto s určitým zjednodušením povedať, že na prvom mieste je to pociťovanie šťastia, radosti a nádeje, ktoré sprostredkuje spravidla látka nazývaná dopamín. Tieto pocity zohrávajú rozhodujúcu úlohu ako príčina konzumácie drog. Účinok drog však nie je iba telesný. U väčšiny závislých konzumentov drogy vyvolávajú okrem telesných porúch aj psychiatrické poruchy, priamo odvoditeľné z ich konzumácie. Je však možné, že niekedy až psychiatrické problémy vedú ku konzumácii drog. Túto skutočnosť nazývame psychiatrická komorbidita, sprevádzajú ju poruchy osobnosti, strach, depresie, fóbie a nutkanie, tlak. Tieto poruchy majú „do činenia“ s osobnosťou človeka, s jeho sebavedomím a so spracovávaním pocitov. Vznik závislosti na základe konzumácie drog potom vystupuje ako akási možnosť „sebaošetrovania“, prípadne „samoliečby“, prekonávania ťažkostí, smútku, depresií a podobne.

Rozhodujúca pre vznik závislosti je ľudská psychika, aj keď nemožno povedať, že jestvuje osobnosť predurčená na vznik závislosti, s čím sa neraz stretávame v rôznych názoroch. Isté osobnostné znaky však spôsobujú ľahší vznik závislosti, ako napríklad nedostatočná frustračná tolerancia, nedostatočne silné ja alebo neurotický vývoj osobnosti. Psychológia skúma a diskutuje o rôznych modeloch, prostredníctvom ktorých by bolo množné vysvetliť vznik závislosti (napríklad hľadanie vlastnej identity, „skúšanie“ roly dospelého u detí a mladistvých, akceptovanie konzumácie drog v rovesníckej skupine ako riešenie problémov, psychoanalytické teórie vývoja človeka a i.).

Uvedené príčiny by sme mohli klásť na ďalšie miesto v poradí. Pre liečbu závislosti sú psychiatrické poruchy značnou komplikáciou.

Teória učenia predpokladá, že konzumácia drog je naučeným správaním. Príjemný účinok (spočiatku) užívania drog pôsobí ako pozitívny posilňovač a vedie k opakovanej konzumácii. Ak sa následne konzumuje droga v situáciách, ktoré konzument pociťuje ako negatívne alebo konfl iktné, dochádza k javu, ktorý nazývame Kuplung (spojenie). Tento jav vedie k tomu, že konzumácia drogy sa začína považovať za vyrovnávanie, prípadne zvládanie alebo vyvarovanie príslušným situáciám.
 
Aj nedostatočná frustračná tolerancia, konflikt v oblasti vlastných hodnôt a nedostatočná schopnosť nadväzovať vzťahy neraz zapríčiňujú siahnutie po droge alebo podporujú jej konzumáciu. Často sme svedkami výpovedí typu „iba s extázou sa cítim výborne“, „po niekoľkých pivách mi začína byť všetko jedno“, „keď fajčím, som ,in‘“ a podobne. Uvedené príčiny konzumácie drog by sme mohli klásť na ďalšie miesto v poradí.

Často sa stretávame s názormi, podľa ktorých má vývoj drogovej závislosti v mnohých prípadoch svoje korene v oblasti dedičnosti. Konkrétne poznatky o tom, do akej miery je vznik drogovej závislosti podmienený geneticky, však nie sú ešte stále dostatočne preskúmané. Hypotézy dedičnosti ako dispozície na drogové správanie však jestvujú a sú predmetom viacerých výskumov. Doterajšie výskumy ukazujú, že pri aktivácii neurotransmiterov v mozgu jestvujú geneticky podmienené rozdiely. Uvedené rozdiely sa zaznamenali práve v dopamínovom odmeňovacom systéme, v spracovávaní drog v tele a v citlivosti, prípadne vnímavosti efektov vyvolaných drogou. Špeciálny gén, zodpovedný za sklon ku konzumácii drog a vzniku závislosti, akýsi „závislostný gén“, sa však zatiaľ nepodarilo objaviť. Možno jestvuje súhra viacerých génov vytvárajúcich predispozíciu závislosti.

Konkrétnejšie kontúry nadobúdajú dôkazy v oblasti alkoholu – u detí alkoholikov je vyššia pravdepodobnosť stať sa alkoholikom ako u detí rodičov, ktorí nie sú závislí od alkoholu. Súhrnne možno povedať, že u ľudí, u ktorých je z genetických dôvodov menší výskyt neurotransmiterov, môže skôr vzniknúť drogová závislosť.

Sociokultúrne podmienky – i keď ich uvádzame na záver – nemajú menej podstatný význam pre vznik závislosti. V tejto súvislosti možno povedať, že konzumácia drog, ovplyvňujúca telesný i duševný stav, je taká stará ako ľudstvo samo. V mnohých kultúrach sa konzumácia drog stala dokonca súčasťou náboženských alebo spoločenských obradov. Tak napríklad čítanie posvätných textov v starej Indii bolo dovolené len osobám, ktoré konzumovali kanabis. Dokonca Homér vo svojej Odysei opisuje upokojujúci účinok ópia. V Polynézii varia opojný nápoj z koreňov kríka kava. Spoločenské normy určujú, ktoré drogy možno „akceptovať“. U nás je to predovšetkým nikotín a kofeín, pri slávnostných príležitostiach a oslavách alkohol. Aj mnohé nelátkové závislosti sa akceptujú, alebo dokonca i podporujú (napríklad nakupovanie, vorkoholizmus). K spoločenským príčinám užívania drog by sme mohli zaradiť aj konzumáciu drog na znak protestu (napríklad beatnici, útek od civilizačných vymožeností), ale aj ako znak (pseudoznak) samostatnosti a nezávislosti, prípadne dospelosti a osamostatnenia od rodiny a rodičov. V týchto prípadoch zákaz pôsobí skôr motivačne.

Súčasná kultúrno-spoločenská situácia, osobitne mládeže, je neobyčajne priaznivá pre konzumovanie drog. Mohli by sme ju charakterizovať takto (Ondrejkovič, 2002): 

  • Možnosti plánovať svoj život, ako aj pluralita možností narastá, ale súčasne stúpa i nevypočítateľnosť nastúpenej životnej dráhy. 
  • Možnosti rozhodovať sa síce narastajú, ale súčasne rastie aj tlak, aby sa mládež skutočne rozhodovala a rozhodovanie neodkladala. 
  • Rovnosť v niektorých oblastiach, najmä rovnosť šancí narastá, ale tým rastie aj individuálny konkurenčný tlak na zabezpečenie sociálnej pozície a sociálneho statusu. 
  • Individualizácia mládeže narastá, no zároveň sa mládež ako masa „stráca“ v štandardizácii.  
  • Tam, kde vzniká a rastie autonómia, nie je ďaleko ani anómia. 
  • V tej miere, ako zanikajú staré štruktúry a formy sociálneho správania a množia sa nové možnosti rovnocenných volieb až ku kontingencii, rastie potreba rozlišovania a orientovania v nich. 
  • Oslobodenie spod nevyhnutností priebehu životnej dráhy zvyšuje možnosti straty sociálnej orientácie.  
  • Možnosti väčšieho individuálneho sebaoceňovania kráčajú ruka v ruke s destabilizáciou sociálnych životných súvislostí.  
  • Prostredníctvom vývoja smerom k organizovanejšej spoločnosti je jednotlivec čoraz menej odkázaný na iných. Tým sa zvyšujú možnosti individuálneho spôsobu života, ale aj vyústenie do izolovaných a anonymných foriem života, bez možnosti návratu k niekdajším sociálnym formám.
  • Strata istôt pretrváva, ale pretrváva aj ich potreba (Keupp, 1992, s. 171). To vystupuje s osobitnou naliehavosťou, keď sa presadzuje vedomie o tom, že zvláštnosťou súčasného obdobia je, že nemožno počítať ani s novými istotami. 
  • Zánik tradícií otvára cestu novým možnostiam sociálneho správania. Súčasne sa však strácajú aj prirodzené cesty k usmerňovaniu a zmierňovaniu konfliktov.

Na uvedené situácie reagujú osobitne mladí ľudia predovšetkým zneistením a časť z nich násilím, niektorí konzumáciou drog. Ktoré sú to tie zdanlivo skryté, prípadne „nepriame“ príčiny, čo vedú ku konzumácii drog? Je to predovšetkým zneistenie (Heitmeyer, E., Olk, Th., 1990).

Zneistenie ako dôsledok dezintegrácie možno predpokladať:

  • pri neriešiteľných situáciách, „slepých uličkách“, v ktorých sa mladí ľudia ocitajú („ďalej už nevládzem“, „neviem, ako ďalej“ a podobne), 
  • pri nevypočítateľnosti nastávajúcich životných udalostí a požiadaviek, kladených na mladých ľudí,  
  • pri nejasnostiach o vlastnom statuse (vážnosť a rešpekt od jedných a pohŕdanie od iných), napríklad v rodine, rovesníckej skupine a podobne, 
  • pri rozpornosti vlastného sebahodnotenia a očakávania zo strany druhých (napríklad rodičov, inštitúcií, najmä školy),  
  • pri nekonzistentnosti medzi vlastným očakávaním, skutočnou pozíciou a správaním dôležitých osôb, 
  • pri tom, keď chýba súhlas, prípadne keď sa mladí ľudia nedočkajú súhlasu a porozumenia či ocenenia za niečo, o čom sú presvedčení, že im patrí, 
  • pri bezradnosti, akým smerom sa orientovať,  
  • pri zlyhaní, ktoré sa možno pokladá za výraz nedosiahnutého cieľa, alebo keď spôsob správania či príslušný podávaný výkon nezodpovedá očakávaniu.

Záver

Príčin, prečo ľudia užívajú drogy, je iste mnoho. Samotný výsledok – konzumácia drog a vznik drogovej závislosti – nikdy nie je vyvolaný jedinou príčinou. Navyše je to spravidla dlhodobý proces, len zriedka sa možno stretnúť s okamžitým alebo veľmi krátkym obdobím vzniku závislosti. Poznávať tento proces, odhaľovať jeho zákonitosti a fyzickú, psychickú i sociálnu podmienenosť je mimoriadne dôležité. Iba ak budeme dôkladne poznať príčiny vzniku závislostí, máme nádej na úspešnú intervenciu do tohto spoločensky nežiaduceho javu, či už vo forme prevencie, liečby, alebo resocializácie.


1) Odmena je spojená s pocitom radosti, uspokojenia, šťastia a rozkoše.
2) Dopamín je neurotransmiter – látka, ktorá pomáha prenášať informácie medzi nervovými bunkami. Okrem iného ovplyvňuje vnímanie a pocity, odovzdáva príkazy nervového systému muskulatúre, reguluje prekrvenie orgánov v brušnej dutine a môže vyvolať depresie.
3) Kokaín zabraňuje odbúravaniu telu vlastných hormónov a adrenalínu. Výsledkom je zvýšenie frekvencie srdca a krvného tlaku. Dochádza k brzdeniu receptorov bolesti, následkom čoho je tlmený pocit bolesti. Citlivosť na teplo, chlad a tlak je silne ovplyvnená. Človek pociťuje v kokaínovom opojení intenzívnu euforickú náladu, často veľmi silný pocit, nutkanie urobiť nejaký čin. Kokaín potláča pocit spánku, vzbudzuje pocit zvýšenej potreby sexu, zvýšenej telesnej schopnosti a potláča pocit hladu.
4) Amfetamíny patria medzi psychostimulanciá. Po užití vedú k rýchlemu fyzickému a psychickému povzbudeniu, k pocitom extrapotencie na duševné aj fyzické výkony. Značne stimulujú psychomotorický nepokoj, čo ich predurčuje na výskyt aj v prostredí tanečných klubov a diskoték (podľa Novomeský, 1996).
5) Limbický systém je funkčná sústava v centrálnej nervovej sústave (CNS), tvorená niektorými oblasťami mozgovej kôry a podkôrových centier.

Literatúra
Heitmeyer, E., Olk, Th. (Hrsg.) Individualisierung von Jugend. Weinheim, München : Juventa 1990
Keupp, H.: Das Verunsicherung, Risiken und Chancen des Subjekts in der Postmoderne. In: Rauschenbach, Gängler (Hrsg.): Soziale Arbeit und Erziehung in der Risikogesellschaft.
Neuwied, Berlin : Luchterhand 1992
Novomeský, F.: Drogy, história, medicína, právo. Martin : Advent-Orion 1996
Ondrejkovič, P., Poliaková, E. a kol. Protidrogová výchova. Bratislava : Veda 1999
Ondrejkovič, P.: Globalizácia a individualizácia mládeže. Negatívne stránky. Bratislava : Veda 2002
Rokyta, R. a kol.: Bolest. Praha : Tigis 2006

In: Ondrejkovič P., Sociálna_prevencia 2/2008, ročník III., str. 11-12, ISSN 1336-9679

Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj
Vyberte si poradňu alebo kontaktné cetrum, ktoré je vám najbližšie
Preventívne programy

Online hry

Kalendár podujatí
Apríl 2018
            1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30            
 
 
Odkazy