Tto srnka funguje v ubovonom prehliadai, najlepie vak vyzer v prehliadaoch podporujcich HTML 4.0 a CSS 2. Ak tate tto sprvu, v prehliada zrejme dostatone nepodporuje CSS. Strnku vidte bez pokroilejieho formtovania, ale s plne prstupnm kompletnm obsahom.

Slovensky Slovensky        English English
Pondelok, 23. apríl 2018
 
 

Načo žiť a milovať v reálnom svete, keď je všetko na internete? Závislosť od chatovania a internetového sexu

MUDr. Ludvik Nábělek, PhD. primár, Psychiatrické oddelenie FNsP F. D. Roosevelta, Banská Bystrica, 27.11.2008

Jedným z prejavov pohybu v existujúcich psychiatrických klasifikačných systémoch je zánik niektorých diagnóz a vynáranie nových. V porovnaní s druhou polovicou minulého storočia miznú z psychiatrického slovníka označenia ako melanchólia, neurasténia alebo neuróza, zato však pribúda panických porúch, posttraumatických porúch či nelátkových závislostí. Spolu s týmto pohybom prenikajú do psychiatrického slovníka aj anglické výrazy ako gambling, craving, cybersex a podobne (podľa Höschl, 1999).

Narušenie schopnosti jedinca prežívať príjemné pocity, resp. pocity slasti, na základe prirodzených, bežným životom poskytovaných podnetov a situácií, podmienené poruchou funkcie mozgového systému odmeňovania, vedie u predisponovaných osôb k intuitívnemu hľadaniu, nachádzaniu a neskôr už cielenému opakovaniu náhradných podnetových zdrojov príjemných pocitov slasti a blaha. Látkové a nelátkové podnety pôsobiace v určitých dávkach, intervaloch či po určitý čas spôsobujú dlhodobé a možno i trvalé zmeny v neuronálnych okruhoch zodpovedných za prežívanie odmeňujúcich pocitov – ovplyvnené sú bežné koncentrácie mnohých neurotransmiterov, ako aj systém stresovej odpovede (Kreek – Kooh, 1998). Na dlhodobom (často celoživotnom) pretrvávaní patologického vzťahu k návykovej látke, resp. aktivite, vrátane zvýšenej tendencie k relapsom prejavov závislosti, sa podieľa prepojenie neuronálnych okruhov systému odmeňovania s motivačnými, pamäťovými a emočnými centrami umiestnenými v limbickom systéme. Toto prepojenie umožňuje organizmu nielen prežívať slastné pocity odmeny, ale tiež naučiť sa rozpoznávať ich signály a reagovať už na anticipáciu týchto pocitov (Childress a kol., 1999). Napríklad opakované spájanie hazardného hrania s určitou osobou (spoluhráč), lokalitou (prostredie herne, miestnosti s hracími automatmi), situáciou (charakteristický zvuk z automatu vypadávajúcich mincí) či dokonca s hraním súvisiacimi emočnými stavmi (zlosť, napätie, ale, naopak, aj pocit pohody) vedie k rýchlemu učeniu alebo klasickému podmieňovaniu. U abstinujúcich patologických hráčov tak kontakt s podnetmi asociovanými s hazardným hraním môže vyvolať intenzívnu podmienenú reakciu, spojenú s evokovaním abstinenčných príznakov a subjektívne neodolateľnou túžbou po ďalšom hraní.
Za praotca objavu „sexuálnej závislosti“ sa považuje nemecký psychiater Richard von Krafft-Ebing. V knihe Psychopathia Sexualis (1886) opísal podstatu sexuálnej závislosti takto: „Ide o nutkavé sexuálne správanie, keď sexuálna túžba jedinca je abnormálne zvýšená, a táto osoba myslí iba na sexuálne potešenie, nezaujíma sa o žiadne iné záležitosti vo svojom živote ako o sex, sleduje len vlastné sexuálne uspokojenie bez ohľadu na to, aký to má vplyv na jej život, bez ohľadu na morálne normy a právne dôsledky. Takéto správanie vyúsťuje do impulzívneho, neuspokojiteľného, opakujúceho sa vyhľadávania sexuálnej rozkoše.“

Ľudia trpiaci touto poruchou sú ovládaní nutkavou túžbou po sexuálnych aktivitách, sú zahltení myšlienkami na sex na úkor iných povinností a záujmov. Sexuálne epizódy sa často objavujú ako reakcie na stres, sú formou úniku z nepríjemnej situácie. Z hľadiska spôsobu realizácie sú najčastejšie nutkavé masturbačné praktiky, nutkavé vyhľadávanie a prezeranie pornografi e, permanentné vyhľadávanie jednorazových sexuálnych stykov a striedanie sexuálnych partnerov, exhibicionizmus, fetišizmus, prostitúcia, anonymný sex, sex cez telefón a nebezpečné, resp. nelegálne sexuálne praktiky. Po dosiahnutí sexuálneho uspokojenia nezriedka nasledujú pocity hanby, ľútosti, výčitiek a zlosti. Postupom času sa mnohí závislí snažia prestať, prípadne obmedziť závislostné správanie – vtedy zistia, že už ho nedokážu ovládať. Sex sa stáva, podobne ako pri iných závislostiach, únikom z ťažkostí, ktoré sám spôsobil (Šmídová, 2008).
Je neskorý večer a Zuzana je sama doma. Vchádza do izby, sadá si k počítaču a zmyselne zovrie myš. „Si tam, sweetheart?“ ozve sa z reproduktora. „Áno, darling,“ šepne nežne, pričom si dáva pozor, aby kamera nebrala jej tvár...
Takto a podobne sa začínajú milióny kontaktov smerujúcich k získavaniu sexuálnych zážitkov prostredníctvom internetu – zaužívali sa označenia internetový sex, net-sex, on-line sex alebo cybersex. Bol definovaný ako interakcia dvoch alebo viacerých osôb, realizovaná formou on-line simultánneho rozhovoru na sexuálne témy – môže ísť o vzájomné sprostredkovanie sexuálnych fantázií, vymieňanie pornografických materiálov a podobne – za súčasne prebiehajúcej masturbácie oboch (či všetkých) zúčastnených. Pri niektorých z týchto aktivít je zvýšené riziko, že budú vykonávané excesívne, a sú preto potenciálne návykové – najpravdepodobnejšie je to pri používaní on-line pornografi e na masturbačné účely, pri zapojení do on-line vzťahov prostredníctvom chatu, skypu a e-mailu a pri internetovej sexuálnej kriminalite. Uvádza sa, že až 60 % všetkých prístupov na internet má nejaký vzťah k sexu, podľa amerických prameňov až 52 % respondentov – užívateľov internetu – udalo, že cybersex už skúsili, z toho 36 % vraj dosiahlo orgazmus a 25 % ho predstieralo (Divínová, 2005).

Najčastejšie sa uvádzajú tri primárne faktory, uľahčujúce on-line sexualitu (tzv. A-triáda):

  • prístupnosť (accesibility) znamená, že na internete sú prístupné milióny webových stránok s pornografi ou, ktoré sú k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni; v chatových miestnostiach sa stále pohybujú ľudia vyhľadávajúci sexuálne zážitky; 
  • dostupnosť (affordability) znamená, že sexuálna realizácia prostredníctvom internetu je lacná, často len za cenu pripojenia; 
  • anonymita (anonymity) znamená, že ľudia sa v sieti pohybujú anonymne a aj svoju komunikáciu vnímajú ako anonymnú.

Medzi ďalšie „príťažlivé“ faktory patrí to, že cybersex je (prevažne) legálny, je k dispozícii v súkromí domova, a hlavne, neprináša riziko pohlavne prenosných ochorení. Dá sa ideálne skrývať pred partnerom, keďže nezanecháva žiadne viditeľné dôkazy sexuálneho kontaktu. Internetový sex môže poskytovať bezpečný a priamy prístup k partnerom, môže byť nenahraditeľný pre hendikepované skupiny (telesne postihnutých, ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou a podobne). Anonymita chatu poskytuje užívateľom väčší pocit kontroly nad obsahom a charakterom sexuálneho zážitku. Žena môže rýchlo a bez problémov zmeniť partnera, ak jej momentálny cybermilenec nevyhovuje, muž sa môže odpojiť bezprostredne po dosiahnutí orgazmu bez zdĺhavého lúčenia. V rámci anonymity je užívateľom umožnené rozohrávať skryté alebo potlačované fantázie bez strachu, že budú pristihnutí, ohováraní a odsudzovaní.
Výpoveď pacienta (podľa Šmídová, 2008): „Svet webového porna ma už fascinoval, no ja som stále nemal obavy. Surfoval som každý večer doma, keď žena odišla spať. Využíval som obedňajšie prestávky. Čoskoro som si musel zadovážiť tajné kreditné karty, aby som zakryl náklady. Začal som navštevovať webové stránky s live-kamerami a trávil som tam hodiny – kolega v zamestnaní ma pristihol on-line v pracovnom čase. Vďaka tomu, že som bol vo vysokom postavení, riešilo sa to len varovaním. Kúpil som si notebook, ktorý som mohol mať pripojený v kúpeľni za kanceláriou, a tam som trávil polovicu pracovného času. Tam ma pristihla sekretárka. Prepustili ma zo zamestnania a o všetkom sa dozvedela moja manželka. Vydesená zobrala deti a odišla. Napriek všetkým pokusom nemám dosť pevnej vôle, aby som to zvládol.“

Zdá sa evidentné, že vzťah k cybersexu (chatovaniu, sexuálnym kontaktom cez internet) môže nadobudnúť patologický charakter. Môže však byť ťažké stanoviť, kde sa nachádza hranica medzi normou a patológiou. Či človek „konzumuje“ cybersex primerane, nadmerne alebo je od neho závislý, sa nedá určiť len podľa počtu hodín, ktoré jedinec takouto aktivitou trávi (orientačne sa uvádza hranica 11 hodín týždenne ako jedno z rozlišovacích kritérií pre cybersexovú závislosť) – potreba sexu a sexuálneho uspokojenia je totiž veľmi individuálna. Väčší význam má skutočnosť, či cybersexuálne aktivity negatívne zasahujú do života človeka a spôsobujú mu tak problémy. Vcelku možno konštatovať, že závislosť od cybersexu a závislosť od cybervzťahu sú špecifi cké subtypy závislosti od internetu.

Existuje zoznam „varovných signálov“ rozvíjajúcej sa cybersexuálnej závislosti:

  • pravidelné trávenie významného množstva času v chatových miestnostiach a vysielanie súkromných odkazov s jediným zámerom – nájsť cybersex;
  • výrazné časové zaneprázdnenie používaním internetu na získavanie on-line sexuálnych partnerov; 
  • pravidelné využívanie anonymnej komunikácie na zapojenie do sexuálnych fantázií, ktoré sú v reálnom živote neobvyklé; 
  • očakávanie sexuálneho vzrušenia alebo uspokojenia pri následných on-line kontaktoch;
  • skrývanie on-line interakcií pred blízkymi ľuďmi; 
  • pocity viny alebo hanby za internetový sex; 
  • aktívne vyhľadávanie on-line kontaktov s cieľom sexuálneho vzrušenia;
  • masturbácia počas erotického chatu;
  • zníženie záujmu o partnera v reálnom živote, preferovanie cybersexu ako primárnej formy sexuálneho uspokojenia.

Znaky závislosti od chatovania a internetového sexu sú potom obdobné ako pri ostatných (látkových i nelátkových) závislostiach. Všeobecné znaky – diagnostické kritériá – sú pre všetky závislosti spoločné, stačí len obmeniť predmet závislosti v jednotlivých formuláciách. Pri všetkých závislostiach hovoríme o zvýšenej tolerancii (na dosiahnutie očakávaného účinku je potrebná zvýšená dávka látky, zvýšená hodnota uzatváraných stávok, viac času stráveného chatovaním), o abstinenčnom syndróme (prerušenie dodávania látky do organizmu, prerušenie relevantnej aktivity, napríklad chatovania alebo hrania, spôsobuje špecifi cký komplex subjektívne nepríjemne prežívaných príznakov), o strate kontroly (postihnutý nie je schopný ovládať, kontrolovať množstvo požitej látky, frekvenciu a čas venovaný chatovaniu či inej aktivite) a o narušení pre človeka významných sociálnych, pracovných či rekreačných aktivít a kontaktov. Závislý človek pokračuje v užívaní látky (aktivite, činnosti) i napriek evidentným zdravotným alebo psychologickým problémom, ktoré spôsobuje. Prakticky celá jeho existencia sa postupne zúži na aktivity spojené so získavaním prostriedkov na návykovú látku (činnosť), jej užívanie (realizáciu) a odstraňovanie vzniknutých dôsledkov (Nábělek, 2007).

Dôsledky závislosti od (internetového) sexu sú často takého charakteru, že postihnutý človek musí prekonať veľké psychické zábrany, kým sa niekomu zdôverí. Preto je aj využitie možností rodinnej a skupinovej psychoterapie – na rozdiel od liečby iných látkových aj nelátkových závislostí – v mnohých prípadoch problematické. Ciele sú inak obdobné: kompenzácia najzávažnejších psychických ťažkostí, ktoré vznikli v súvislosti s prítomnosťou závislosti od internetového sexu (zmiernenie depresívneho prežívania, sebaobviňovania a výčitiek), zmena postoja pacienta k internetovému sexu, zvýšenie jeho afektívnej a frustračnej tolerancie, zlepšenie sociálnej a profesionálnej integrácie, (znovu)vybudovanie primeraných rodinných a osobných väzieb a vzťahov a reštitúcia, prípadne reštrukturalizácia osobnosti pacienta vrátane osobnej hierarchie hodnôt.

 

In: Nábělek L., Sociálna_prevencia 1/2008, ročník III., str. 11-13, ISSN 1336-9679 


Literatúra
1. Divínová, R. Cybersex – forma internetové komunikace. Triton, Praha, 2005: 167 s.
2. Höschl, C. Současné trendy v psychiatrii. Psychiatrie 1999, 3 (Suppl.2): s.4.
3. Childress, AR, McElgin, W, Mozley, PD. Limbic activation during cue-induced cocaine craving. Am J Psychiatry 1999, 156: s. 11-18.
4. Kreek, MJ, Kooh, GF. Drug dependence: stress and dysregulation of brain reward pathway. Drug Alcohol Depend 1998, 51: s. 23-48.
5. Nábělek, L. K problematike nelátkových závislostí. Sociálna prevencia 2007, 2, 2: s. 9-11.
6. Šmídová, E. Jsem závislý na sexu. Psychologie dnes 2008, 14, 2: s. 32-33.

Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj
Vyberte si poradňu alebo kontaktné cetrum, ktoré je vám najbližšie
Preventívne programy

Online hry

Kalendár podujatí
Apríl 2018
            1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30            
 
 
Odkazy