Užívanie legálnych a nelegálnych drog mládežou

Užívanie legálnych a nelegálnych drog je v súčasnej dobe považované za jeden z najzávažnejších celospoločenských problémov. Odborníci sa zhodujú v názoroch, že najrizikovejšou skupinou, ktorú drogy ohrozujú,  sú práve mladí ľudia. Problém konzumácie nelegálnych drog je nutné vidieť ako závažný celospoločenský jav podmienený mnohými faktormi. Základom riešenia tohto pálčivého problému je správna výchova detí a mládeže ako výsledok spolupráce viacerých základných činiteľov, v ktorých majú prioritu rodina a škola.

Problematiku konzumácie legálnych a nelegálnych drog u mládeže vo veku od 15 do 26 rokov sa pracovníci Ústavu informácií a prognóz školstva riešia v pravidelných výskumných úlohách už od roku 1995, pričom výberový súbor tak ako každý rok spĺňa kritériá reprezentatívnosti vzhľadom na základný súbor mladých ľudí žijúcich v SR vo veku od 15 do 26 rokov.

Fajčenie tabakových výrobkov

Tabak má medzi drogami výnimočné postavenie, pretože spoločne s alkoholom patrí k tzv. legálnym drogám, ktoré sú  predávané voľne a bez obmedzenia. Z komparácie údajov za posledných desať rokov je zrejmé, že oproti roku 1995 sa mierne zvýšil počet opýtaných, ktorí fajčia príležitostne  a zároveň vzrástol aj počet mladých ľudí, ktorí patria k pravidelným fajčiarom. Poklesol počet opýtaných, ktorí nefajčia, avšak mierne sa zvýšil počet respondentov, ktorí ešte nikdy s fajčením neexperimentovali.

Fajčenie	1995	1996	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004
príležitostne	15,6	15,1	16,3	14,0	14,5	15,7	15,5	13,6	13,8	16,5
denne	20,5	17,1	27,3	23,1	24,7	23,7	26,2	22,8	22,4	25,4
nefajčí	58,2	60,4	50,4	56,5	57,3	53,4	52,3	60,3	58,1	48,2
neskúšal	5,7	7,4	6,0	6,4	3,5	7,2	6,1	3,3	5,7	9,9

Mladí ľudia najčastejšie   začínajú  fajčiť  vo veku 14  až 16  rokov,  pričom  vo  veku  od  10 do 13 rokov   experimentujú s fajčením tabakových výrobkov najmä chlapci. K silnejším fajčiarom patria muži, žiaci SOU, slabo prospievajúci žiaci, opýtaní pochádzajúci z doplnených rodín a rodín, kde nie sú vytvorené dobré vzájomné vzťahy. Významným faktorom ochraňujúcim mladých ľudí pred fajčením tabakových výrobkov je záujem rodičov o prežívanie ich voľného času, realizácia záujmov spôsobujúca mierny deficit voľného času a priateľské kontakty s osobami, ktoré nefajčia.

Konzumovanie alkoholických nápojov

Medzi látkami vplývajúcimi na psychiku človeka má okrem tabaku výnimočné postavenie aj alkohol, ktorý je na Slovensku považovaný za najfrekventovanejšiu drogu.

Alkohol	1995	1996	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004
často	7,9	6,7	13,5	12,8	14,8	13,8	13,0	13,3	12,4	13,6
príležitostne	62,3	58,9	53,6	59,9	59,7	62,4	63,9	66,3	62,3	66,9
nepije	29,8	34,4	32,9	27,3	25,5	22,8	23,0	20,4	25,2	19,5

Z výsledkov je zrejmé, že oproti roku 1995 výrazne stúpol počet respondentov konzumujúcich alkoholické nápoje často a  zvýšil sa aj počet mladých ľudí, ktorí pijú alkohol príležitostne. Zároveň klesá počet mladých ľudí, ktorí alkohol nepijú. Aj keď najkritickejším rokom pre častú konzumáciu alkoholu je rok 1999, v tomto roku je zistený najvyšší počet opýtaných konzumujúcich alkohol občas a zároveň najnižší počet mladých ľudí, ktorí alkohol nepijú – menej než 20,0%. V konzumácii alkoholických nápojov majú prevahu muži, respondenti vo veku od 18 do 26 rokov, ateisti, žiaci SOU a mladí ľudia, ktorých rodičia telesne trestali. Zvýšená frekvencia konzumácie alkoholu je zistená aj u opýtaných, ktorí mali aspoň raz zníženú známku zo správania a  u pravidelných fajčiarov.

Najnižší vek pri prvých kontaktoch s alkoholom bol 6 rokov, avšak najčastejším vekom, kedy mladí ľudia začínajú experimentovať s konzumáciou alkoholických nápojov je obdobie od 14  do 17 rokov. Vo veku od 8 do 14 rokov experimentujú s konzumovaním alkoholu výrazne častejšie chlapci než dievčatá.

Mladí ľudia pijú najčastejšie pivo, víno  a niektorý druh tvrdého alkoholu. Likéry a rôzne miešané alkoholické nápoje obľubuje  len málo opýtaných. Od roku 1996 klesol počet mladých ľudí, ktorí obľubujú tvrdý alkohol, avšak veľmi výrazne sa znížil počet opýtaných, ktorí preferujú miešané alkoholické nápoje. Vzrástol počet respondentov konzumujúcich pivo, likéry a víno. likéry a najmä víno.

Najnižší vek, v ktorom sa mladí ľudia opilo bolo 9 rokov, avšak najčastejšie respondenti nezvládnu konzumáciu alkoholu a po prvý krát  sa opijú vo  veku  15 a 16 rokov. Po konzumácii alkoholu sa najčastejšie opijú muži, respondenti veku od 15 do 17 rokov, žiaci SOU, respondenti uvádzajúci nadbytok voľného času  a opýtaní žijúci v doplnených a v neúplných  rodinách, a v rodinách, kde chýbajú dobré vzájomné vzťahy. Zvýšená nadmerná konzumácia alkoholických nápojov je zistená aj u fajčiarov, mladých ľudí, ktorí pijú alkoholické nápoje často a u opýtaných, ktorí majú najradšej pivo a tvrdý alkohol. V porovnaní s údajmi z roku 1998 stúpol počet mladých ľudí, ktorí majú jednorazové, občasné aj pravidelné  skúsenosti s nadmernou konzumáciou alkoholu klesol počet opýtaných, ktorí ešte neboli opití nikdy. Za celé sledované obdobie je zaznamenaná mierne stúpajúca tendencia jednorazovej nadmernej konzumácie alkoholických nápojov mladých ľudí vo veku od 15 do 26 rokov a zároveň sa sústavne mierne znižuje počet opýtaných, ktorí sa  ešte nikdy neopili.

Nadmerná konzumácia alkoholu	1998	2000	2002	2004
1-2 krát za život sa opil	29,8	30,3	34,4	37,0
občas sa opije	23,9	27,2	25,3	27,8
pravidelne sa opije	1,8	2,5	1,9	2,6
ešte nikdy sa neopil	44,5	40,0	40,0	32,6

Hra na hracích automatoch – gambling

Patologické hráčstvo sa podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb zaraďuje medzi návykové a impulzívne poruchy, pričom jeho porucha spočíva v nekontrolovateľnom hraní na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných a pracovných hodnôt. Najviac skúseností s gamblingom majú muži, opýtaní vo veku od 18 do 22 rokov, respondenti nerozhodnutí v otázkach viery a žiaci SOU. Zvýšená frekvencia hry na hracích automatoch je zároveň zistená aj u  respondentov žijúcich v doplnených rodinách, u mladých ľudí, ktorí uvádzajú, že im chýbajú finančné prostriedky, u respondentov, ktorí žijú v rodinách, kde nie sú vytvorené dobré medziľudské vzťahy a kde rodičia nejavia záujem o spôsob trávenia voľného času svojich detí. Z výsledkov výskumu je zrejmé, že  častá hra na hracích automatoch úzko súvisí so zvýšenou konzumáciou alkoholických nápojov a pravidelným fajčením, z čoho vyplýva, že títo  mladí ľudia nesprávnym spôsobom trávia svoj voľný čas.

Hra na hracích automatoch	1996	1998	2000	2002	2004
hráva často	0,5	0,8	0,4	0,6	0,5
hráva len keď má peniaze	3,0	4,7	4,2	3,4	1,6
hráva ojedinelo	11,7	10,0	13,6	10,1	12,0
hru len vyskúšal	23,3	33,7	31,4	39,5	33,4
ešte nehral	61,1	50,8	50,4	46,4	52,5

Porovnávanie zistení zameraných na frekvenciu hry na hracích automatoch ukazuje, že od sústavne stúpa  počet mladých ľudí, ktorí majú skúsenosti s gamblingom a zároveň sa zvýšil počet respondentov, ktorí si hru chceli len jednorazovo vyskúšať. Znižuje počet opýtaných, ktorí hrávajú vtedy, keď majú peniaze a na približne rovnakej úrovni zostal počet mladých ľudí, ktorí hrávajú na hracích automatoch často a ojedinelo. Najnižším vekom, kedy získali prvé skúsenosti je 7 a 8 rokov, avšak gambling najviac láka mladých ľudí, ktorí majú 15 a 17 rokov.

Chlapci získavajú  prvé skúsenosti s hrou na hracích automatoch najčastejšie vo veku od 10 do 17 rokov,  zatiaľ čo ženy experimentujú s gamblingom v najvyššej miere už v čase plnoletosti. Analýza motívu hry  na hracích automatoch poukazuje na skutočnosť, že až tri štvrtiny mladých ľudí v prvom rade hrávajú na hracích automatoch zo zvedavosti, v nižšej miere sa  touto aktivitou snažia vyhrať peniaze alebo potrebujú vyplniť svoj voľný čas.

Nelegálne drogy a problematika drogovej závislosti

V centre pozornosti riešenej výskumnej úlohy sú otázky zamerané na zmapovanie súčasnej drogovej situácie ako aj zistenie názorov a postojov mladých ľudí k tomuto závažnému problému. Veľkým prínosom je najmä možnosť porovnania údajov, ktoré poukazujú na situáciu za posledných desať rokov s možnosťou sledovania a určenia ďalších trendov vývoja v tejto zložitej a závažnej problematike.

Respondenti, ktorí majú skúsenosti s drogami
	1995	1996	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004
%	18,0	15,4	17,5	15,5	19,6	17,8	17,3	20,7	16,1	20,2

Od roku 1995 je vidieť mierne stúpajúcu tendenciu u mladých ľudí experimentujúcich s nelegálnymi drogami, pričom oproti minulému roku výrazne stúpol počet mladých ľudí, ktorí majú tieto skúsenosti. Tohoročný údaj je druhý najvyšší (rok 2002: 20,7%), pričom najlepšia situácia v oblasti experimentovania mladých ľudí s nelegálnymi drogami je zaznamenaná v rokoch 1996  (15,4%) a 1998 (15,5%).  Z uvedeného je zrejmé, že tejto problematike je potrebné aj naďalej venovať mimoriadnu pozornosť a prostredníctvom primárnej prevencie orientujúcej sa na nízku vekovú kategóriu so širokým záberom informácii o škodlivosti drog a o možnostiach vytvorenia zdravého životného štýlu ovplyvňovať pozitívne túto stále sa zhoršujúcu situáciu u mladých ľudí.

V podsúbore opýtaných, ktorí už vyskúšali nelegálne drogy majú skúsenosti najmä muži, respondenti vo veku od 15 do 17 rokov, neveriaci  a slobodní mladí ľudia. Viac skúseností uvádzajú žiaci SOU, respondenti s trvalým bydliskom vo veľkých a najväčších  mestách, mladí ľudia žijúci v Bratislavskom a Trenčianskom kraji. Títo respondenti častejšie pochádzajú z neúplných a doplnených rodín, z rodín, v ktorých nie sú vytvorené dobré vzájomné vzťahy a kde používali rodičia pri výchove častejšie telesné tresty a to aj za malé previnenia. Medzi ich rodinné problémy patrí najmä agresivita, prípadne alkoholizmus niekoho z blízkych príbuzných, rozvod alebo úmrtie rodičov.

ladí ľudia, ktorí experimentujú s nelegálnymi drogami majú vo vyššej miere dostatok alebo až nadbytok voľného času, pričom dávajú prednosť rovesníckej skupine, návšteve diskoték a sledovaniu televízneho vysielania. Ich rodičia sa často nezaujímajú o spôsob prežívania ich voľného času, ktorý  prežívajú najmä s rovesníkmi a sú často v kontakte s osobami, ktoré pijú alkoholické nápoje, fajčia tabakové výrobky a konzumujú nelegálne drogy. Okrem toho mladí ľudia experimentujúci s drogami dosahujú horší školský prospech a majú častejšie problémy s rešpektovaním školského poriadku a pravidiel.  Títo mladí ľudia výrazne vo vyššom počte ako ostatní fajčia a  konzumujú alkohol, častejšie sa opijú a majú viac skúseností s hrou na hracích automatoch.

Najčastejším dôvodom pre experimentovanie s nelegálnymi drogami je zvedavosť, v nižšej miere aj snaha vyrovnať sa ostatným v rovesníckej skupine, možnosť riešenia svojich osobných problémov a nuda. Najčastejším vekom, kedy mladí ľudia začínajú s drogami experimentovať je obdobie medzi 15 až 18 rokom, avšak najnižší vek pre experimentovanie s drogami je 10 rokov. Muži začínajú experimentovať s drogami skôr ako ženy a to najmä vo veku od 10 až 17 rokov.

Medzi najfrekventovanejšie drogy patrí marihuana, tabletky spolu s alkoholom, hašiš, prchavé látky, extáza, pervitín, tabletky a magické huby. Ostatné drogy ako LSD, crack, kokaín  a heroín sú u respondentov skúšané len ojedinelo. Výsledky výskumu ukazujú, že v porovnaní so zisteniami z roku 2000 je  zaznamenaný pokles v užívaní prchavých látok, pervitínu, extázy, heroínu, LSD, tabletiek a hašiša. Stúpla konzumácia marihuany, tabletiek spolu s alkoholom a magických húb. Na približne rovnakej úrovni zostáva konzumácia kokaínu a cracku. Hlbšia analýza zistení ukazuje, že marihuana je najfrekventovanejšou drogou za celé sledované obdobie.

V rokoch 2000 a 2002 je zhodne na druhom a treťom mieste zaznamenaná konzumácia tabletiek a prchavých látok, avšak v tomto roku sú druhou najužívanejšou drogou tabletky spoločne s alkoholom a  na treťom mieste je hašiš. Hoci sa zvyšuje počet mladých ľudí, ktorí uvádzajú skúsenosti s viacerými druhmi nelegálnych drog, títo opýtanísi  neuvedomujú dôsledky tohoto experimentovania a problém drogovej závislostí vo veľkej miere podceňujú.

 Výsledky výskumu umožňujú konštatovanie, že platná legislatíva, podľa ktorej by sa mladí ľudia vo veku do 18 rokov vôbec nemali dostať do kontaktu s legálnymi ani nelegálnymi drogami sa dodržiava len vo veľmi malej miere a jednou z možností ako mladých ľudí pred závislosťou ochrániť je aj dohliadnutie príslušných orgánov na dodržiavanie zákonov a prísnejšie sankcionovanie ich porušenia.

Z výsledkov výskumu zároveň vyplýva, že v rámci prevencie drogových závislostí je nutné zamerať pozornosť aj na problematiku fajčenia tabakových výrobkov a konzumáciu alkoholu, pretože vysoká spoločenská tolerancia týchto negatívnych javov, ľahká dostupnosť pre mladých ľudí, nerešpektovanie platnej legislatívy v tejto oblasti, podceňovanie negatívnych účinkov na ľudský organizmus a často aj negatívny príklad rodičov podporujú vytvorenie kladného postoja k týmto legálnym drogám a bezprostredne ovplyvňujú názory a postoje mládeže ku konzumácii nelegálnych drog.